Lokalita
obec Nitra, okres Nitra, Nitriansky kraj

História a stavebný vývoj
Cintorín pravdepodobne pôvodne patril k obci Párovce, dnes leží na začiatku sídliska Klokočina. S vyše piatimi tisíckami kamenných pomníkov, ktoré majú už 250 rokov, a svojou rozlohou je jedným z najväčších a najzachovalejších židovských cintorínov na Slovensku. ^[1]
 

Mnohé z náhrobných kameňov sú dokladom dobového kamenárskeho umenia. Ich tradičné tvary nesú na sebe znaky barokového a klasicistického štýlu. Medzi významné osobnosti, ktoré sú pochované na cintoríne patria – nitriansky podnikateľ a filantrop Jozef Engel de Peskodár (1836 – 1905), ktorého cisár za jeho dobročinnosť povýšil do šľachtického stavu, advokát Dr. Béla Szilágyi (1832 - 1918), ktorý sa stal v roku 1931 nitrianskym starostom, majiteľ tehelne Max Pollak (1832 – 1918), ďalej zakladateľ sociálno-demokratickej strany Eugen Dukesz, budovateľ azbestocementových závodov Dr. Emil Kramer (1877 – 1918), či staviteľ a majiteľ zlievarní a sýpok Artúr Verö (1858 – 1921). ^[2]
 

Pútnickým miestom pre zbožných židov z celého sveta a jedinečnou pamiatkou v ortodoxnej časti cintorína je drevenou ohradou oddelený hrob vynikajúceho učenca, zázračného rabína Ezechiela Banetha (1773 – 1854), ktorý zomrel v povesti svätca. Medzi ľudom dlho kolovali jeho duchaplné výroky. ^[3]
 

V minulosti bol cintorín rozdelený na dve časti tehlovým múrom, ktorý postavili po roku 1869, keď sa nitrianska židovská komunita rozdelila na ortodoxnú a neologickú obec. Počas druhej svetovej vojny bol cintorín značne poškodený, keďže ortodoxný cintorín slúžil ako strategické miesto nemeckých oddielov, ktoré odrážali útok sovietskej armády. Na zvyškoch múra sú dodnes rozoznateľné štvorcové otvory, ktoré slúžili vojakom ako strieľne. Obe časti cintorína boli po vojne v dezolátnom stave, ich súčasná podoba je výsledkom dlhodobej cielenej rekonštrukcie. ^[4]
 

V ortodoxnej časti cintorína sa nachádza pamätník obetiam holokaustu, ktorý je venovaný pamiatke viac ako 6 000 židovských obyvateľov mesta Nitry a okolia, ktorí zahynuli v rokoch 1942 – 1945 v Osvienčime, Majdanku, Lubline, Treblinke, Kremničke a Ráztoke. ^[5]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.

Súčasný stav a využitie
Stav cintorína je veľmi dobrý.

Prístup
Nachádza sa na Hviezdoslavovej triede.