Kostoly   späť
www.pamiatkynaslovensku.sk
Lechnica - Kostol sv. Jodoka
Rímskokatolícka konfesia
Lokalita
obec Lechnica, okres Kežmarok, Prešovský kraj
História a stavebný vývoj
Jednoloďový priestor s rovným uzáverom presbytéria a predstavanou (kedysi drevenou) vežou. Interiér má rovný strop. Fasády sú hladké. [1]
 

Súpis pamiatok na Slovensku z roku 1968 uvádza, že súčasťou vnútorného zariadenia je procesiová neskorobaroková socha Immaculaty z polovice 18. storočia. [2]
 

Vo výklenku nad vchodom do areálu kostola (v nike brány ohradenia) je soška Piety, neskorobaroková z polovice 18. storočia. [3]
 

Prví obyvatelia si postavili v Lechnici malý drevený kostolík v roku 1419. Bol posvätený v tom istom roku biskupom Augustínom ku cti sv. Jodoka, biskupa a vyznávača. [4] Počet obyvateľov v Lechnici vzrastal, pôvodný drevený kostol bol malý, preto si ho v roku 1746 rozšírili o 6 m. Kostol bol obohnaný múrom. Rozšírený drevený kostol 27. júna 1775 úplne zhorel. Obyvatelia obce päť rokov nemali vlastný kostol, a preto chodievali na bohoslužby do kamaldulského Kostola sv. Antona. [5]
 

V roku 1780 kamaldulskí mnísi za pomoci lechnických veriacich postavili nový kostol, ktorý im slúžil do 29. júna 1825, kedy i tento sakrálny objekt zhorel. [6]
 

Na základe dekrétu Jozefa II. museli kamaldulskí mnísi v roku 1782 tunajší kláštor opustiť. Ich majetok, ku ktorému patrila aj Lechnica s kostolom a farou, ako aj priľahlé pozemky prepadli štátu. [7]
 

V roku 1820 František I. daroval kamaldulský kláštor i s jeho majetkami novozriadenému Gréckokatolíckemu biskupstvu v Prešove s patronátnymi povinnosťami voči lechnickej farnosti. Na základe toho biskupstvo dodalo materiál a veriaci manuálnu i zápražnú prácu a v roku 1830 postavili kostol i doštenú zvonicu. Vyplýva to z kanonickej vizitácie, kde sa okrem iného píše, že nad kostolnými dverami bol nápis: „Dom tento postavila Ti, nebeský kráľu, zbožná Lechnica – roku Pána 1830.“ Žiaľ, nápis sa nezachoval. [8]
 

Začiatkom 20. storočia, v rokoch 1905 – 1906, bol v kostole drevený strop nahradený železnými prekladmi, medzi ktorými boli vytvorené klenby z tehál a strop bol vymaľovaný výjavmi zo života svätých apoštolov Petra a Pavla, tiež sv. Cyrila a Metóda, ale i obrazom posledného súdu. Nad svätyňou bola znázornená Najsvätejšia Trojica. Svätyňa mala aj kazateľnicu a drevenú mriežku, ktorá oddeľovala svätyňu od lode kostola a zároveň slúžila aj k podávaniu svätého prijímania. Na bočných stranách lode kostola boli umiestnené dva oltáriky. Na jednom z nich bola socha Presväté Srdca Panny Márie a na druhom Najsvätejšie Srdce Pána Ježiša. [9]
 

V roku 1933 nad vchodom do kostolného dvora bola umiestnená drevená Pieta, pochádzajúca z 18. storočia. Bolo to na počesť vyhlásenia Sedembolestnej Panny Márie za patrónku Slovenska. [10]
 

Drevená zvonica, ktorá stála pred ohradením kostola zo severnej strany ako samostatný objekt, keďže bola už v dezolátnom stave, v roku 1968 bola rozobraná a zvony z nej boli premiestnené do novovybudovanej veže, ktorá bola postavená pri zadnej časti objektu. [11]
 

Počas existencie sakrálnej stavby v Lechnici ju trikrát zachvátil veľký požiar - 27.6.1775, 29.6.1825 a 25.6.2009. Zaujímavé je, že to bolo vždy v júni.
 

