Ľudová architektúra   späť
www.pamiatkynaslovensku.sk
Lazany
Lokalita
obec Lazany, okres Prievidza, Trenčiansky kraj
História a stavebný vývoj
V súčasnosti tvoria historické jadro Lazian objekty postavené po požiari v 19. storočí, kedy spolu s kostolom vyhorela takmer celá dedina. Zástavba dnešného jadra obce je pravdepodobne oproti pôvodnej zástavbe z 12. – 13. storočia posunutá. [1]
 

Kedysi pamiatková zóna je charakteristickým reprezentantom murovanej architektúry tejto oblasti, ktorú tvoria objekty z druhej polovice 19. storočia a začiatku 20. storočia. Zástavba domov po oboch stranách ulíc situovaných pri Porubskom potoku, so zázemím hospodárskych stavieb a doplňujúcou zeleňou záhrad, je jedinečným dokladom spôsobu života v oblasti stredného Slovenska. Komunikácie po oboch stranách potoka, popri ktorých sú domy sústredené, sa smerom k hornému koncu spájajú a vytvárajú návršie, z ktorého vedie cesta ku kostolu, ktorý je dominantou obce a je situovaný excentricky k staršej zástavbe. [2]
 

Hranicu niekdajšej pamiatkovej zóny tvoria pozemky objektov so záhradami postavených okolo potoka. Historickú zástavbu však rušivo ovplyvnila výstavba v posledných tridsiatich rokoch výstavbou nových rodinných domov, ale aj snahou vytvoriť centrum pri kostole, vybudovaním nákupného strediska, obecného úradu a objektu Galtery – veľkoskladu a predajne galantérie, ktoré svojou architektúrou vytvárajú výrazný kontrast s pôvodnou architektúrou a zároveň nevhodný nástupný priestor do bývalej pamiatkovej zóny. [3]
 

Domy sú orientované pozdĺžnou osou kolmo na os komunikácie. Zástavba domov vytvára úzke dlhé dvory, v niektorých sú za sebou dva rodinné domy s príslušnými hospodárskymi stavbami. Dom je postavený v prednej časti dvora – pri ceste, za ním hospodárske objekty (komora, maštale, chlievy), vzadu sýpka a na záhumní stodola, za ktorou je záhrada. Jednotlivé stavby dvora sú prízemné, mnohé objekty (domy, ale aj komory a sýpky) sú však s takzvanou „výškou“. [4]
 

Pôdorys prízemia domu bol dvojpriestorový (izba – pitvor) alebo trojpriestorový (izba – pitvor – komora, v súčasnosti zmenená na kuchyňu). Poschodie sa využívalo ako nevykurovaný skladovací priestor. Sýpky alebo komory situované v rámci dvorovej zástavby slúžili na uskladnenie úrody, šatstva, potravín, alebo v nich spávali mladomanželia. [5]
 

Stavebným materiálom bývala surová nepálená tehla, neskôr aj pálená tehla a kameň. Domy sú postavené na nízkej alebo stredne vysokej kamennej podmurovke. Steny sa omietali najčastejšie mazanicovou alebo vápenno-pieskovou omietkou so sivou, bielou, ružovou a okrovou farbou. Podstienka je v súčasnosti najčastejšie betónová. Sokel je farebne odlíšený. Čelné steny sú často zdobené štukovou výzdobou alebo šambránami okolo okien. Okná sú drevené štvor alebo šesťtabuľkové, jednoduché, dvojité a dvojkrídlové. Vstupy sú na niektorých stavbách chránené žudrom a na hospodárskych stavbách so segmentovým nadpražím. Väčšina objektov má doštené (latkové) podbrány s bránkami. Vo viacerých prípadoch sú už drevené nahradené železnými bránami. Strechy sú valbové alebo sedlové s doskovým štítom, pôvodne boli pokryté slamou, dnes škridlou, eternitom alebo plechom. [6]
 

V Lazanoch sa vyskytujú viaceré typy domov. Prízemný dom – na obytnú časť nadväzuje hospodárska časť a dvor uzatvára stodola. Prízemný dom s výškou nad sýpkou – na obytnú časť nadväzujú hospodárske budovy a sýpka s výškou. Dom s výškou a prípadne s nadväzujúcou sýpkou s výškou a pokračujúcou prízemnou časťou. Tento typ objektov s výškou je tradičný pre oblasť Hornej Nitry a časť stredného a západného Slovenska (okolie Myjavy, oblasť Bielych Karpát až po Považskú Bystricu, okolie Bánoviec nad Bebravou a Prievidze). [7]
 

Domy s výškou sa vyvíjali zvyšovaním podstrešného priestoru, alebo nadstavovaním nových priestorov nad prízemnú časť. Nad obytnými miestnosťami slúžila výška ako komora a vystupovalo sa do nej z pitvora. V okolí Prievidze sú aj objekty s klenutou kuchyňou a s výškou nad zadnou komorou a chlievom. Časté sú murované poschodové sýpky, kde hornú a dolnú komoru oddeľoval drevený strop a spájalo rebríkové schodisko. V niektorých prípadoch sa sýpky spojili pod jednu strechu s vlastným domom a jeho horná komora sa dostala na úroveň podkrovia domu a tak vznikla „výška“. [8]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.
 

