Lokalita
obec Nová Baňa, okres Žarnovica, Banskobystrický kraj

História
Mestské múzeum ako predchodca súčasnej muzeálnej inštitúcie vzniklo v roku 1952 z iniciatívy zberateľa starožitností Antona Solčanského. V roku 1988 z neho vzniklo múzeum s vlastivedným zameraním na oblasť stredného Pohronia, vymedzenú územím žiarskeho regiónu. Sídlom múzea je budova niekdajšej radnice. ^[1]

Expozície
EXPOZÍCIA PRAVEKÉHO OSÍDLENIA ŽIARSKEHO REGIÓNU
 

Predstavuje návštevníkom artefakty z archeologických výskumov a prieskumov v oblasti pôsobnosti múzea, ktoré v chronologickom slede poskytujú obraz vývoja materiálnej kultúry od paleolitu až po koniec stredoveku. Počiatky osídlenia tohto regiónu, ktoré siahajú do obdobia okolo roku 40 000 pred Kr. a sú prezentované kolekciami štiepaných kamenných nástrojov domácej proveniencie. Na ich zhotovovanie využívali prví osídlenci prírodné ložiská limnokvarcitu v Žiarskej kotline. ^[2]
 

V období mladšej a neskorej doby kamennej boli úrodnejšie oblasti stredného Pohronia osídlené ľudom kultúry s lineárnou keramikou a ľudom lengyelskej kultúry (približne 4 000 – 2 500 pred Kr.). Najstaršími archeologickými nálezmi priamo z Novej Bane sú kamenné sekeromlaty z neskorej doby kamennej. Stopy po prítomnosti neolitického človeka v tejto oblasti reprezentujú aj ukážky keramiky a kamenných nástrojov z lokality Psiare. Nepochybne pozoruhodným je inventár hromadného rituálneho hrobu z Vyšného nad Hronom, datovaný do obdobia asi 4000 rokov Kr. ^[3]
 

Doba bronzová nám zanechala pamiatky ľudu lužickej kultúry v podobe výšinných opevnených hradísk, otvorených sídlisk a popolnicových pohrebísk (10. - 9. storočie pred naším letopočtom). Mladú a neskorú dobu bronzovú predstavujú ojedinelé nálezy bronzových nástrojov a spôn z oblasti stredného Pohronia a rozsiahly výber keramiky a drobných predmetov z preskúmaného žiarového pohrebiska nositeľov lužickej kultúry v Žiari nad Hronom- Horné Opatovce. Naši slovanskí predkovia vybudovali celý rad opevnených hradísk, chrániacich cestu Pohroním. Jedným z najväčších bolo Zámčisko pri Novej Bani (10. - 13. storočie) Malo až 7 ha plochy opevnenej valom a priekopou. ^[4]
 

Zo Zámčiska pochádza aj zatiaľ najstarší nález ryolitového žarnova. Výroba mlynských kameňov z domáceho ryolitu sa v Novej Bani datuje od včasného stredoveku. Až do prvej svetovej vojny tu pracovala továreň na mlynské kamene, ktorá vyvážala svoje výrobky po Európe. Zámčisko je aj najstaršou známou archeologickou lokalitou na okolí. Jeho prvú mapu vyhotovil mestský a lesný inžinier Ján Flakovics v roku 1869. ^[5]
 

Zo stredoveku nám zostali v regióne pamiatky osídlenia mestského i vidieckeho charakteru a zrúcaniny mnohých hradov, ktoré sa kedysi pyšne týčili na strategicky výhodných polohách popri pohronskej ceste. (Tekovská Breznica, Rudno nad Hronom, Revište, Šášov). Benediktínsky kláštor v Hronskom Beňadiku, založený v 11. storočí bol centrom správy, vzdelanosti, obchodu i hodnoverným miestom. V expozícii vystavené predmety pochádzajú nielen zo zbierok nášho múzea, ale časť z nich je zapožičaná z AÚ SAV Nitra, AM SNM Bratislava a EM SNM Martin. ^[6]
 

 

