Lokalita
obec Báč, okres Dunajská Streda, Trnavský kraj

História a stavebný vývoj
O vzniku Kalvárie pomerne obsiahlo informuje publikácia neprofesionálneho miestneho historika S. Vágvölgyiho. Myšlienku založiť v obci Kalváriu priniesli duchovní prichádzajúci z Nových Zámkov ešte pred prvou svetovou vojnou. Príklad okolitých obcí, a najmä smutné dôsledky vojny spôsobili, že občania sa pre tento počin nadchli a výstavba Kalvárie sa dostala do programu tak fary, ako i obce. Na jar roku 1927 dali predstavitelia obce na známosť, že na kopci Paka („Pakadomb“) sa bude stavať Kalvária a že sa na tento účel robia peňažné zbierky u farára i u richtára, u ktorého sa tiež majú hlásiť tí, ktorí by chceli dať postaviť niektorú z kaplniek zastavení. Umiestnenie Kalvárie navrhli na kopec Paka, situovaný medzi pastvinami, aj pre jeho starú kultovú tradíciu. Podľa nej tam bolo voľakedy pohrebisko a stála tam kaplnka. Na mape z roku 1782 je na tomto mieste krížik, ktorým sa označujú kultové stavby. ^[1]
 

Najprv sa bolo treba dohodnúť na pôdoryse Kalvárie. Hoci v okolitých obciach sa vyskytujú väčšinou súbory s radom zastavení v rovnej línii, terén kopca Paka priam ponúkal vytvoriť kruhový sled zastavení, lemujúci okraj vyvýšeniny. Pri plánovaní výstavby Kalvárie vyvstala tiež otázka bohoslužobného priestoru, ktorým sa stala Kaplnka Božieho hrobu, umiestnená oproti prístupovej ceste, medzi VII. a VIII. zastavením. Pred vstupom do kaplnky, uprostred kopca a vlastne celej kompozície, umiestnili starší kamenný kríž s korpusom Krista a po jeho bokoch drevené kríže s telami lotrov, namaľovanými na plechu. Traduje sa, že kamenný kríž stál na „Pakadombe“ aj predtým, hoci pravdepodobne nie na dnešnom mieste. Na podstavci kríža je nápis: EZ IDVÖSSÉG JELÉT / EMELNI RENDELTE / 1849-ĚV MÁJUS HO 2án / ISTENBEN BOLDOGULT / KUCSERA ANDRÁS / ANDODI LAKÓS / UJITOTTA / KUCSERA JÓZSEF és neje SÁTKO TERÉZ / 1911. (Tento znak spásy dal zhotoviť András Kucsera, obyvateľ Andoviec, v Bohu zosnulý 2. mája roku 1849. Renovovať dali József Kucsera a manželka Teréz Sátko v roku 1911.) ^[2]
 

Ďalší nápis na mramorovej tabuľke, umiestnený na Kaplnke Božieho hrobu, približuje vznik Kalvárie: Isten nagyobb dicsősségere emellé / Andód község kálvária alapítók / és kegyesszívű adakozók / 1928 évben. / Csinálták: / Bajtek Emil kömives mester, / Csery Nándor ács mester. (Na väčšiu Božiu slávu postavili zakladatelia Kalvárie obce Andovce a darcovia milosrdného srdca v roku 1928. Vyhotovili: Emil Bajtek – murár, Nándor Csery – tesár.) ^[3]
 

Na hranolových zastaveniach z neomietnutého tehlového muriva, zakončených štítom, sú mramorové tabuľky s menami donátorov. V segmentovo ukončených nikách, otvorených jednotne smerom k prístupovej ceste, sú vsadené obrazové výjavy Krížovej cesty. Sčasti sa zachovali staršie maľby na plátne rustikálneho charakteru, ale s kvalitným maliarskym rukopisom. Väčšinou sú však už nahradené novšími reprodukciami podľa grafických predlôh. ^[4]
 

Kaplnka Božieho hrobu má obdĺžnikový pôdorys so zaobleným oltárnym uzáverom a v štíte drevenú strešnú vežičku. V interiéri stojí z kameňa vybudovaný hrob so sochou mŕtveho Krista a kľačiacimi anjelmi po bokoch. Vrchná kamenná platňa, zakrývajúca hrob, tvorí zároveň oltárnu menzu. Na nej stála malá socha Piety, nad oltárom visel obraz Ježiš pred Pilátom. ^[5]
 

Po obvode návršia za zastaveniami rastú agáty. Podľa spomienok starších obyvateľov Kalváriu posvätili po hodoch andovského kostola, ktoré sa konajú na sviatok sv. Rozálie (4. september). ^[6]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.

Súčasný stav a využitie
Stav architektonického súbory je dobrý. Slúži svojmu účelu.

Prístup
Kalvária leží na malej vyvýšenine s okrúhlym pôdorysom, severovýchodne od obce. ^[7]