Hlavný oltár umiestnený v presbytériu je z 19. storočia. Oltárny štít siaha až ku stropu a je ukončený krížom. Oltár je po obvode zdobený pozlátenými ornamentmi v tvare listov. Motív troch listov je umiestnený aj v trojuholníku v prostriedku štítu. [12]
 

Hlavný oltár tvoria tri archy. V hlavnej arche na pozadí maľovaného Jeruzalema stojí kríž s korpusom, vedľa neho socha Panny Márie a socha sv. Jána apoštola. V pravej bočnej arche je sv. Mikuláš, ako ochranca chudobných a ukrivdených. Symbolizuje dobročinnosť a spravodlivosť. Považuje sa aj za ochrancu pri starostiach o poživeň v čase hladu i proti nepohode. V ľavej arche je sv. Jodok, kňaz a pustovník, patrón kostola i celej farnosti. Bočné archy majú v pozadí brokátový vzor a všetky sú zdobené spojenými pozlátenými oblúkmi. Archy sú oddelené od seba pozlátenými stĺpmi zakončenými zdobenými listovými hlavicami. [13]
 

Na menze je umiestnený svätostánok v tvare oblúka, ktorého dvierka sú zdobené symbolmi novozákonnej obety - klasmi a hroznom i kalichom s hostiou. Na vyloženie sviatosti k poklone nad svätostánok je výsuvný podstavec, na čele ktorého je pozlátená okrídlená anjelská hlávka. Dvaja drevení kľačiaci anjelici v bielych košieľkach sú vedľa svätostánku. [14]
 

V presbytériu je prenosný drevený obetný stôl a drevená ambóna. Vpravo je drevená krstiteľnica pochádzajúca z 19. storočia. Je postavená na hranatom osemdielnom podstavci, ktorý prechádza do šesťdielneho stĺpa. Kupa má kalichovitý tvar. Poklop je drevený, zdobený listami a ukončený píniovou šiškou. [15]
 

Sadrové sochy z 19. storočia - z pôvodných bočných oltárikov – socha Presväté Srdce Panny Márie a Najsvätejšie Srdce Ježišovo sú umiestnené na drevených podstavcoch na bočných stenách, ktoré prechádzajú z lode kostola do svätyne. [16]
 

V lodi kostola sú rozmiestnené jednotlivé zastavenia krížovej cesty z roku 2010 a drevené sochy pochádzajúce z 19. storočia a to sv. Terézia, sv. Anton, sv. Jozef s Ježiškom a sv. Ján Krstiteľ, ktorého autorom je Ján Kanty Kuc, rezbár z obce. Je autorom procesiovej sochy Najsvätejšie Srdce Ježišovo, ktorá nie je zatiaľ zreštaurovaná. Pôvodné kostolné lavice boli tiež jeho dielom. [17]
 

Pieta – mŕtvy Kristus v lone Panny Márie, drevorezba pochádzajúca z konca 18.storočia, pôvodne umiestnená v nike nad vchodom do kostolného dvora patrí medzi najstaršie pamiatky. V roku 1983 bola reštaurovaná tunajším rodákom akademickým maliarom – reštaurátorom Andrejom Kucom (syn Jána Kantyho Kuca) a v roku 2010 pracovníkmi Štátnych reštaurátorských ateliérov v Levoči. V roku 2010 bola reštaurovaná ďalšia pamiatka kostola a to Immaculata – procesiová socha Panny Márie s Ježiškom z 18. storočia. [18]
 

Rokokový svietnik s esovitým driekom zdobeným ružami pochádza z druhej polovice 18. storočia. Bohoslužobné zlatnícke predmety – monštrancia, kalichy, cibórium a pacifikál sú zo 17. storočia. Drevené svietniky reštaurované v roku 2010 sú z druhej polovice 18. storočia. [19]
 

V zadnej časti kostola je umiestnený oltár, ktorý slúži ako Boží hrob, v ktorom je uložená drevená plastika Kristovho tela. [20]
 

Pod chórom sa nachádza spovedná miestnosť, v ktorej je socha Božieho milosrdenstva (dar správcu farnosti v roku 2009), ktorej autorom je umelecký rezbár Ladislav Repka z Rajca. [21]
 

V kostole je umiestnených 25 kostolných lavíc, 9 lavičiek a na drevenom chóre 5 lavičiek. [22]
 

Vo veži kostola sa nachádza jeden malý zvon a dva veľké zvony z roku 1873 a 1924. Nad svätyňou je malý zvonček. [23]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.
 

