Lokalita
obec Poltár, okres Poltár, Banskobystrický kraj

História a stavebný vývoj
Prvá písomná zmienka o novohradskej obci Poltár, ktorá vznikla na staršom osídlení je z roku 1246. V roku 1406 sa Poltár rozdelil na Veľký a Malý a rozdelenie pretrvalo do 16. storočia. ^[1] Obec bola sídlom a majetkom niekoľkých šľachtických ako rodín ako napr. Soós, Géczy (Gécy), Pelargus, Baratta, Luszénszky (Lusénsky), Moszticzky (Moštický), Pasuth (Pašut), Prónay. ^[2]
 

V Poltári sme identifikovali celkovo tri šľachtické sídla - kúrie, jednou z nich je aj Géczyho kúria.
 

Budova, ktorá bola pôvodne postavená na rovinatom pozemku, sa v súčasnosti nachádza v zástavbe rodinných domov v bezprostrednej blízkosti hlavnej cesty. Podľa Súpisu pamiatok je stavba pôvodne klasicistická pochádzajúca z roku 1775, ale výraznejšie pozmenená. ^[3]
 

Kúria patrí medzi jednoduché jednopodlažné podpivničené stavby so sedlovou strechou. Na hlavnej fasáde (otočená smerom k hlavnej ceste) je situovaný hlavný vchod polkruhového výrezu s jednokrídlovými drevenými dverami. Niektoré okná sú zamrežované ozdobnými mrežami. Výrazne pozmenená bola najmä predná fasáda a to novodobými prestavbami. Na bočnej fasáde sme v exteriéri stavby identifikovali epigrafickú pamiatku, približne tridsať centimetrov pod zamrežovaným oknom. Ide o kamennú kartušu nepravidelného lichobežníkového tvaru po obvode zdobenú geometrickými a rastlinnými ornamentmi. V jej vnútornom poli je viditeľný letopočet „1778 “ a pod ním iniciálky „G C“. Vystupujúce línie sú zvýraznené čiernou farbou, aby nesplývali s bielou fasádou kúrie.
 

Kartušu v exteriéri stavby spomína aj Súpis pamiatok, ale pri popise uvádza nesprávny letopočet (1775). ^[4]
 

Je však zaujímavé, prečo kartuša nie je situovaná na viditeľnejšom mieste – napríklad na hlavnej fasáde, ale umiestnili ju na málo viditeľnom a ľahko prehliadnuteľnom mieste. Jej celkový stav nie je dobrý a sú viditeľné výrazné poškodenia, ktoré sa týkajú najmä výzdoby po jej obvode a písmen „G C“.
 

História kúrie v Poltári je podľa Borovszkého spätá s rodom Géczy a to najmä Gabrielom, ktorý si ju dal postaviť. ^[5]
 

Rod Géczy s predikátom „Kis-géczi és Garamszeghi“ žil najmä v Novohradskej stolici, ale niektorí členovia aj vo Zvolenskej, Zemplínskej, Peštskej, Boršodskej alebo Gemersko-Malohontskej. Na základe predikátu je zrejmé, že rod sa delil na dve hlavné vetvy „Kis-géczi“ a „Garamszeghi“. ^[6] Kempelen uvádza dokonca až pätnásť jednotlivých rodov známych z viacerých stolíc. ^[7]
 

Podrobnú genealogickú tabuľku a jej niektoré vedľajšie vetvy známe od 16. do 19. storočia zostavil Nagy. V 14. storočí spomína Petra Géczyho v roku 1395 pôsobiaceho vo funkcii novohradského župana alebo v roku 1481 Jána, ktorý bol pisárom. V 16. storočí bol zakladateľom rodovej vetvy Géczyovcov František a jeho jediný syn Ondrej, ktorý sa oženil s Eufrozínou Soós z Poltára. Príslušníci tejto línie zastávali v stoličnej správe a vo vojsku dôležité funkcie, Mikuláš bol v roku 1711 zvolenským podžupanom, Jozef novohradský tabulárny sudca, Juraj (zomrel v roku 1784) bol hontianskym podžupanom, Gabriel plukovník, Štefan (zomrel 1842) zvolenským županom, Peter hontianskym županom. So svojimi potomkami boli zakladateľmi samostatných rodových vetiev. ^[8] Meno Gabriel Géczy sa nám nepodarilo identifikovať a následne priradiť k danej osobe v žiadnej skúmanej genealogickej tabuľke.

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.

Súčasný stav a využitie
V súčasnosti je v bývalom šľachtickom sídle Múzeum mesta Poltár, ale stavba si bude v budúcnosti vyžadovať rekonštrukciu.
 

Poltár - Mestské múzeum

Prístup
Kúria sa nachádza v severnej časti mestečka.