V roku 1991 bola časť obce Lazany vyhlásená za pamiatkovú zónu. Po vyhlásení pamiatkovej zóny boli v decembri 1992 spracované Zásady pamiatkovej starostlivosti pamiatkovej zóny, ktoré stanovovali spôsob ochrany územia a jeho ochranného pásma, zohľadnenie zachovania historicko-urbanistického charakteru lokality a architektonického výrazu jednotlivých objektov. Mali by byť podkladom pre aktualizáciu územnoplánovacej dokumentácie. Územný plán sídelného útvaru nebol nikdy aktualizovaný a zásady neboli v ňom zapracované. Dokumentáciu stavu objektov v pamiatkovej zóne Lazany a výber objektov na zápis do Ústredného zoznamu pamiatkového fondu Slovenskej republiky vypracoval Miroslav Dužík. [9]
 

Za predmet pamiatkovej ochrany v pamiatkovej zóne Lazany bola definovaná pôdorysná osnova sídelnej formy, parcelácia podriadená zákonitosti sídelnej formy, situovanie objektov v rámci parciel, dochovaný komunikačný systém a konfigurácia terénu. [10]
 

V rámci ochrany pamiatkových hodnôt sídla je dôležitá ochrana jeho pôdorysu a priestorového usporiadania, zachovanie charakteru historickej časti obce a pôvodného architektonického výrazu jednotlivých objektov, rešpektovanie celistvosti takmer kompaktne zachovanej urbanistickej štruktúry. Potrebné je čo najdôslednejšie zachovanie autentického výrazu obce, dodržanie pôvodných uličných čiar a parcelácie historickej zástavby, taktiež vyhýbanie sa neopodstatneným demoláciám. [11]
 

Pri výstavbe na rezervných plochách musí nová architektúra vychádzať z tradičných výrazových prostriedkov v súlade s existujúcou zástavbou v mierke pôvodnej zástavby. [12]
 

Sídlu by sa mala ponechať funkcia prevažne obytná, doplnená o rekreačnú. [13]
 

Obyvatelia obce sa po vyhlásení obce za pamiatkovú zónu a počas snahy pamiatkarov zmapovať a zdokumentovať stav domov najmä ich interiérov (čo predchádza návrhu pre vyhlásenie jednotlivých domov za národné kultúrne pamiatky), správali negatívne. Lazančania sa rázne postavili proti tomu a nesúhlasili so sprístupnením interiérov svojich domov a ani dvorov. Postoj občanov (okrem jedného-dvoch) k pamiatkovej zóne a k vyhlasovaniu objektov za národné kultúrne pamiatky bol v niektorých prípadoch až agresívny! [14] Na Slovensku to však nie je nič šokujúce, pretože Slováci ani pri bohatej osvete, internete, digitálnej a informačnej dobe nemajú dobrý vzťah k pamiatkam. Presvedčili sme sa o tom aj my, ktorí sa podieľame na tvorbe tohto portálu. Na celom území Slovenska vznikali problémy pri fotografovaní objektov a doteraz sa nenašiel ani jediný! Slovák, ktorý by finančne prispel jediným eurom na podporu webu. Neexistuje spolupráca medzi jednotlivými portálmi s podobnou tematikou, čo vypovedá samo za seba.
 

Vzhľadom na okolnosti a nedotknuteľnosť súkromného vlastníctva bolo vyhlasovanie objektov za kultúrne pamiatky v pamiatkovej zóne Lazany nereálne. Vznikli tak otázky: je účelné za danej situácie vyhlasovať objekty rodinných domov v Lazanoch za národné kultúrne pamiatky, bez poznania ich hodnôt len na základe sprístupnenia maximálne dvoch fasád? Má opodstatnenosť pamiatková zóna bez jedinej národnej kultúrnej pamiatky? Nezaniknú takto všetky tradičné formy ľudového staviteľstva v tejto oblasti? Je možné chrániť iba urbanizmus, vonkajšiu hmotu objektov a charakter zástavby?? [15]
 

V roku 2005 bola pamiatková zóna Lazany zrušená.

Prístup
Obec Lazany sa nachádza na Hornej Nitre. Leží pri Porubskom potoku v okrese Prievidza.
Poznámky
[1] BLAHOVÁ, Lívia: Pamiatková zóna Lazany. In: Monumentorum Tutela. Ochrana pamiatok 15. Bratislava: Pamiatkový úrad Slovenskej republiky, 2004, s. 164.
[2 - 3] BLAHOVÁ, Lívia: Pamiatková zóna Lazany. s. 165.
[4 - 6] BLAHOVÁ, Lívia: Pamiatková zóna Lazany. s. 167.
[7] BLAHOVÁ, Lívia: Pamiatková zóna Lazany. s. 167 - 168.
[8] BLAHOVÁ, Lívia: Pamiatková zóna Lazany. s. 168.
[9] BLAHOVÁ, Lívia: Pamiatková zóna Lazany. s. 164.
[10 - 13] BLAHOVÁ, Lívia: Pamiatková zóna Lazany. s. 168.
[14 - 15] BLAHOVÁ, Lívia: Pamiatková zóna Lazany. s. 169.
Bibliografia
BLAHOVÁ, Lívia: Pamiatková zóna Lazany. In: Monumentorum Tutela. Ochrana pamiatok 15. Bratislava: Pamiatkový úrad Slovenskej republiky, 2004, s. 164 - 170. ISBN 80-89175-08-2
www.lazany.sk
GPS
48.818686, 18.621450
48°049'07.3"N 18°037'17.2"E
Ubytovanie v okolí
PRIESTOR PRE VAŠU REKLAMU



www.pamiatkynaslovensku.sk