V rokoch 1983 - 1984 boli prevedené veľké rekonštrukčné práce: vonkajšia omietka kostola, prístavba schodiska na vežu a chór, v interiéri kostola nový strop, na ktorom boli umiestnené fingované trámy, v celom kostole nová dlažba, dvojité okná a nové lavice. Obnovený kostol bol posvätený 28. októbra 1984. [24]
 

V roku 1998 bola strecha kostola pokrytá novým plechom a elektrické vykurovanie bolo nahradené v roku 1999 plynovým kúrením. V ďalšom roku bolo zelektrifikované zvonenie. Kostol bol zveľaďovaný až do osudného dňa 25. júna 2009 [25], keď došlo k požiaru interiéru následkom poškodenia elektrického vedenia. Vďaka Bohu i úsiliu veriacich, ale aj mnohým dobrodincom z celého Slovenska mohli obyvatelia obce sláviť znovu posvätenie o kostola dňa 29.8.2010. [26]
 

Oltár so sochami bol po požiari reštaurovaný v roku 2010. [27]

Súčasný stav a využitie
Stav kostola je veľmi dobrý. Slúži svojmu účelu.
Prístup
Stojí v južnej časti obce.
Fotogaléria
Lechnica - Kostol sv. Jodoka foto © Jiří Fiedler 8/1966
Poznámky
[1] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku II. Bratislava: Obzor, 1968. s. 180.
[2 - 3] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku II. s. 180.
[4] Svätý Jodok sa narodil v západnom Francúzsku v Bretónsku ako piate dieťa v kráľovskej rodine (otec Judhael a matka Priscilla). Žil v 7. storočí. Dostal vynikajúce, nábožensky orientované vzdelanie v opátstve San Maelmon. Ako kráľovský syn mal pred sebou skvelú kariéru. Keď mu zomrel otec, sv. Jodok sa vzdal následníctva trónu. Nie dvor s krásnym životom, plným intríg a napätia, ale život, v ktorom príde bližšie k Bohu - to chcel dosiahnuť. Utiekol z domu a putoval do Ríma. Zastavil sa v oblasti Haymos, kde vojvoda Ponthieu bol upozornený na mladého vzdelaného princa a tak ho presvedčil, aby ostal na jeho dvore. V starostlivosti u štedrého dobrodinca vyštudoval a bol vysvätený za kňaza. Slúžil tam ako kaplán. Po 7 rokoch príde na to, že to nie je to, čo hľadal. O štyri roky neskôr, asi v roku 664 sa utiahol ako pustovník do Brahicu. Potom, od roku 652 pôsobil ako kňaz v kaplnke Sv. Martina v Runiacu. V roku 665 založil pustovňu pri Montreuili, južne od Bologne v severnom Francúzsku. Neskôr sa z toho vyvinulo benediktínske opátstvo. Tam sa modlil a postil. Bol známym pútnikom a pustovníkom. Mnohým ľuďom bol vzorom a radcom v ťažkých situáciách. Pán Boh robil skrz neho mnohé zázraky. O jeho živote existuje mnoho príhod. Bol podľa legendy veľmi spriatelený s vtákmi a všetkými zvieratami. Vtáci mu zobali z ruky a žiadne zviera sa ho nebálo. Jedného dňa, keď mu pre výživu svoju i svojich zverencov neostal doma iba jeden chlieb, prišiel k nemu Kristus v podobe žobráka a prosil ho o almužnu. Jodok, syn Boží, rozkázal chlieb rozrezať na 4 čiastky a jednu čiastku z toho chleba dať žobrákovi. Sotva, že ten odišiel, Pán sa vrátil k nemu v podobe biedneho človeka, ktorý padol omdletý na ceste a Jodok rozkázal