EXPOZÍCIA HISTÓRIE MESTA
 

Expozícia venovaná histórii mesta a baníctvu bola v roku 2012 vynovená s finančným prispením Ministerstva kultúry Slovenskej republiky. Prezentuje vznik a počiatky mesta, dejiny jeho správy, baníctva a remesiel. Odráža historický vývoj starobylého banského kráľovského mesta Nová Baňa, jeho postupný rast a premeny, ale aj obdobie ťažby drahých kovov. ^[7]
 

Existencia baníctva je podmienená geologickou stavbou okolia. V tejto oblasti na jej zloženie vplývala najmä sopečná činnosť, ktorá spôsobila vznik rudných žíl s obsahom zlata a striebra a dala tak predpoklad pre rozvoj baníctva. V okolí Novej Bane sa vytvorili tri hlavné centrá (ložiská) s výskytom rudných žíl: novobanské, rudniansko-brežské a pukanecké. Tvorené sú prevažne kremennými žilami s jemne vtrúsenými zrnkami rudných minerálov – sírnikov, predovšetkým zlatonosného pyritu a tzv. ušľachtilých sulfosolí striebra. Všeobecne prevládajúcimi horninami však sú ryolity, andezity a čadiče. Za pozornosť stoja tiež tunajšie nerudné minerály, ktoré prekvapia nielen svojou krásou, ale tiež rozmanitosťou. Popri najbežnejších mineráloch, ako sú kremeň, chalcedón a jaspis, tu možno nájsť aj zástupcov vzácnych minerálov, ktoré sa vyznačujú svojou rýdzosťou či mimoriadne ojedinelým výskytom. ^[8]
 

Pred rokom 1337, z ktorého pochádza najstaršia písomná zmienka o osade Seunich - neskoršej Novej Bani, narazili na tomto území ťažiari z Pukanca na zlatonosné žily. Zo vzrastu počtu mlynov na drvenie rudy možno usudzovať, že boli veľmi výnosné, čo napomohlo pretvoreniu pôvodnej osady na aglomeráciu mestského typu. V roku 1345 získala postavenie slobodného kráľovského a banského mesta a postupne dostala i výsady: právo trhu, právo meča, míľové právo... Z hľadiska správnej organizácie sú dôkazom vlastnej samosprávy listiny z rokov 1345, 1346 a 1347. Členovia mestskej rady sú doložení v mandáte Ľudovíta I. z 8. septembra 1345. Metačná listina, v ktorej sú vyznačené chotárne hranice mesta, pochádza z roku 1355. Prvá listina s privesenou pečaťou vydaná mestom je z roku 1348. Najväčší rozmach baníctva a stredovekého mesta je zaznamenaný v 2. polovici 14. stor., kedy sa Nová Baňa zaradila medzi sedem hornouhorských banských miest. Po krátkej epoche rozkvetu, zažíva však mesto, vtiahnuté do víru vnútorných nepokojov v Uhorsku a protitureckých vojen jednu ranu osudu za druhou – zničenie mesta Turkami v roku 1664, stavovské povstania a morovú epidémiu, ktoré mesto v 17. storočí takmer vyľudnili. ^[9]
 

Problémy spodnej vody v baniach negatívne pôsobili i na ďalší rozvoj baníctva. Zatopené banské diela mal zachrániť atmosférický ohňový stroj, zostrojený v roku 1722 anglickým konštruktérom Isaacom Potterom. Bol to prvý parný stroj na európskom kontinente. V roku 1723 tu vzniká účastinárska spoločnosť na ťažbu zlata. Striedajúc úspechy s neúspechmi pokračovali ťažiari v ťažbe do roku 1887, kedy boli tunajšie bane pre nerentabilnosť zatvorené. V expozícii pútajú pozornosť banícke nástroje, rôzne typy svietidiel a najmä funkčné pohyblivé modely banskej techniky. ^[10]
 

