Lokalita
obec Liptovská Kokava, okres Liptovský Mikuláš, Žilinský kraj

História a stavebný vývoj
Klasicistický kostol postavený v rokoch 1825 – 1830 na mieste staršieho dreveného kostola. Jednoloďový priestor s rovným uzáverom presbytéria, pristavanou sakristiou a vstavanou vežou. Loď má valenú klenbu s lunetami. Fasády sú hladké s termovými oknami. Nad vchodom vo veži je kartuša s letopočtom a termálne okno s čabrakmi. Veža je komponovaná do priečelia, zakončeného tympanónom. ^[1] Veža je zastrešená zvonovitou prilbou.
 

Interiér kostola bol vybavený zariadením zo starého. ^[2] Hlavný oltár je rustikalizovaná rokoková práca z roku 1772 od maliara Alojza Hýroša z Ružomberka. Renovovaný bol v roku 1802, 1805 a 1830. Kazateľnica je neskorobaroková rustikalizovaná práca, v parapete sú obrazy evanjelistov z roku 1765. Maľovaný drevený chór má oválne obrazy z 18. storočia. ^[3]
 

Od počiatkov svojej existencie obyvatelia Liptovskej Kokavy cirkevne patrili k farnosti sv. Martina v Dovalove a navštevovali tam i kostol. Trvalo to až do obdobia reformácie, keď dovalovský kostol v rokoch 1611 - 1709 používali protestanti. V roku 1667 bola Kokava znovu začlenená k rímskokatolíckej farnosti sv. Martina v Dovalove a dovalovskému farárovi patrili všetky cirkevné poplatky od farníkov z Kokavy. Podľa kanonických vizitácií na začiatku 17. storočia už v Liptovskej Kokave existovala drevená kaplnka zasvätená apoštolom sv. Šimonovi a sv. Júdovi. V rámci náboženských búrok v prvej polovici 17. storočia bola kaplnka niekoľkokrát v rukách protestantov, ktorí sú v dobových písomnostiach označovaní aj ako “luteranos” - luteráni. Z rokov 1667 - 1694 sú záznamy, že bola v rukách katolíkov ako filiálny kostol dovalovskej farnosti. Kaplnka bola malou drevenou stavbou s jedným krídlovým oltárikom a jednoduchou drevenou kazateľnicou. Išlo o bezvežovú stavbu, vedľa ktorej stála drevená zvonica s jedným zvonom. ^[4]
 

Na mieste staršieho dreveného kostola (kaplnky) bol v rokoch 1825 – 1830 nový sakrálny objekt na náklady Likavsko-hrádockého panstva. Patrónom a udržiavateľom bol štátny erár v zastúpení Likavsko-hrádockého panstva. Na stavbe kostola si poddaní odrábali časť svojich poddanských povinnosti. ^[5]
 

Do veže boli inštalované zvony z pôvodnej drevenej zvonice. Veľký zvon, Šimon, z roku 1641, s nápisom: “VIGITATE ET ORATE . ANNO DOMINI 1641 . MFK” uliaty zvonolejárom Michalom Kupczom z Nemeckej (Partizánskej) Ľupče, malý zvon Júda, uliaty v roku 1636 s nápisom: “ET VERBUM DOMINI MANET IN ALTERNUM . ANNO 1636” a malý zvon uliaty v roku 1829. Pôvodné staršie dva zvony sa nezachovali boli odobraté v období prvej svetovej vojny na vojenské účely. V súčasnosti sa vo veži nachádzajú tri zvony. Veľký a stredný zvon sú nedatované a nesignované, malý zvon pochádza z roku 1829 a jeho autor je neznámy. Rok uliatia najstaršieho zvona dáva možnosť predpokladať, že už v roku 1636 existovala v Liptovskej Kokave drevená zvonica alebo aj menšia drevená stavba v podobe kaplnky. V roku 1645 bola na jej mieste postavená nová drevená zvonica. Pravdepodobne to bola zvonica na mieste dnešnej evanjelickej fary, ktorá bola zničená na začiatku 19. storočia. ^[6]
 

Vojenskému besneniu v zázemí neušli ani zvony z kostolov. V Liptovskej Kokave boli zrekvirované dva veľmi staré zvony z kostola. Na odlievanie diel boli aj z jednoduchých domácnosti rekvirované medené aj z iných kovov zhotovené kuchynské a iné náradie. ^[7]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.
 

Nie je zapísaný v Ústrednom zozname pamiatkového fondu (ÚZPF) Slovenskej republiky.

Súčasný stav a využitie
Stav kostola je dobrý. Slúži svojmu účelu.

Prístup
Stojí v južnej časti obce.