Lokalita
obec Modrý Kameň, okres Veľký Krtíš, Banskobystrický kraj

História
Múzeum bábkarských kultúr a hračiek hrad Modrý Kameň je špecializované múzeum s celoslovenskou pôsobnosťou, zamerané na dokumentáciu dejín a súčasnosti bábkového divadla, dejín a vývoja detskej hračky, ako aj dejín regiónu, v ktorom sa múzeum nachádza. Kultúrno-umelecké, historické, archeologické a národopisné zbierky, ktoré múzeum v rámci svojej špecializácie zhromažďuje, odborne spracováva a ochraňuje, sú sprístupnené verejnosti formou stálych expozícií, výstav a rôznorodých kultúrnych aktivít, ktoré sa tešia veľkej obľube najmä u detí a mládeže. Hradný objekt tvoria zrúcaniny starého gotického hradu a budova barokového kaštieľa, v ktorej sídli múzeum. ^[1]
 

Zbierkový fond múzea, ktorý tvorí viac ako 17-tisíc zbierkových predmetov, sa člení na kultúrno-umelecké zbierky – divadelné bábky, výtvarné návrhy, divadelné kostýmy, scénografické prvky, kultúrno-historické zbierky – regionálna história, etnografia, výtvarné umenie – a ďalšie zbierkové predmety súvisiace s pôsobením človeka v prírode a spoločnosti. ^[2]
 

 

V roku 1964 sa v obci Dolná Strehová v klasicistickom kaštieli z roku 1770 pri 100. výročí úmrtia významného maďarského dramatika a básnika Imre Madácha vytvorila múzejná inštitúcia ako Múzeum Imre Madácha. Do prípravy osláv boli zainteresovaní: Slovenská národná rada, Stredoslovenský Krajský národný výbor v Banskej Bystrici, Okresný národný výbor v Lučenci, MNV v Dolnej Strehovej, Zväz slovenských spisovateľov, Csemadok - Kultúrny zväz mad'arských pracujúcich v Československu a Slovenský výbor obrancov mieru. Spomienkových osláv sa pri hrobke spisovateľa a jeho rodiny v parku kaštieľa zúčastnili významní predstavitelia spoločenského a kultúrneho života. Jubileum bolo zaradené medzi kultúrne výročia Svetovej rady mieru a bolo súčasťou kultúrnej dohody medzi ČSSR a MĽR. Libreto a scenár spracoval Gejza Balaša, pracovník Krajského strediska štátnej pamiatkovej starostlivosti v B. Bystrici. Uznesenie R-ONV v Lučenci č. 61 z 25. 9.1964 o príprave osláv 100. výročia smrti I. Madácha schválilo i perspektívne zriadenie celoslovenského múzea slovensko-mad'arských tradícií. Vypracovanie libreta a scenára malo byť zadané Historickému ústavu SAV v Bratislave, technická realizácia Slovenskému fondu výtvarných umení Dielo v Bratislave. Múzeum sa však v takej podobe nikdy nerealizovalo. Pôvodný názov Pamätná izba vzhľadom na rozsah expozície bol neskôr pozmenený na Literárne múzeum Imricha Madácha. Organizačne bolo začlenené do Fiľakovského múzea, ktoré plnilo funkciu mestského múzea. Je dôležité spomenúť tieto skutočnosti, pretože počtom malá zbierka historických artefaktov exponovaných v múzeu je dodnes začlenená do zbierok súčasného SNM - Múzea bábkarských kultúr a hračiek na hrade Modrý Kameň. ^[3]
 