Z oblasti baníckeho folklóru je nesporne zaujímavým exponátom „Poriadok, čiže reguly baníckej mládeže“ z roku 1676, podľa ktorého sa mala správať novobanská mládež počas svojich tradičných fašiangových zábav, ako aj ďalšie rekvizity, počas nich používané, napr. symbolické kladivko a želiezko, vyrezávané z dreva, pochádzajúce z 18. storočia. ^[11]
 

Ďalšia časť expozície je venovaná ukážkam baníckeho umenia, ako sú figurálne drevené plastiky v tradičnom baníckom kroji. Atraktívne sú modely baní, tzv. bane vo fľaši, alebo fľaše trpezlivosti, vo vnútri ktorých autori vytvorili niekoľkopodlažné výjavy zobrazujúce prácu baníkov. Už od 14. storočia bolo mesto známe výrobou mlynských kameňov, zručnými remeselníkmi (vynikajúci hrnčiari, obuvníci, kováči, krajčíri kachliari, kožušníci….). O bohatých remeselníckych tradíciách v meste podávajú svedectvo autentické cechové zvolávacie tabuľky, zdobené cechové truhlice, originály písomností, nástroje a výrobky zručných remeselníkov, ktoré dokresľujú obraz o živote mesta v minulosti. ^[12]
 

 

EXPOZÍCIA NÁRODOPISNÁ
 

Poskytuje prehľad ľudovej tvorivosti, estetického cítenia, zvykov a obyčajov ľudu novobanského regiónu v minulosti, zhmotneného pomocou výberu exponátov v niekoľkých tematických okruhoch. Predstavuje návštevníkovi bežné vybavenie domácnosti z prvej polovice 20. storočia, domácku výrobu textílií, ľudový odev regiónu, pracovné náradie z rôznych tradičných vidieckych činností, predovšetkým náradie poľnohospodárske. Predstavu o ľudovom umení tejto oblasti ponúkajú podmaľby na skle, bohaté výšivky a tkaniny a polychromované drevorezby so sakrálnou tematikou. ^[13]
 

Remeselná zručnosť šikovných tunajších hrnčiarov je doložená bohatým výberom tvarovo a druhovo rôznorodej maľovanej, glazovanej, zadymovanej i plastickou výzdobou opatrenej keramiky. Pekný pohľad návštevníkom poskytujú i maľované truhlice, sobášne vence a pierka v rámoch, drevený figurálny úľ. Ľudové tradície sa stali bohatým žriedlom podnetov a studnicou námetov aj pre súčasných ľudových rezbárov, ktorých výber prác je organickou súčast'ou tejto expozície. Práce autorov Ladislava Polca, Júliusa Katinu a Jozefa Vozára sú živými, humorom a ľudovým fortieľom podfarbenými idylickými výjavmi zo života a práce vidieckeho ľudu, poskytujúce vskutku nevšedný zážitok. ^[14]
 

 

UMELECKOHISTORICKÁ EXPOZÍCIA
 

Je výberom z bohatých zbierok Pohronského múzea z oblasti výtvarného umenia. Zastúpená je drevená sakrálna plastika, kde popri barokových dielach vyniká skvost neskorogotickej drevorezby - Madona s Ježiškom, datovaná do poslednej tretiny 15. storočia. Z olejomalieb sú tu vystavené portréty panovníkov a cirkevných hodnostárov, prevažne zo 17. a 18. storočia, zreštaurované s finančnou pomocou MK SR. ^[15]
 

 

NOVOBANSKÉ REFLEXIE
 

Expozícia Novobanské reflexie je zostavená z obrázkov fotoarchívu múzea a je zrkadlom premien nášho mesta od konca 19. storočia. Dobové fotografie a pohľadnice rozprávajú o malebných zákutiach, ktoré postupnými architektonickými zmenami nadobudli pozmenený, či úplne nový vzhľad. Zoradené sú v približnom chronologickom slede a ich autori sú poväčšine neznámi. Najvýraznejšími premenami prešlo novobanské námestie, ktoré bolo prebudovávané v niekoľkých etapách: počas vojnového Slovenského štátu, potom v 50. rokoch 20 storočia a napokon v druhej polovici 80. rokov 20. storočia. Unikátny súbor záberov dokumentujúcich búranie starej barokovej prístavby historickej radnice a budovanie nového mestského domu v rokoch 1939 - 1942. Autorom týchto fotografií je vtedajší mešťanosta Aurel Cibulka. ^[16]
 

