Kostoly   späť
www.pamiatkynaslovensku.sk
Kvačany - Kostol sv. Kataríny Alexandrijskej
Rímskokatolícka konfesia
Lokalita
obec Kvačany, okres Liptovský Mikuláš, Žilinský kraj
História a stavebný vývoj
Pôvodne gotický kostol postavený začiatkom 14. storočia. Renesančnú úpravu, prístavbu veže a opevnenie urobili v polovici 16. storočia. Ďalšia úprava sa uskutočnila v roku 1716 a generálna oprava v roku 1951. [1]
 

Ide o jednoloďový kostol s rovným uzáverom presbytéria, predstavanou vežou, sakristiou a predsieňou. Sakrálny objekt je obohnaný renesančným pevnostným múrom, prístupným bránkou. Z čias výstavby kostola, z obdobia gotiky, sa zachovalo obvodové murivo, časť gotických klenieb, okien a portálov. Zo 16. storočia sa zachovala klenba v lodi, v južnej predsieni a v priestore pod vežou. V presbytériu na východnej stene sú dve gotické okná, na južnej stene je gotické pastofórium s trojpásovým motívom v kružbe. Vchod do gotickej krížovo klenutej sakristie má gotický kamenný portál s pôvodnými dverami z 15. storočia. Pred gotickým južným vstupným portálom je renesančná predsieň s hrebienkovou krížovou klenbou. Na severnej strane presbytéria sú zvyšky gotických nástenných malieb s výjavmi zo života sv. Bartolomeja. Baroková úprava interiéru s oknami a nástennou maľbou je z roku 1716. [2]
 

Hlavný oltár sv. Kataríny Alexandrijskej [3] s barokovou stĺpovou architektúrou, volútovým nadstavcom, bočnými ambitovými dverami a ústredným obrazom Korunovania Panny Márie je z čias okolo roku 1716, opravený bol v roku 1797. Pravý bočný oltár Michala archanjela je ranobarokový, okolo roku 1670. Ostatné oltáre, kazateľnica a obrazy Krížovej cesty sú z druhej polovice 19. storočia. Súpis pamiatok na Slovensku z roku 1968 uvádza, že sa v interiéri nachádza aj barokový kalich z 18. storočia a druhý, klasicistický z roku 1828. [4] Kamenná krstiteľnica bola zhotovená v roku 1697. [5]
 

Kostol dal postaviť asi komes Heinczmann zo Sásovej niekedy v rokoch 1319 - 1326. Najstaršie písomné správy o miestnom farárovi a kostole pochádzajú až z roku 1531, keď sa v jednej z listín spomína farár Peter z Kvačian (plebanus de Quachan). V roku 1560 vykonal nitriansky archidiakon Michal Szegedinus kanonickú vizitáciu fár v Liptove. Úlohou tejto prehliadky bolo vlastne zistiť stav katolíckej cirkvi, odhaliť samozvaných reformátorov – heretikov a exkomunikovať, vylúčiť ich z radov cirkvi. V dvadsiatich ôsmich liptovských farnostiach pôsobilo 29 kňazov. Šestnástich z nich vyhlásil vizitátor za heretikov a kacírov. Iba trinásť kňazov sa pridržiavalo katolíckej náuky. V zápisnici z tejto vizitácie sa v Kvačanoch (Quachan) vo farnosti svätej Kataríny uvádza kňaz Peter, pravdepodobne ten istý, ako v prameni z roku 1531, a patrón kostola Leonard Liptaj. Farár Peter vykonával všetky predpísané obrady podľa potreby, vizitátor pri ňom neuviedol žiadnu odchýlku od vtedajšieho učenia. V okolí kostola sa od počiatku pochovávalo za ohradným múrom, v roku návštevy vizitátora bol ale cintorín zničený pri jednom z miestnych nepokojov. Zrejme počas nepokojov bol poškodený aj samotný kostol, pretože v polovici 16. storočia bol upravený. [6]
 