V rámci územnej reorganizácie štátnej správy sa v roku 1968 z okrajových území okresov Lučenec, Zvolen a Levice vytvoril okres so sídlom vo Veľkom Krtíši. Ustanovujúce plenárne zasadnutie ONV vo Veľkom Krtíši sa konalo 31. 7. 1968. Zaoberalo sa pôsobnosťou organizácií a inštitúcií prevzatých územne z bývalého okresu Lučenec a vytváralo vlastné. Literárne múzeum I. Madácha v Dolnej Strehovej dostalo názov Okresné literárne múzeum vo Veľkom Krtíši so sídlom v Dolnej Strehovej s účinnosťou od 1. 9. 1968, riadené Odborom školstva a kultúry ONV vo Veľkom Krtíši. V záujme plnenia zamerania múzea a rozšírenia obsahu expozícií boli tieto ešte v tom istom roku doplnené o život a dielo ďalšieho maďarského spisovateľa slovenského pôvodu Kálmána Mikszátha, rodáka z obce Sklabiná. Keďže snahy o rozšírenie obsahu múzejných expozícií pokračovali a bohatá literárna história aj kultúrne tradície okresu umožňovali výskum i budovanie múzejných zbierok, uznesením Pléna ONV č. 10 z 27. 9. 1968 došlo opäť k premenovaniu múzea na Okresné vlastivedné múzeum vo Veľkom Krtíši so sídlom v Dolnej Strehovej. ^[4]
 

Pri príležitosti 120. výročia revolučných udalostí 1848, na ktorých sa podieľal na území okresu v obci Horné a Dolné Príbelce a okolí revolučný básnik Janko Kráľ a miestny učiteľ Ján Rotarides, vznikla potreba revolučné vystúpenie ľudu proti sociálnemu útlaku prezentovať v expozíciách múzea. V roku 1969 bolo úlohou múzea pripraviť expozíciu o živote a diele Augusta Horislava Škultétyho, rodáka z Veľkého Krtíša, príslušníka Štúrovej školy, národného buditeľa, spisovateľa. Čo však malo zásadne pozmeniť úzke zameranie múzea na literárne dejiny bola reinštalácia všetkých existujúcich expozícií a uvoľnenie priestorov na budovanie a expozíciu národopisných a prírodovedných zbierok. Priemerná ročná návštevnosť múzea (3000 – 4000 návštevníkov pri prevádzke 4 hodiny denne) bola označená ako jedna z najlepších v bývalom Lučenskom okrese. Múzeum plnilo úlohu výstavného zariadenia. Zbierkotvorná činnosť bola nesystematická, náhodná. Priestory určené pre národopisné a prírodovedné zbierky a expozície zaplnila expozícia revolučného robotníckeho hnutia v okrese Veľký Krtíš. Až potreba plnenia Koncepcie ďalšieho rozvoja múzeí do roku 1980 – 1985 schválená uznesením R-SKNV v Banskej Bystrici č. 148/1977 z 6. 7. 1977 upriamila pozornosť na rozvoj jediného múzea v okrese. Zo správy o plnení koncepcie sa dozvedáme, že v Okresnom vlastivednom múzeu sa pripravuje generálna oprava budovy a prestavba expozície - literárno-historickej na vlastivednú. Múzeum zhromažďovalo artefakty pre novú expozíciu, ktorá sa mala realizovať v roku 1979 a sprístupniť v roku 1980. Generálna oprava budovy sa začala ešte počas plnej prevádzky múzea, neskôr bol prístup turistickej verejnosti do expozícií čiastočne obmedzený. V rokoch 1985 – 1986 boli expozície múzea demontované. Literárne expozície boli sčasti venované školám podľa záujmu, historické a národopisné zbierky uložené v niekoľkých depozitároch mimo sídla múzea a pracovníci presťahovaní do provizórnych priestorov. ^[5]
 

