Iný názov
Megeš

Lokalita
obec Medzianky, okres Vranov nad Topľou, Prešovský kraj

História a stavebný vývoj
Pôvodne gotický kostol zo začiatku 14. storočia. Takmer úplne prestavaný bol v roku 1748. Obnovili ho pod druhej svetovej vojne. Ide o jednoloďovú stavbu so starším presbytériom, pristavanou sakristiou a mohutnou západnou predstavanou vežou. Z gotického sakrálneho objektu sa zachovalo presbytérium so štvorcovým pôdorysom a s jedným poľom gotickej krížovej klenby, ktorej rebrá majú klinovú profiláciu. Na východnej stene presbytéria je ranogotické okno s kovanou mrežou. Lomený víťazný oblúk vysekaný do steny, otvára sa do lode s rovným stropom, ktorá má na západnej strane murovaný chór. Hladké fasády majú polkruhovo zakončené okná, ktoré vznikli rozšírením a pretvorením gotických okien. Štvorpodlažná masívna veža členená úzkym lizénovým rámom a pomerne značným počtom okien, z ktorých najvyššie sú dvojité a tvoria zvukové otvory. Veža je krytá vysokou ihlancovou strechou. ^[1]
 

Hlavný oltár pochádza z polovice 18. storočia s plastikou sv. Michala archanjela v gloriole mrakov, v ktorých sa vznáša k nebu holubica a Boh-Otec. Po oboch stranách sú sochy sv. Petra a Pavla. ^[2] Po bočných stranách víťazného oblúka stoja sochy Božského srdca Ježišovho na pravej strane a Panny Márie Pomocnice kresťanov na ľavej strane. V kostole sa nachádza tiež štrnásť zastavení krížovej cesty. ^[3]
 

Už pred začiatkom 14. storočia mohla existovať v obci sakrálna stavba, keďže bol medziansky chotár už od roku 1212 vo vlastníctve rádu Božieho hrobu, ktorý v rámci svojej činnosti vybudoval nejeden kostol. ^[4]
 

Medzianky (predtým Megeš) vznikli najskôr v 13. storočí pod hradom strážiacim vtedajšiu severnú hranicu Uhorska. V rokoch 1212 – 1313 bol Megešský majetok (Mediasmaiele) vo vlastníctve spomínaného rádu. Po jeho odchode bol chotár osídlený podľa zákupného práva na čele so šoltýsom. Vznikla pevná štruktúra dediny v centre s kostolom obklopeným cintorínom. Areál bol vystavaný do polovice 14. storočia, o čom svedčí aj zachovaná architektúra kostola. ^[5]
 

Chrám mal jednoduchú dispozíciu. Pozostával z lode obdĺžnikového tvaru a štvorcového presbytéria. Svätyňa bola krytá rebrovou klenbou a loď rovným trámovým stropom. Dané priestory boli prechodné lomeným víťazným oblúkom. Do chrámu viedol vstup cez južný múr lode. Interiér bol presvetlený dvomi okennými otvormi v južnom múre lode, jedným v južnom a jedným vo východnom múre svätyne. Okná mali šikmé ostenia a ukončené boli mierne hrotitými záklenkami. V 14. – 15. storočí boli vnútorné steny presbytéria a možno aj lode vyzdobené nástennými maľbami. V ďalších stavebných etapách bola k severnému múru svätyne pristavaná kvadratická sakristia a k západnému múru lode hranolová veža. ^[6]
 

V polovici 18. storočia boli pôvodné okná na južnej strane upravené podľa barokovej normy a vzniklo i jedno nové okno. Kostol bol v 20. storočí viackrát obnovovaný. Pred poslednou obnovou v roku 1992 bol v interiéri vykonaný sondážny prieskum za účelom zistenia prítomnosti a rozsahu predpokladaných nástenných malieb. Výmaľba sa potvrdila na celej ploche múrov svätyne vrátane klenby, či triumfálneho oblúka. Z nepochopiteľných dôvodov robotníci primárne omietkové vrstvy so vzácnymi stredovekými maľbami osekali. Obnovou síce kostol získal nové hladké omietky, ale stratil svoju najvýraznejšiu pamiatkovú hodnotu – doklad umeleckej tvorby stredoveku vo východnom Šariši. Zachovala sa len malá časť z malieb a to tá, ktorá bola prieskumom odkrytá. ^[7]
 

