- Úvodná strana
- Pamiatková ochrana na Slovensku
- Osobnosti pamiatkovej ochrany na
Slovensku - Osobnosti slovenského múzejníctva
- Múzeá
- Galérie
- Skanzeny
- Slovník pojmov
- Bibliografia
- Autori
- Fotografi
- Partneri
- Kalvárie a krížové cesty
- Parky a záhrady
- Cintoríny
- Literárne pamiatky
- Kúpeľná architektúra
- Pamiatky v okolí Slovenska
- Portál / Tvorca
- Sponzori
- Kontakt
Myslenice [1]
obec Pezinok, okres Pezinok, Bratislavský kraj
Kostol postavený v roku 1926 podľa projektov architektov Sigfrieda Theissa a Hansa Jakscha. Moderná stavba inšpirovaná slovenskou renesanciou. Fasáda je členená piliermi. Predstavaná veža je krytá vysokým ihlancom. [2]
Vnútorné zariadenie je súčasné so stavbou kostola. [3]
V polovici 14. storočia osadu Mir - Nyr osídlili nemeckí kolonisti a nazvali ju Grynnaw - Grunau (zelená niva), po slovensky Grinava. Zaoberali sa baníctvom a vinohradníctvom. Dôsledkom reformácie v 16. - 17. storočí pribudli k dovtedajším obyvateľom ďalší prisťahovaní Nemci, ktorí boli väčšinou evanjelici. Lutherovo učenie sa rýchlo šírilo, panovníci a katolícki duchovní prijali proti luteránom a kalvínom prísne zákony. [4]
V priebehu 17. storočia a začiatkom 18. storočia nemeckí evanjelici v Grinave prišli trikrát o svoje majetky - kostol, školu a vinohrady. Najmä kostol sa striedal raz v rukách katolíkov a raz evanjelikov, čo sa prejavilo aj na vnútornej stavbe kostola. Celé 17. storočie bolo striedaním rozkvetu a úpadku v živote evanjelickej komunity. Zlepšenie nastalo až po Tolerančnom patente z roku 1781. V roku 1783 si evanjelici kúpili na okraji dediny rožný dom, v ktorom zriadili evanjelickú školu, ktorá tu zotrvala až do roku 1874. Vtedy evanjelici odkúpili od grófa Pálffyho jeho miestny zámoček a v ňom v troch miestnostiach vybudovali kostol, ktorý bol vysvätený 24.10.1875. [5]
V roku 1901 nový evanjelický farár A. Krahulec založil fond na stavbu nového kostola s prístavbou veže a so zvonami. Napokon bol nový kostol postavený zo súkromných zbierok evanjelických farnikov a dokončený 7. novembra 1926. Kostol vysvätil senior C. E. Schmidt. Stavebné plány navrhli architekti Sigfried Theiss a Hans Jaksch. Stavbu zhotovil Štefan Elefanti. Interiér kostola vyzdobil freskami akademický maliar Vincent Gorgon, sochár Alois Riegele a strop vymaľoval Samuel Moravek. O výstavbu kostola sa zaslúžili najmä dvaja evanjelickí kňazi - A. Krahulec a J. Fröhlich, ktorí o Grinave a evanjelickej cirkvi vydali aj krátke spisy. Kňazi grinavského evanjelického zboru zastávali popredné cirkevné funkcie. Pôsobili tu kňazi G. A. Černák, A. Krahulec, Dr. J. Fröhlich, Dr. R. Koštial (biskup Západného dištriktu), Dr. J. Michalko (generálny biskup), S. Kadlečík. [6]
Rekonštrukcia.
Stav kostola je dobrý. Slúži svojmu účelu.