V rámci opráv, vykonaných v interiéri kostola v roku 1951, reštaurátori odhalili rustikálne gotické nástenné maľby z obdobia okolo polovice 15. storočia, ktoré boli maľované technikou zvanou fresco secco. V približnom strede severnej steny je maľovaný triptych v ráme s motívom zalamovanej pásky. V strede je zobrazené utrpenie svätého Bartolomeja, západne od neho je archanjel Michal, vážiaci duše (tzv. Psychostáza), vo východnom poli stojaci svätec má nejasný atribút v ruke. Prostredný výjav je zdôraznený zdvojením rámu a pozostáva z tmavého monochrómneho a svetlookrového pásu s bielymi bodkami, známymi z rámov gotických oltárov. Na východnej stene v severnej časti kostola je zobrazená Madona a svätá Dorota, podávajúca Ježiškovi kvet. V južnej časti je trojica bosých svätíc alebo svätcov s knihami v rukách. [7]
 

Do mobiliára kostola patria v súčasnosti dva zvony. Menší z nich v roku 1661 získali Kvačany vo Svätom Kríži, potom čo na tamojšiu vežu premiestnili zvon z roku 1520 z rímskokatolíckeho kostola v Paludzi. Väčší zvon, takzvaný Starý zvon nie je datovaný ani signovaný, ale podľa odhadov pochádza zo 16. storočia, zrejme z čias prestavby. Zvon z roku 1755, tak ako ho uvádza Súpis pamiatok na Slovensku (z roku 1968) sa vo veži kostola nenachádza, bol odobratý pre vojenské účely v období prvej svetovej vojny. V súčasnosti sa v kostole nachádzajú dva zvony. Starý zvon a krížsky zvon z roku 1661, ktorý bol uliaty Matiasom Ulrichom. [8]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.
Súčasný stav a využitie
Stav kostola je veľmi dobrý. Slúži svojmu účelu.
Prístup
Stojí v severnej časti obce.
Fotogaléria
Kvačany - Kostol sv. Kataríny Alexandrijskej foto © Patrik Kunec 7/2013Kvačany - Kostol sv. Kataríny Alexandrijskej foto © Patrik Kunec 7/2013Kvačany - Kostol sv. Kataríny Alexandrijskej foto © Patrik Kunec 7/2013Kvačany - Kostol sv. Kataríny Alexandrijskej foto © Patrik Kunec 7/2013Kvačany - Kostol sv. Kataríny Alexandrijskej foto © Patrik Kunec 7/2013Kvačany - Kostol sv. Kataríny Alexandrijskej foto © Patrik Kunec 7/2013Kvačany - Kostol sv. Kataríny Alexandrijskej foto © Patrik Kunec 7/2013
Poznámky
[1] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku II. Bratislava: Obzor, 1968. s. 163.
[2] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku II. s. 163.
[3] Svätá Katarína Alexandrijská žila niekedy v 4. storočí po Kr. Jej kult sa začal rozširovať v 9. storočí, keď jej telo údajne preniesli mnísi na vrch Sinaj. Podľa legendy to bolo dievča zo vznešeného rodu, ktoré prenasledovali pre jej kresťanskú vieru, a aj preto, že odmietla manželstvo s cisárom, považujúc sa za nevestu Kristovu. Úspešne diskutovala s päťdesiatimi filozofmi, ktorých povolali, aby ju presvedčili, že kresťanské učenie je blud. Protestovala proti prenasledovaniu kresťanov u Maxentia, za čo ju lámali v kolese. Koleso sa však počas mučenia zlomilo a poranilo okolostojacich zvedavcov. Napokon Katarínu sťali. Z jej rany potom netiekla krv, ale mlieko. Kult svätej Kataríny Alexandrijskej prekvital najmä v stredoveku, v Európe pod vplyvom križiackych výprav. Pretože sa považovala za nevestu Kristovu, bola patrónkou mladých dievčat, študentov (najmä klerikov), umierajúcich, filozofov, obhajcov, remeselníkov, ktorých nástrojom bolo koleso, a iných. Jej sviatkom je 25. november. www.kvacany.fara.sk (18.1.2015)
[4] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku II. s. 163.
[5 - 8] www.kvacany.fara.sk (18.1.2015)
Bibliografia
www.kvacany.sk
GPS
49.169568, 19.542011
+49° 10' 10.44", +19° 32' 31.24"



www.pamiatkynaslovensku.sk