O význame stredovekej sakrálnej stavby dodnes svedčí nielen jej dominantné umiestnenie v strede dediny, orientácia objektu v smere východ-západ, či múr kopírujúci pôvodné ohradenie objektu, ale aj niekoľko architektonických detailov. ^[8]
 

Takmer bez zásahov zostalo dodnes presbytérium s pôvodným jedným poľom gotickej rebrovej klenby, tvorenej kamennými rebrami klinovej profilácie, ale bez konzol. Priesek rebier je opatrený kruhovým svorníkom. Vo východnom múre je zachované okno so šikmým ostením, mierne lomeným záklenkom a zrejme sekundárne dodanou kovovou mrežou. Tá pribudla zrejme v rámci barokovej prestavby v 18. storočí. Do lode sa svätyňa otvára pôvodným lomeným víťazným oblúkom. O primárnom vstupe v južnom múre svedčí dnes zamurovaný otvor, tvoriaci tak z interiéru hlbokú niku so záklenkom v tvare oblúka. Najzápadnejšie okno južného múra lode je najskôr na mieste pôvodného gotického okna a vzniklo asi len jeho úpravou v záklenku, keďže sa šírkou výrazne líši od ostatných. Pod vrstvami novších omietok sa ešte nachádzajú časti pôvodných omietok so stredovekými maľbami. Omietka kopíruje nerovný povrch stien, čo bolo v období gotiky zvykom. ^[9]
 

Pôvodné maľby boli vytvorené technikou fresco v 14. – 15. storočí. Tvorené boli prevažne ornamentálnymi motívmi, kde prevažovali farby červená, biela, sivá. Maľby pokrývali nielen všetky steny svätyne, ale aj plochu klenby vrátane rebier a taktiež víťazný oblúk. Po nepovolenom obití omietok až po kameň zostali maľby len nad východným oknom a na klenbe a snáď parciálne v lodi. ^[10]
 

Zaujímavé architektonické prvky sa zachovali v podkroví, kde okrem historickej krovovej konštrukcie je stredoveký trojuholníkový štít medzi strechou lode a svätyne, v strede s otvorom, ktorého ostenia sú tvorené kvádrovaním typickým pre stredovek. Štít na východnej strane svätyne je pôvodný stredoveký, o čom svedčí zamurované úzke štrbinové okno. ^[11]
 

Obec s bohatou históriou sa tak môže pýšiť nielen ojedinelým typom hradu. Je vyčistený a zakonzervovaný, aby podal návštevníkom čo najviac informácií o svojom rozsahu a členení. Postavili ho z iniciatívy uhorského kráľa Ondreja II. v 13. storočí nad blízkou krajinskou cestou vedúcou z doliny Torysy a Sekčova do údolia Tople. Podobnú funkciu mal hrad Tobol – Maglovec nad Kapušanmi a ďalšie opevnenia na ochranu hraníc Uhorska ešte pred prirodzenou hranicou – Karpatským oblúkom. Od roku 1212 do roku 1313 hrad nepochybne slúžil križiakom. V 15. storočí z neznámych dôvodov spustol. Až v 21. storočí sa dočkal aspoň základných úprav a archeologické nálezy boli uložené vo Vlastivednom múzeu v Hanušovciach. ^[12]
 

V súčasnosti len málo návštevníkov idúcich na hrad vníma hodnoty kostola. Možno aj preto, lebo navonok nepôsobí tak nápadne a ničím nesignalizuje, akú má historickú hodnotu. ^[13]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.
 

Obnova sa uskutočnila v roku 1992. ^[14]

Súčasný stav a využitie
Stav kostola je dobrý. Slúži svojmu účelu.

Prístup
Stojí v strede obce.