Kalvárie a krížové cesty   späť
www.pamiatkynaslovensku.sk
Modra – Kalvária I
Lokalita
obec Modra, okres Pezinok, Bratislavský kraj
História a stavebný vývoj
Kalvária pozostávajúca z troch vysokých krížov, stojí na pomerne rozsiahlom murovanom pódiu s konvexne vydutými stenami a dvoma bočnými schodiskovými ramenami vytáčajúcimi sa na vonkajšie strany. V nike uprostred čelnej steny sa nachádza drobná ľudová soška Piety z roku 1925. Postavy Ukrižovaných nielen podživotnou veľkosťou, ale i dosť strnulým stvárnením pôsobia neživotne, hoci ich postoje sú ešte tradičné. Tiež osadenie štíhlych, nahor sa zužujúcich trámových krížov na vysokých hranolových podstavcoch a najmä ich dekorácia v klasicizujúcom stvárnení naznačujú, že pochádzajú až zo začiatku 19. storočia. [1]
 

Podľa kanonickej vizitácie Kalvária mimo mesta za pezinskou bránou medzi vinicami vznikla zo zbožných darov veriacich v roku 1814. Od čias svojho vzniku bola v nasledujúcich rokoch udržiavaná zo základiny vytvorenej z darov v sume 116 zlatých 10 grajciarov, ktoré boli uložené na troch miestach na 6% úrok. Najväčší dar 50 zlatých od zomrelej Rozálie Rotterovej bol uložený pri farskom kostole, suma 36 zlatých a 57 grajciarov u Tomáša Nováka a zvyšných 29 zlatých 13 grajciarov u Michala Schusztera. V dvoch posledných prípadoch sa vo vizitácii zachovali i odpisy po slovensky písaných obligácií, ako ich menovaní prebrali. Vyúčtovanie o použití medziúrokov predkladal každoročne kostolný otec. [2]
 

Zaujímavé a dôležité je zistenie, že Kalvária mala svoju predchodkyňu. Vo vizitácii z roku 1781 sa v odseku o modranských krížoch ako piaty v poradí spomína drevený kríž na vrchu Kalvárii s plechovou figúrou Spasiteľa uprostred medzi dvoma krížmi, postavený zo zbožných príspevkov veriacich, ktoré zozbierali pátri benediktíni a opravovaný býva z týchže príspevkov veriacich. Nepomína sa síce jej umiestnenie, jednako nie je vylúčené, že už vtedy stála na tom istom mieste ako dnes. Dokonca by sa dalo zachované pódium, predovšetkým na základe zvlnenej pôdorysnej línie s konvexne vydutou hmotou na všetkých štyroch stranách, považovať za pozostatok onej staršej barokovej Kalvárie. Takto veľkoryso poňaté pódium priamo vzbudzuje predstavu dobového inscenovania a výzdoby. Barokovej koncepcii by taktiež zodpovedalo významnejšie využitie konvexne vydutého čela pódia, v ktorého priestrannejšej nike mohol byť inštalovaný Boží hrob. Na druhej strane skromný charakter skupiny Ukrižovania, ako ju približuje vizitačný záznam, tomu veľmi nenasvedčuje. A tak prinajmenšom rovnako pravdepodobný ostáva i predpoklad, že murované pódium vzniklo spolu s kamennou skupinou Kalvárie na začiatku 19. storočia. [3]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.
 

V rokoch 1999 – 2000 bola Kalvária z iniciatívy a nákladom modranského občana JUDr. Tibora Piršela komplexne obnovená a kríže s korpusmi reštaurované. [4]

Súčasný stav a využitie
Stav pamiatky je dobrý.
Prístup
Nenápadná modranská Kalvária sa nachádza na pomerne odľahlom mieste, severozápadne od mesta, uprostred vinohradov. Napriek tomu, že miesto bolo vybraté akiste kvôli mierne stúpajúcemu terénu, ktorý by umožnil súsošiu vyniknúť, v súčasnosti nie je od mesta dobre viditeľné. [5]
Fotogaléria
Modra – Kalvária I foto © Ľuboš Repta 1/2022Modra – Kalvária I foto © Ľuboš Repta 1/2022Modra – Kalvária I foto © Ľuboš Repta 1/2022Modra – Kalvária I foto © Ľuboš Repta 1/2022Modra – Kalvária I foto © Ľuboš Repta 1/2022Modra – Kalvária I foto © Ľuboš Repta 1/2022Modra – Kalvária I foto © Ľuboš Repta 1/2022Modra – Kalvária I foto © Ľuboš Repta 1/2022Modra – Kalvária I foto © Ľuboš Repta 1/2022Modra – Kalvária I foto © Ľuboš Repta 1/2022
Poznámky
[1] ČIČO, Martin – KALINOVÁ, Michaela – PAULUSOVÁ, Silvia et al.: Kalvárie a Krížové cesty na Slovensku. Bratislava: Pamiatkový ústav, 2002. s. 238.
[2] ČIČO, Martin – KALINOVÁ, Michaela – PAULUSOVÁ, Silvia et al.: Kalvárie a Krížové cesty na Slovensku. s. 238 - 239.
[3 - 4] ČIČO, Martin – KALINOVÁ, Michaela – PAULUSOVÁ, Silvia et al.: Kalvárie a Krížové cesty na Slovensku. s. 239.
[5] ČIČO, Martin – KALINOVÁ, Michaela – PAULUSOVÁ, Silvia et al.: Kalvárie a Krížové cesty na Slovensku. s. 238.
Bibliografia
www.modra.sk



www.pamiatkynaslovensku.sk