Provizórium trvalo do roku 1991, kedy boli náhle uvoľnené priestory barokového kaštieľa z roku 1730 na hrade Modrý Kameň. Ešte v provizóriu pracujúce Vlastivedné múzeum vo Veľkom Krtíši so sídlom v Dolnej Strehovej usporiadalo v r. 1991 v kaplnke prvú výstavu sakrálnych malieb pod názvom Reminiscencie. To bolo prvé podujatie múzea na modrokamenskom hrade pred jesenným, už definitívnym sťahovaním sa do súčasných priestorov. Tu sa začína zápas o orientáciu múzea v novom prostredí v období reprofilácie múzeí. Budova barokového kaštieľa v areáli hradu Modrý Kameň vyžadovala elementárne úpravy, aby múzeum mohlo začať s činnosťou - odstránenie nepôvodných stavebných úprav, oprava elektroinštalácie, nátery stien, prevoz a ošetrovanie prevzatých zbierok. Inštalovali sa prvé expozície, aby múzeum aspoň čiastočne prezentovalo a sprístupnilo 40 rokov uzavretý objekt hradu verejnosti. Súčasne sa pripravovali administratívne a odborné pracoviská. Ministerstvo kultúry SR vydalo 30. 11. 1993 rozhodnutím č. MK-1833/1993-1 zriaďovaciu listinu Vlastivedného múzea hrad Modrý Kameň. Rozvíjalo svoju činnosť naďalej ako vlastivedné múzeum. Všeobecné vlastivedné zameranie na regionálnu históriu a súčasnosť neposkytovalo dostatočnú náplň na primeranú zbierkotvornú činnosť. V okolí existovalo niekoľko múzeí, ktoré oblasť Novohradu a Hontu už dokumentovalo. Z iniciatívy riaditeľa múzea Dr. Vladimíra Siváčka a spisovateľa Dr. Jána Feketeho, modrokamenského rodáka a vtedy poslanca NR, so súhlasom Ministerstva kultúry SR sa zmenila profilácia múzea na bábkarské kultúry a hračky ako jediného na Slovensku. ^[6]
 

Rozhodnutím č. MK-349/1996-1 z 15. 2. 1996 sa zmenil názov múzea na Múzeum bábkarských kultúr a hračiek ako nástupníckej inštitúcie Okresného vlastivedného múzea. V rámci svojej špecializácie na bábkarské kultúry a hračky malo celoslovenskú pôsobnosť, ale plnilo aj funkciu regionálneho múzea so zameraním na históriu regiónu a etnografiu. Jeho poslaním sa stalo teda cieľavedomé a plánovité zhromažďovanie, vedecké a odborné zhodnocovanie, spracovanie, ochrana a prezentácia zbierkového fondu v súlade so svojim zameraním. Po prvých výstavách divadelných bábok z českého Muzea loutkářských kultur v Chrudimi a hračiek z maďarského Múzea hračiek v Kecskeméte, začala sa práca múzea „na zelenej lúke" v oblasti výskumu a tvorby zbierok, rozvíjanie spolupráce s divadlami, divadelníkmi, zberateľmi... Do múzea prichádzali prvé hračky od darcov, prvé výpožičky od múzeí, kde hračky, najmä ľudové, tvorili súčasť národopisných zbierok. V kaplnke kaštieľa pokračovali výstavy výtvarného umenia, budovala sa národopisná expozícia. Prvé vlastné expozície divadelných bábok a hračiek uzreli svetlo sveta v r. 1995. Rozhodnutím MK SR č. MK - 2368/1996-1 z 28. 6. 1996 sa múzeum stalo súčasťou Senohradského kultúrneho centra vo Veľkom Krtíši ako Senohradské múzeum. Jeho zriaďovateľom sa stal Krajský úrad v Banskej Bystrici. V roku 1997 sa názov zmenil na Hontiansko-novohradské kultúrne centrum vo Veľkom Krtíši a názov múzea na Hontiansko-novohradské múzeum bábkarských kultúr a hračiek. Rozhodnutím Krajského úradu v B. Bystrici č. 98/03573 z 5. 6. 1998 sa múzeu opäť vracia názov Múzeum bábkarských kultúr a hračiek Hrad Modrý Kameň „vzhľadom na odborné zameranie a špecializáciu múzea v sústave múzeí na múzejnú dokumentáciu bábkarských kultúr a hračiek" /kon. cit./ rozhodnutím toho istého orgánu č. 98/053995 zo 17. 12. 1998 sa múzeum vyčlenilo z Hontiansko-novohradského kultúrneho centra vo Veľkom Krtíši a potvrdil sa jeho názov i zameranie. Múzeum sa postupne zviditeľňovalo a po 0. ročníku podujatia Bábkarský festival Modrý Kameň a jeho nasledujúcich ročníkoch sa stalo známejším i pre širší región Slovenska. Smerovali sem školské zájazdy, rodiny s deťmi i jednotlivci a návštevnosť múzea vzrastala, podobne ako sa zväčšoval jeho zbierkový fond. V múzeu sa konalo mnoho ďalších podujatí, ktoré odkrývali nové vrstvy návštevníkov a približovali múzeum verejnosti. Rozhodnutím Ministerstva kultúry SR č. 1062/2002-1 z 1. 7. 2002 sa Múzeum bábkarských kultúr a hračiek, hrad Modrý Kameň stalo špecializovaným múzeom Slovenského národného múzea v Bratislave. V súlade s touto skutočnosťou začalo intenzívne rozvíjať svoju odbornú i kultúrno-výchovnú činnosť. Svoju akvizičnú činnosť intenzívne sústredilo na zdokumentovanie 20. storočia, najmä v rámci svojho hlavného zamerania na bábkové divadlo a hračky. Vytvorilo možností základného muzeologického výskumu. ^[7]
 

