Lokalita
obec Mlynica, okres Poprad, Prešovský kraj

História a stavebný vývoj
Klasicistický kostol bez veže z roku 1830. Sieňová stavba s rovným uzáverom. Fasáda s vysokým murovaným vykrojeným štítom segmentového tvaru, členená pilastrami. ^[1]
 

Evanjelikom v Mlynici sa v roku 1793 podarilo slávnostne otvoriť svoj vlastný jednoduchý drevený kostol. Ten bol nahradený kamenným, postaveným v neoklasicistickom štýle, bez veže v roku 1830, ktorý má spoločné znaky s inými tolerančnými kostolmi postavenými v tom čase na Spiši. Škola bola postavená vedľa kostola a naproti kostolu, na druhej strane cesty bola postavená drevená zvonica. Pozemky a budovy boli na okraji dediny. Kostol a škola boli požiarom v roku 1863 poškodené a mohli byť neskôr prestavané, pričom cirkev musela žiadať znova o pôžičky. V roku 1886 evanjelická cirkev v Mlynici nadobudla nové zvony, ktoré boli odliate v meste Bochum. ^[2]
 

Posledné väčšie stavebné práce cirkevného zboru bolo postavenie kamennej zvonice, ktorá bola odovzdaná doužívania podľa svojho určenia 8. novembra 1925. Nahradila na tom istom mieste starú drevenú vežu. Dlho prechovávané želanie, pristaviť ku kostolu vežu, sa nemohlo z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov realizovať. V roku 1930 evanjelický cirkevný zbor oslávil pamiatku 100. výročia vysvätenia terajšieho kostola veľkou slávnosťou a mnohými čestnými hosťami. Bola to posledná významná udalosť nemeckého evanjelického cirkevného zboru v Mlynici. ^[3]
 

V roku 1946 boli všetky nemecké rodiny odsunuté z Mlynice. 34 obyvateľov prišlo o svoje životy v júni 1946 na ich ceste domov do vlasti v moravskom Přerove pri hromadnej vražde slovenskými vojakmi. Pekný malý kostol so svojou novou zvonicou osirel, stal sa opusteným, pretože tí, čo zostali v dedine a obyvatelia z Vikartoviec a obcí so slovenským obyvateľstvom nachádzajúcim sa v Poľsku, boli všetci katolíci. V zmysle poverenia vtedajšieho generálneho biskupa č. 8192/g/1950 zo dňa 22. novembra 1950 bol interiér opusteného kostola cirkevného zboru k dispozícii cirkevnému zboru v Sokolči/Turský Sokolec na Liptove/ Liptov St. Nikola/Liptovský Mikuláš. Keď v roku 1960 táto obec padla za obeť pri výstavbe priehrady na Liptove, bolo prenesené zariadenie kostola na bezpečné miesto do obce Gôtovany nachádzajúcej sa len niekoľko kilometrov od priehrady. Tri zvony vo zvonici mali byť v roku 1952 aj s hodinami tiež odvezené do novovzniknutého cirkevného zboru Sokolče. Keď prišiel deň „D“ kedy mali byť zvony a hodiny odvezené, vtedajší obyvatelia obce nedovolili zvony a hodiny odviezť. A dobre urobili. V roku 2005 zvony našli svoje prechodné prístrešie v susednej Veľkej, kde boli zreštaurované a na pamiatku na evanjelický cirkevný zbor v Mlynici vystavené v chrámovej lodi. V súčasnosti je teraz bývalý evanjelický cirkevný zbor v Mlynici pričlenený Veľkej ako diaspora. ^[4]
 

Kostol už pred druhou svetovou vojnou prestal plniť svoju funkciu. Budovu kostola bez veriacich si po roku 1950 privlastnilo miestne družstvo (vtedy JRD) a niekoľko rokov po odsune slúžila ako zásobník a skladište pre obilie. V roku 1997 bolo v kostole umiestnené múzeum starých áut. Bola upravená fasáda, vymaľovaný interiér a upravená podlaha tak, aby vyhovovala návštevníkom múzea a vystaveným exponátom. V roku 2009 preložili prevádzkovatelia historické vozidlá do Kežmarku. Odvtedy je kostol opustený, prázdny a nefunkčný. ^[5]
 

Jozef Vereščakovi (farárovi z Veľkej) sa podarilo nájsť väčšiu časť zariadenia kostola, ktoré bolo počas desaťročí od ukončenia vojny umiestnené v Gôtovanoch. Od terajších vlastníkov dostal prísľub, že oltár, kazateľňa, krstiteľnica, dva obrazy, jeden predstavujúci Martina Luthera a druhý Filipa Melanchtona budú môcť už skoro nastúpiť cestu do svojho domovského kostola. Popri kostole a zvonici, patrí cirkevnému zboru aj fara. V súčasnosti je v nej umiestnená materská škôlka. ^[6]

Pamiatková ochrana
Sakrálny objekt si vyžaduje kompletnú rekonštrukciu.

Súčasný stav a využitie
Stav kostola nie je dobrý. V súčasnosti je bez využitia.

Prístup
Stojí na okraji obce.