Grinava ako bývalá samostatná obec sa stala súčasťou mesta Pezinok v roku 1975. Leží vo vinohradníckej Malokarpatskej oblasti medzi Svätým Jurom a Pezinkom. Je súčasťou Malokarpatskej vínnej cesty. Má vlastné katastrálne územie. V chotári Grinavy sú rozsiahle vinohrady a tri jazerá, usporiadané kaskádovite nad sebou. Toto územie je prirodzenou hranicou lesného masívu Malých karpát. Grinavou preteká Rakov potok. Grinava má 1500 obyvateľov, vlastné poštové smerovacie číslo 902 03 a je piatym volebným obvodom Pezinka. [7]
[1] V roku 1948 spojila s Pezinkom osudy Cajla a od júla 1975 aj Grinava (vtedajšie Myslenice), ktorá ako samostatná obec zanikla. Obec je zaiste prastará. Prvá historická správa o nej je z roku 1208, keď sa spomína ako villa Mhyr, čiže Mir. Je to slovanské slovo, znamenajúce dnes dedina, či ves. Maďari si tento názov prispôsobili na Nyr a keď sem došli v druhej polovici 14. storočia Nemci, dali miestu názov Grűnau, poslovenčený na Grinava. Keď sa v roku 1947 poslovenčovali názvy obcí, došlo aj na Grinavu. Odborná komisia na vtedajšom Povereníctve vnútra premenovala Grinavu na Myslenice. Hlavný podiel na tom má nebohý univerzitný profesor Ján Stanislav. V historickej gramatike slovenčiny bol prvotriednym odborníkom. Dal sa však zviesť tvrdeniami historika, univerzitného profesora Václava Chaloupeckého a ten historikom P. Križkom, ktorí nepresne interpretovali listinu z roku 1521, v ktorej sa vypočítavajú majetky grófov Šebuša a Alexandra – vedľa Pezinka uvádza obec Myzlen. No poradie obcí v listine nezodpovedá topografii, je nepresné. Mysle (Mhysle, Myzlen) možno skoro s istotou stotožniť s Pernekom na druhej strane hôr. Niektorí historici sú opatrnejší a píšu, že Mysle ležali v chotári Perneka. Jedno je však isté. Nemožno stotožniť Mir, či Grinavu s obcou Mysle, vzkriesenou po dlhých stáročiach zabudnutia jazykovedcami a historikmi v podobe Myslenice. Keď v máji 1947 došiel do Grinavy dekrét o zmene názvu obce, občania boli roztrpčení a nespokojní, ba sa aj búrili. Kronikár zaznamenal túto udalosť slovami: „Pomenovanie prišlo zhora, t. j. z úradnej moci“. Nepomohli ani deputácie, vyslané obcou k vrchnosti. Zrodili sa posmešky okolitých obcí: Myslenice – Vymyslenice. Ale čo bolo napísané, zostalo napísané. Na 10. výročie tohto premenovania chopil sa príležitosti vtedajší obecný kronikár Dušan Ježík, preštudoval všetok dostupný historický materiál, ponavštevoval odborníkov a dospel aj ako historik k názoru, že Myslenice sú naozaj vymyslené. Svedčí o tom jeho štúdia v obecnej kronike na stranách 138 -143. Zaujímavá je jeho poznámka, že profesor Ján Stanislav ešte v roku 1957 obhajoval svoj názor, ba že sa cítil dotknutý tvrdením, že nemal v roku 1947 pravdu. Podstatne neskôr poslucháčom histórie na prednáške priznal, že sa zmýlil. Neskoro, ale predsa čo však z toho. Myslenice šli svojou cestou. No už v roku 1957 bolo obecnému kronikárovi jasné, že Myslenice čoskoro budú tvoriť súčasť Pezinka. Neváhal to zapísať ani do kroniky. A stalo sa tak, ako spomínal, v roku 1975. Azda sa kronikár utešoval, že so zánikom obce zanikne i jej nevlastný názov. Nezanikol. Ako je zvykom, pomenovala sa ním hlavná ulica – Myslenická. Aby sme nezabudli! Prišla nová generácia, zvykla si na Myslenice. A ako dlho trvalo, kým niektorí zmúdreli a ponechali na kraji bývalých Mysleníc tabuľku s označením Pezinok! Časom si vymohli novú tabuľu: Pezinok, miestna časť Myslenice. Čas robí zázračné premeny. Cajla žije dodnes aj bez označenia. A bude tak aj s Myslenicami, hlavne keď sa včlenia do urbanizovanej zóny mesta. Po politickom prevrate v roku 1989 boli snahy osamostatniť obec a vrátiť jej názov Grinava. Neuspeli. Obec zostala časťou Pezinka, no ako jeho miestna časť sa opäť nazýva Grinava. www.grinava.com (29.11.2018)
[2] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku II. Bratislava: Obzor, 1968. s. 349.
[3] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku II. s. 349.
[4 - 7] www.grinava.com (18.6.2016)
48.268761, 17.244455
48°16'07.5"N 17°14'40.0"E
PRIESTOR PRE VAŠU REKLAMU