Okrem Bábkarského festivalu Modrý Kameň pripravovalo pre deti a mládež Bábkové divadelné dni, tvorivé výtvarné dielne, výstavy detskej výtvarnej tvorivosti. Pripravilo niekoľko ročníkov podujatia Hračka roka - Najkrajšia rozprávka. Vyhľadávanými podujatiami sa stali Nočné prechádzky na hrade Modrý Kameň, Vianoce na hrade so živým betlehemom a vystúpeniami regionálnych folklórnych súborov a mnohé iné. V roku 2004 sa zvýšila návštevnosť múzea o 40%. Svedčilo to o zaradení sa medzi múzeá, ktoré už mali svojho stáleho návštevníka. V súčasnosti sa ponuka kultúrnych a vzdelávacích podujatí významne rozšírila. Vo svojich zbierkach dnes múzeum uchováva 17 000 ks zbierkových predmetov. Výstavy zo zbierok múzea v oblasti bábkarských kultúr a hračiek mali možnosť navštíviť návštevníci mnohých múzeí na Slovensku. V roku 2018 dosiahlo múzeum návštevnosť 56 000 návštevníkov expozícií, výstav, kultúrnych a vzdelávacích podujatí. ^[8]

Expozície
Historická expozícia - Uhorský rod Balašovcov na hrade Modrý Kameň
 

Expozícia rodu Balašovcov na hrade Modrý Kameň je súčasťou ponuky múzea všetkým, ktorí navštevujú túto národnú kultúrnu pamiatku. Je len stručným abstraktom z histórie rodu a najvýraznejších osobností priamo spojených s rodovým sídlom Balašovcov - hradom Modrý Kameň. ^[9]
 

