Technické pamiatky   späť
www.pamiatkynaslovensku.sk
Ľubotice - vodáreň
Lokalita
obec Ľubotice, okres Prešov, Prešovský kraj
História a stavebný vývoj
Mestská vodáreň z roku 1906. Je to dvojpodlažná dvojtraktová budova s nárožnou vežou postavená v historizujúcom slohu. Svojím výrazom pôsobí ako tatranská vila. [1]
 

Vstupná hala je prístupná hlavným vstupom s historickou drevenou vyrezávanou výplňou so svetlíkom, s pôvodným gravírovaným sklom. Jednotlivé miestnosti objektu sú kryté rovnými stropmi a pod stropom na prízemí sú zachované kovové nosné konštrukcie neznámeho technické zariadenia. V interiéri sa nachádza pôvodná ozdobná keramická dlažba. Uprostred haly na prízemí je historickým kovovým zábradlím ohraničený prístup na úroveň podzemia, kde sa nachádza potrubie. Podzemné šachty rôznych rozmerov sa nachádzajú v južnej časti objektu a v exteriéri. Na druhé podlažie vedie travertínové historické schodisko s vysokým kovovým zábradlím s florálnymi dekoratívnymi kovanými prvkami. [2]
 

Technológia a technické zariadenia sa nezachovali. Jediným pozostatkom je kovová konštrukcia pod stropom v celej dĺžke popri južnom múre haly na prízemí. [3]
 

Severne od vodárne sa zachoval dom správcu vodárne, ktorý dobudovali o niečo neskôr. Pôvodný objekt zo začiatku 20. storočia však po druhej svetovej vojne prestavali. Zaniklo zdobné kvádrovanie a ďalšie exteriérové prvky, vymenili okná, dvere aj strešnú krytinu. [4]
 

Historizujúca budova starej mestskej vodárne je ojedinelým typom pamiatky v meste, ktorá sa pritom zachovala v pôvodnom stave. S výnimkou technického zariadenia, škridlovej strechy a jedného zamurovaného vstupného otvoru sa dochovali takmer všetky architektonické detaily, ako sú šambrány, lizény, rímsy, zdobné komínové telesá, okrasné ukončenie strechy veže, ozdobné tiahla či kotvy. Objekt má primárne okenné a vstupné výplne s množstvom ozdobných ornamentov, vrátane okrasných mreží i pôvodnú dlažbu v interiéri i exteriéri. [5]
 

Prešov dlhé roky zápasil s nedostatkom vody a otázka výstavby vodovodu sa stala naliehavou hlavne po veľkom požiari v roku 1887. V nasledujúcich rokoch mesto rozhodovalo o viacerých návrhoch, no všetky boli zamietnuté ako nedostatočné. V roku 1903 Ministerstvo orby nariadilo Prešovu výstavbu vodovodu. Projekt pripravil Štátny kultúrno-technický úrad. Areál vznikol v roku 1906. Voda pre Prešov sa mala čerpať z blízkeho povodia rieky Sekčov. Prácu zabezpečovala firma Antonín Beszey a Eugen Toth z Budapešti. Vo vodárenskom pásme Sekčova v rokoch 1904 až 1906 navŕtali 24 studní a spolu s nimi postavili aj budovu mestského vodovodu, v ktorej malo byť nainštalované čerpacie zariadenie, benzínové motory a vyšších podlažiach byty pre obsluhu zariadení. [6]
 

Vodáreň plne fungovala do roku 1949. Miestni ju volali Vaserlajtung. Potom po výstavbe diaľkového skupinového vodovodu Vyšný Slavkov – Tichý Potok – Prešov slúžila už len ako doplnkový, resp. záložný vodovod. Komplex bol ale naďalej funkčný. V 60. a 70. rokoch sa dostal do novopostaveného priemyselného zázemia mesta a jeho architektúra sa ukryla medzi stromy. Časom bol odstránený aj nápis “Eperjes szabad királyi város vízműve” na južnej fasáde. Pôvodnú bobrovku na streche nahradili krytinou z pozinkovaného plechu. [7]

Pamiatková ochrana
?
Súčasný stav a využitie
Stav technickej pamiatky je zlý!
Prístup
Stojí v priemyselnom zázemí Prešova, v strede zalesneného areálu, v katastri obce Ľubotice.
Poznámky
[1 - 7] KOŠUTHOVÁ, Anna: V Ľuboticiach sa zachoval unikátny objekt vodárne. https://presov.korzar.sme.sk/c/8076348/v-luboticiach-sa-zachoval-unikatny-objekt-vodarne.html 21. november 2015 (17.5.2019)
Bibliografia
www.lubotice.eu
GPS
49.013953, 21.257141
49°00'50.2"N 21°15'25.7"E



www.pamiatkynaslovensku.sk