dať mu druhú štvrtinu chleba. Po odchode toho prišiel Pán v podobe tretieho vyhladovaného, Jodok rozkázal svojim spoločníkom dať aj tretiu čiastku chleba. A keď prišiel i štvrtý chudobný a pýtal si almužnu, Jodok mu ochotne dal aj štvrtú čiastku chleba, s tým, že mocný Pán postará sa o nich a dá im čo budú potrebovať. A zrazu videli cez okno 4 lode naložené pokrmom, z ktorých si každý mohol vziať koľko chcel. Odkiaľ tie lode prišli nikto nevedel. Sv. Jodok zomrel 13.decembra 668. Jeho neporušené pozostatky boli 25.júla 977 slávnostne prevezené do opátstva Josse Sur Mer, kde ešte v roku 665 založil pustovňu. Od 9. storočia je sv. Jodok veľmi uctievaný v Nemecku. Vojvoda Heinrich XIV. vybudoval v roku 1338 na jeho počesť v Landshute (Bavorsko) terajší nádherný mestský farský kostol sv. Jodoka. Dodnes je tam uschovaná relikvia tohto svätca. Je iste veľmi zaujímavé, že toto patrocínium vlastní práve tunajší kostol. Pravdepodobne kult tohto svätca priniesli na toto územie kartuziáni. A tak môžeme konštatovať, že zasvätenie nášho kostola sv. Jodokovi je na Slovensku raritou. Okrem toho náš kostol sv. Jodoka je zapojený do Európskej siete sv. Jodoka, ktorá spája všetky kostoly a kaplnky sv. Jodoka v Európe. Sv. Jodok je znázorňovaný s odloženou kráľovskou korunou a pútnickou palicou. Je patrónom pútnikov a lodníkov. Postava sv. Jodoka bola prevzatá aj do erbu obce.
„Jodok“ je keltské meno a znamená „bojovník.“ www.lechnica.sk/cirkev (3.12.2019)
[5 - 26] www.lechnica.sk/cirkev (3.12.2019)
[25] Požiar vypukol v ranných hodinách. Istá pani spozorovala, ako z veže zvonice preniká hustý dym. Okamžite zalarmovala ostatných, aby prišli na pomoc. V kostole bolo počuť silné praskanie. Do kostola sa v čase požiaru nik okrem hasičov neodvážil. Dym bol taký hustý, že by mohol privodiť ďalšie nešťastie. Do kostola sa vojsť nedalo, okrem dymu prenikalo aj sálavé teplo. Rýchlo sa išla vypnúť elektrina. Oheň zničil spovedelnicu a poškodil aj ďalšie, najmä drevené časti interiéru. Po príchode hasičov sa ho však podarilo včas zachytiť. Ratovať kostol prišiel v dedine prakticky každý, kto mohol. Potrebné bolo povynášať sochy, obrazy, lavice, ale i ďalšie cennosti. Pri kostole nebolo človeka, ktorý by nepracoval. Na chóre zhorel aj maličký organ. Zničený bol obraz, ktorý vo farnosti dávajú do popredia počas Vianoc. Symboly zastavení krížovej cesty boli tiež zničené. Od dymu boli začiernené sochy. Hasiči nasadili do akcie šesť vozidiel zo Spišskej Starej Vsi, Kežmarku a Starej Ľubovne. Požiar, ktorý bol zrejme spôsobený skratom v elektroinštalácii, likvidovali približne hodinu. RINDOŠ, Peter: V Lechnici horel kostol! Miestni i hasiči zachraňovali, čo sa dalo. 26. jún 2009 https://spis.korzar.sme.sk/c/4907753/v-lechnici-horel-kostol.html (3.12.2019)
[26 - 28] www.lechnica.sk/cirkev (3.12.2019)
Bibliografia
www.lechnica.sk
GPS
49.380769, 20.407996
49°22'50.8"N 20°24'28.8"E



www.pamiatkynaslovensku.sk