Významný a rozvetvený rod Balašovcov zanechal v dejinách Uhorska hlbokú stopu. Zastávali významné posty v blízkosti panovníkov, dosiahli významné úspechy na bojovom poli a zasiahli aj do vedy a literatúry. Nezostalo po nich žiadne sídlo so zachovaným pôvodným mobiliárom a umeleckými dielami. Balašovci odchádzali z dejiska dejín postupne a to aj stratou majetku, či vymretím rodových vetiev po meči. Malé mesto Modrý Kameň so vzácnym pamiatkovým areálom, ktorý po sebe zanechali „Balašovci z Ďarmôt a Modrého Kameňa", zachováva meno dedičných hradných pánov v pamäti svojich generácií už celé storočia. Hrad Modrý Kameň stojí na hradnom kopci nad mestečkom a vďaka tomu, že sa Balašovci rozhodli postaviť renesančno-barokový kaštieľ na čiastočne zachovanej časti pôvodného gotického hradu, stojí tu dodnes jedinečný historický objekt. Kaštieľ je stavebne spojený s torzálnou architektúrou, ktorá je vlastne historickou záhradou s neopakovateľným zážitkom vyhliadky do Juhoslovenskej kotliny a blízkych hraničných rovín Maďarska - súčasti historického Novohradu, odkiaľ sa k hradu približoval osudový nepriateľ – vojsko tureckého sultána Sulejmama I. a jeho následníkov. Pohnuté dejiny hradu vo vtedajšom Uhorsku však netvorili len Turci. Turbulencie v mocenských plánoch panovníkov, šľachty, kléru a iných vrstiev spoločnosti, nejednotnosť v postupe proti nepriateľovi a vlastné záujmy zásadne ovplyvnili osudy obranných pevností akými boli hrady. Modrý Kameň je jeden z mála hradov Balašovcov na Slovensku, ktorý sa zachoval až do súčasnosti v takej podobe, akú mu dali generácie jedného rodu, ktorý tu žil do 3. tretiny 19. storočia - viac ako 600 rokov. Poslednou majiteľkou hradného panstva Modrý Kameň bola grófka Gabriela Almášiová. Hrad s pozemkami a majermi dostala v roku 1890 darom od svojho otca grófa Tibora Károliho. Obdobie jej vlastníctva do predaja hradu československému štátu v roku 1924 prezentuje záverečná časť expozície. ^[10]
 

Priestory boli získané v roku 2016 vďaka realizácii projektu HraMoKa - Obnova barokových siení na hrade Modrý Kameň pre bábkové divadlo, regionálnu históriu, tvorivé dielne detí a mládeže, financovaného z grantov EHP a Nórska a štátneho rozpočtu Ministerstva kultúry SR. ^[11]
 

 

Hračky na Slovensku v 20. storočí
 

Expozícia hračiek je jednou z dvoch nosných stálych expozícií Múzea bábkarských kultúr a hračiek. Vzhľadom na pomerne krátku dobu existencie špecializácie múzea a aktívnu akvizičnú činnosť bola priebežne dotvorená a koncipovaná so zámerom prezentovať detskú hračku v 20. storočí na území Slovenska tak po obsahovej ako aj časovej línii. ^[12]
 

V expozícii hračiek má návštevník možnosť sledovať vývoj detskej hračky od minulých storočí až po súčasnosť, od základného delenia na hračky vidieckych a mestských detí až po moderné hračky, pri ktorých už tento rozdiel nepoznáme. Ľudové hračky, ktoré deťom vyrábali ich príbuzní, reprezentuje veľká skupina imitujúcich hračiek. Zo zmenšenín pracovných náradí je najstarší mangeľ z poslednej tretiny 19. storočia. Bohato zastúpené sú aj súčasné hračky – bábiky, dopravné hračky, detský nábytok, zvieratká, hlavolamy atď. ^[13]
 

V nedávnej dobe bola expozícia doplnená o nové priestory. V záverečnej časti expozície (na fotografiách) sú vystavené hračky a hry v dvoch väčších tematických celkoch: priemyselne vyrobené tzv. československé hračky (prevažne z plastov) z obdobia 70. - 80. rokov 20. storočia a slovenské drevené hračky vyrobené výrobcami (z časti združených) v Cechu výrobcov hračiek z posledného desaťročia minulého storočia. V celku drevených hračiek je zastúpená aj štylizovaná hračka podľa dizajnu výtvarníka Róberta Žilíka. ^[14]
 

 

