Lokalita
obec Hermanovce, okres Prešov, Prešovský kraj

História a stavebný vývoj
V Hermanovciach sa kostol predpokladá už v roku ich založenia, teda 1320. Bol pravdepodobne drevený a určite stál na mieste dnešného kostola. Neskôr bol kostol prestavaný do kameňa v neskorogotickom slohu a spomína sa v roku 1438. Sakrálny objekt bol prestavovaný aj neskôr. Prispôsoboval sa dobovým trendom v architektúre a v móde, ktorá sa v staviteľstve menila v celej Európe. ^[1]
 

Baroková prestavba kostola sa uskutočnila v roku 1650. Do protestanskej správy prešiel objekt v roku 1666 a ostal v nej až do roku 1717. Po navrátení stavbu upravili a v interiéri prispôsobili katolíckym kultovým požiadavkám prístavbou bočných kaplniek. ^[2] Bočné kaplnky boli pristavané v roku 1840. ^[3] Kostol obnovili v rokoch 1860 – 1864, keď dostal novú vežu. Menšie opravy a úpravy prebehli v rokoch 1895, 1908 a 1925. Kostol je jednoloďový s oblým uzáverom presbytéria a dvoma bočnými (strednými) kaplnkami z oboch strán lode. Priestory sú kryté plytkou klenbou v uzávere, konchami v bočných kaplnkách a pruskými klenbami s pásmi v lodi. Spevácky chór s tromi arkádami má v priestore pod chórom plytké pruské klenby a na parapete latinský nápis vzťahujúci sa na obnovu kostola. Fasáda je hladká, spevnená novými opornými piliermi a členená polkruhovo zakončenými oknami. V roku 1864 znovupostavená veža opakuje barokový tvar predošlej veže s cibuľovitým zastrešením. V streche nad víťazným oblúkom je malá strešná vežička s baňou. ^[4]
 

Hlavný oltár s neogotickou architektúrou má pôvodné gotické maľované krídla a k nim patriace dve úzke tabule so štvorpolím. V skrini sú tri pôvodné gotické sochy - sv. Dorota, Madona a Barbora, ktoré však nepatrili k obrazom. Oltár zostavili z dvoch starších pôvodných krídlových oltárov, pochádzajúcich z rokov 1470 – 1479. ^[5] Časti boli privezené pravdepodobne z augustiniánskeho kláštora z Hrabkova, ktorý zanikol v 80. rokoch 16. storočia. ^[6] Na vnútornej strane krídel sú vyobrazenia: Zmŕtvychvstanie, Narodenie, Klaňanie troch kráľov, Smrť Panny Márie (mnohofigúrové kompozície na zlatom podklade, súvisiace s maliarskou dielňou v Spišskej Kapitule). Na vonkajšej strane krídel sú svätci po troch na jednom obraze (Eduard, Imrich, Ľudovít – Florián, Sebastián, Erazmus – Martin, Volfgang, Juraj – Augustín, Mikuláš, Vavrinec). ^[7]
 

Ostatná architektúra oltára je neogotická. To že sa medzi postavami nevyskytuje sv. Alžbeta, patrónka kostola a dediny, len podporuje teóriu o tom, že oltár bol dovezený z cudzieho prostredia. Nie je vylúčené, že pôvodný oltár bol počas reformácie zničený. Hermanovce sa totiž v roku 1666 stali protestantskými (evanjelickými) a ako hlása nápis na priečelí chóru „Barbora Bereczky ho (chrám) vytrhla zo smutných ruín“. V skutočnosti zásluhu na pokatolíčtení dediny mal Ladislav Péchy (+1789) s manželkou Žofiou. Spomínaná Barbora však dielo zavŕšila, naviac získala od pápeža povolenie konať odpustovú slávnosť vo sviatok Sedembolestnej matky Márie. Prvým hermanovským farárom bol Mikuláš, spomínaný už v 14. storočí. ^[8]
 

Bočné oltáre sú rokokové so značne premaľovanými obrazmi v bohatom rokajovom ráme (Kristus na kríži so sv. Máriou Magdalénou, Bolestná Panna Mária pod prázdnym krížom). Sú to práce jedného autora. ^[9] Oba bočné oltáre pochádzajú z hrabkovského augustiniánskeho kláštora. Hlavný oltár a monštrancia patria medzi najvýznamnejšie a najstaršie hermanovské pamiatky. Monštrancia je roková, z druhej polovice 18. storočia, tepaná z pozláteného striebra, schránku lemujú plastiky svätcov a anjelov. Vytvoril ju Ján Siláši, zlatník z Levoče, ktorý je tiež autorom hermanovského kalicha. Ten je rovnako z pozláteného striebra a zlatník ho vytvoril v roku 1776. ^[10]
 

Kazateľnica je rokoková, na parapete v rokajových kartušiach sú obrazy evanjelistov. Na zvukovej strieške je plastická holubica a nadstavcová postava Pax vobis. Krstiteľnica je kamenná s gotickou pätkou a driekom, ale s novou klasicistickou nádobou s vavrínovými listami. Rokokovo-klasicistický obraz sv. Barbory v trojštvrtinovej postave je z čias okolo roku 1770. Obraz sv. Jána z Boha je olejomaľba z druhej polovice 19. storočia. ^[11]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.
 

V roku 1913 šindľovú krytinu nahradil oceľový plech. Podlaha bola vydláždená košickým keramikom v roku 1916. ^[12]
 

V roku 2007 bola vyrobená presná kópia pôvodnej vežovej kupoly, ktorá bola pokrytá medeným plechom. ^[13]

Súčasný stav a využitie
Stav kostola je veľmi dobrý. Slúži svojmu účelu.

Prístup
Stojí v strede obce.