Lokalita
obec Malacky, okres Malacky, Bratislavský kraj

História a stavebný vývoj
Bola postavená v maurskom slohu v roku 1900 (1886?) podľa projektu viedenského architekta Wilhelma Stiassneho (1842 - 1910). ^[1] Stavbu sakrálneho objektu viedol významný pálffyovský staviteľ János Terebessy. Synagóga je veľká sieňová stavba s dvojvežovou fasádou, členenou dvojitými a trojitými oknami na spôsob maloázijskej architektúry a orientálnymi kupolami. ^[2] Zachovala sa bohatá ornamentálna štuka, ústredný prvok - archa i výklenok na uloženie zvitkov tóry. ^[3] Ústredná obradová sieň má z troch strán poschodovú emporu pre ženy, ku ktorej vedie osobitné schodište. Okolo synagógy stoja ďalšie kultové stavby – rituálne kúpele, škola a byt kantora. ^[4]
 

Malacká synagóga má bohatú históriu a vysokú architektonickú hodnotu. Pre svoju hodnotu bola zaradená do projektu Slovenskej cesty židovského kultúrneho dedičstva. ^[5]
 

Synagóga je objekt určený na konanie židovských náboženských zhromaždení a náboženského štúdia, stredisko spoločenského života komunity, miesto stretávania. História malackej židovskej náboženskej obce siaha podľa údajov do roku 1755, kedy bolo v Malackách desať Židov. ^[6]
 

Židia sa v Malackách usídľovali hlavne v priebehu 19. storočia. V roku 1880 ich v meste žilo 397. Prví Židia prišli pravdepodobne z Moravy, neskôr komunita udržiavala obchodné a kultúrne vzťahy s Viedňou. Po budapeštianskom kongrese v rokoch 1868 - 1869, kedy došlo k rozkolu v uhorskom židovstve, sa malacká obec rozhodla zachovať nezávislú status quo ante pozíciu. Malacky slúžili ako sídlo rabinátu pre 17 obcí v okolí. Židovská obec mala všetky náboženské inštitúcie - synagógu, šchitu (rituálna porážka dobytka a hydiny), mikve (rituálny kúpeľ), školu a cintorín. Weinwurmovci a Spitzerovci boli najvýznamnejšie židovské rodiny v meste. ^[7]
 

Obec až po vzniku murovanej modlitebne (1838) dostala svojho rabína. Prvým bol Dr. Pissk. Posledný malacký rabín Samuel Weis sa obesil údajne pre množstvo detí, ktoré nestačil uživiť. Za tento čin mala židovská obec za trest na sto rokov zakázaného rabína. ^[8]
 

Pozemok pod budovou v Malackách venovala židovskej obci na stavbu synagógy rodina Spitzerovcov. Pôvodnú synagógu však v noci z 18. na 19. júla 1899 zasiahol požiar (podľa viedenských novín Die Welt z roku 1900 to vraj bolo od priameho zásahu stavby bleskom). Stavba úplne vyhorela, no Simon a Cecília Spitzerovci zafinancovali výstavbu nového židovského chrámu pričom si opäť zvolili za architekta Wilhelma Stiassneho. Za rok vznikla nová (súčasná) synagóga. ^[9]
 

K základným znakom malackej synagógy, ako vlastne mnohých synagóg, patria dve mojžišské tabule (dosky) Zákona s hebrejským textom (desatoro Božích prikázaní). Dosky sa nachádzajú nad vchodom do synagógy nad hornou strešnou rímsou predného priečelia. Dochované farebné riešenie fasády bolo v kombinácii tmavej tehlovej a tlmenej oranžovej farby s orientálnymi motívmi, čo spolu s horizontálnymi pásmi a ornamentmi nad oblúkmi okien dotvára charakter maurskej architektúry. ^[10]
 

Synagóga ma v interiéri zachovaný ústredný prvok „archu“ vo východnej stene. V pôvodom stave sa nachádza aj výklenok na uloženie zvitkov tóry. Ďalšími zachovanými prvkami sú predsieň, mužská modlitebňa a ženská galéria. Pred synagógou sa nachádzal malý dvor s oplotením, ktorý je dnes viditeľný len v náznakoch. ^[11]
 

Ešte v roku 1940 bolo v Malackách evidovaných 291 Židov. Konferencia z Wannsee v januári 1942 ukončila posledné nádeje, keď boli stanovené limity deportovaných Židov do koncentračných táborov. ^[12] Väčšinu z nich v roku 1942 deportovali do vyhladzovacích táborov Auschwitz a Majdanek v Poľsku. ^[13] Tí, čo prežili tábory alebo prečkali úspešne vojnu vďaka niektorým obyvateľom Malaciek, však radšej odchádzali do Palestíny. Vzťahy medzi ľuďmi boli poznačené i antisemitizmom za Slovenského štátu. Po roku 1945 bola synagóga využívaná na svetské účely, v 50. rokoch 20. storočia predala Židovská náboženská obec synagógu štátu. ^[14]
 

V roku 1948 žilo v meste ešte 50 židov. Čoskoro sa však väčšina z nich vysťahovala do Izraela. Malá židovská náboženská obec fungovala do 60. rokov 20. storočia, ale dnes už v meste Židia nežijú. Zostal po nich zdevastovaný židovský cintorín v južnej časti mesta a synagóga. ^[15]
 

Synagóga, ktorá je jednou z najkrajších na Slovensku, je pozoruhodnou pamiatkou na židovskú komunitu v Malackách.. Budova v typickom maurskom štýle s dvoma vežami, podkovovitými oblúkmi a typickými žltočervenými pásmi je najexotickejšou stavbou v meste. ^[16]
 

Pri renovácii do interiéru vstavali podlažie, dolná časť modlitebne slúži ako dielňa, v hornej je koncertná miestnosť. Zachovalo sa tu pomerne dosť autentických architektonických prvkov - svätostánok, liatinové stĺpy a pozoruhodný drevený kazetový strop. Pôvodne stála synagóga v typickej mestskej zástavbe, kde žilo pred druhou svetovou vojnou mnoho príslušníkov židovskej komunity. V povojnovom období boli tieto domy zbúrané. ^[17]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.
 

Malacky - synagóga (č. ÚZPF 10733/0) - architektonicko-historický a umelecko-historický výskum - rok 2004. Autorka: Doc. PhDr. Zuzana Ševčíková. ^[18]

Súčasný stav a využitie
Stav synagógy je veľmi dobrý.
 

Od 80. rokov 20. storočia je budova využívaná na kultúrno-spoločenské účely. V súčasnosti v nej má vysunuté sídlo s koncertnou sieňou a výtvarným ateliérom Základná umelecká škola v Malackách. ^[19]

Prístup
Nachádza sa v centre mesta a je jednou z jeho dominánt. Stojí na ulici Na brehu 2.