História a súčasnosť slovenského bábkového divadelníctva
 

Expozícia divadelných bábok poskytuje návštevníkom obraz o histórii, vývoji a súčasnosti tohto umeleckého odboru. Tradičné kočovné bábkarstvo je prezentované marionetami významných bábkarských rodín – Stražanovcov a Dubských. Súčasťou zbierky je aj originálna mobilná kočovná scéna – maringotka, ktorá je inštalovaná na nádvorí kaštieľa. Prezentované je aj tradičné ľudové divadlo tretej vetvy rodiny Dubských z Košíc v podobe pôvodnej divadelnej scény s originálnymi maľovanými sufitami od akademického maliara Bošku z Prahy a súboru klasických drevených marionet od viacerých rezbárov (od druhej polovice 19. storočia). Originálne divadelné dekorácie významných českých umelcov (Štapfer, Christán, Engelmüller atď.) a marionety podľa návrhov M. Aleša od firmy Münzberg a Stroch dopĺňajú ukážku rodinného a spolkového bábkového divadla v prvej polovici 20. storočia. Spolkové bábkové divadlá reprezentuje aj tvorba prof. M. Fikariho a bábky bábkarského súboru Radosť. ^[15]
 

Ďalšiu skupinu exponátov tvoria artefakty z profesionálnych slovenských bábkových divadiel – Bábkového divadla Žilina, Bratislavského bábkového divadla, Starého divadla Karola Spišáka v Nitre, Bábkového divadla Košice a Bábkového divadla na Rázcestí Banská Bystrica. Každé divadlo ponúka prierez svojou tvorbou od obdobia vzniku po roku 1950 až po súčasnosť. Súčasťou expozície je aj prezentácia tvorby významných výtvarníkov pôsobiacich v týchto profesionálnych bábkových divadlách. Očarujúcou je aj baroková opera Orfeus (1994) súkromného divadla Teatro Neline z Budmeríc a scéna z inscenácie Rabbi Löw und Golem (divadlo O. Berstengela z Drážďan). Prekvapením pre návštevníkov je prezentácia luminiscenčného bábkové divadla, ktoré sa na Slovensku objavuje od roku 1960. Okrem bábkového divadla je v expozícií prezentovaný aj bábkový animovaný film zastúpený bábkami z rozprávok V. Pikalíka, filmu Nazdravíčko! a rozprávky Zlatá panna zo zlatého vajca. Televíznu tvorbu zastupujú aj známe postavy z detských televíznych relácií ako sú Drobček (MaTelKo), Kuko (Od Kuka do Kuka) a Raťafák Plachta (Slniečko). ^[16]

Kontakt
SNM – Múzeum bábkarských kultúr a hračiek
Hrad Modrý Kameň
Zámocká 1
992 01 Modrý Kameň

OTVÁRACIE HODINY
Zimná sezóna (november – apríl):
pondelok – piatok od 08.00 do 15.00 h. Vstup na prehliadku je každú celú hodinu, posledný vstup je o 14.00 h.
sobota od 9.00 do 17.00 h. Vstup na prehliadku je v pravidelných intervaloch o 9.00, 10.30,
12.30, 14.00 a 15.30 h.
Letná sezóna (máj, jún, september, október):
pondelok – nedeľa od 09.00 do 17.00 h. Vstup na prehliadku je každú celú hodinu, posledný
vstup je o 16.00 h.
Letná sezóna (júl – august):
pondelok – nedeľa od 09.00 do 18.00 h. Vstup na prehliadku je každú celú hodinu, posledný
vstup je o 17.00 h.
V prípade väčších skupín je možnosť navštíviť múzeum po predchádzajúcej dohode (na kontaktoch múzea) aj mimo hlavných otváracích hodín.

Na základe Príkazu generálneho riaditeľa SNM č.3/2013 na zvyšovanie návštevnosti a dostupnosti kultúrnych služieb nadväzujúci na príkaz Ministra kultúry SR č.2/2013 je každú prvú nedeľu v mesiaci vstup na prehliadku expozície SNM-Múzea bábkarských kultúr a hračiek v rámci otváracích hodín zdarma. Vstup na prehliadku múzea je každú celú hodinu pre skupinu o počte maximálne 30 návštevníkov. Je umožnený výlučne na základe voľnej vstupenky, ktorú obdržíte v pokladni múzea, kde nahlásite príslušný počet osôb. Lektorský výklad sa poskytuje len v slovenskom jazyku. Rezervácie vstupov na prvé nedele v mesiaci múzeum nezabezpečuje!