 

MEŠTIANSKY INTERIÉR
 

Mešťania sa vo svojich príbytkoch obklopovali ozdobnými predmetmi zo skla, porcelánu a kovu, obrazmi, honosným nábytkom a pod. Mnoho exponátov z meštianskeho interiéru, datovaných medzi 2. polovicu 18. a 1. štvrtinu 20. storočia pochádza ešte z pôvodnej zbierky starožitností zakladateľa múzea Antona Solčianskeho. ^[17]
 

 

 

INSITNÁ DREVOREZBA ŠTEFANA TRNKU
 

Štefan Trnka (1905 - 1981) bol ľudový umelec, rezbár. Jeho tvorba je charakteristická reliéfnou vypuklou plastickou rezbou, figurálnou plastikou a mnohofarebnou polychrómiou. Otec mu od detstva vštepoval lásku k drevu. „Rybičkou“ stružlikal a tvaroval anjelov, drevené retiazky, rámy na zrkadlá. Rok učňoval u rezbára pri Brne. Reliéfy, sošky, štítky pod parožia a betlehemy vyrezával pre široký okruh záujemcov. Svoje figúrky sa snažil aj oživiť. Mechanizmus pohybu mu pomáhal vytvárať syn. Roztancoval tak napríklad krojovanú dievčinu s mládencom, tetky klebetnice, či Jánošíkovu družinu. Námety čerpal z bežného života na poli, salaši či novobanského jarmoku, blízko mal aj k biblicko-náboženským motívom – kríže, obetné stoly, oltár i ambón. Jeho tvorba je odrazom hlbokej viery a precíteného výtvarného prejavu. Prekrásny oltár s výjavmi Kristovho života a jeho krížovej cesty, doplnený reťazami, vyrezanými z jedného kusa dreva zhotovil Štefan Trnka pre novobanský farský kostol. ^[18]
 

 

HISTORICKÉ HODINY
 

V hodinách sa spája veda a umenie do jedného celku. Od samého začiatku mali hodiny dve funkcie: technickú a estetickú. Merať čo možno najpresnejšie čas a svojím vzhľadom priťahovať pozornosť ľudí. Výroba hodín bola zložitým náročným procesom, na ktorom sa okrem hodinárskych majstrov podieľali i mnohí iní remeselníci, napr. kováči, zámočníci, zvonári, odlievači kovov, rezbári, kamenári, zlatníci, maliari. Mechanické hodiny sa vyvíjali pomerne dlho a postupne sa zdokonaľovali objavmi a vynálezmi. Podľa cechových štatútov sa výrobcovia hodín postupne začali deliť na veľkých a malých. Veľkí zhotovovali vežové hodiny a malí interiérové hodiny. V priebehu historických období hodiny, ich skrinky a strojčeky prešli mnohými zmenami. Obidva typy vystavených vežových hodinových strojov pôvodne fungovali na veži tejto budovy. Pozoruhodným z exponátov historických hodín je strojček, ktorý je celý z dreva. ^[19]
 

 

VULKÁN PÚTIKOV VŔŠOK
 

Je to najmladšia sopka na Slovensku. Bazaltová sopka „Vulkán Pútikov vŕšok“ neďaleko Tekovskej Breznice je najmladšou sopkou v strednej Európe. Posledná erupcia tohto vekom unikátneho vulkánu sa datuje okolo roku 130 000 pred naším letopočtom. Čadič z lávového prúdu sa v minulosti ťažil v kameňolome v Brehoch pri Novej Bani. Využíval sa na výrobu minerálnych vlákien a izolačných materiálov. Vzorky vulkanických bômb z vulkánu Pútikov vŕšok sú v expozícii porovnávané so vzorkami z rozličných svetových sopiek. Najviac materiálu pochádza z dodnes činnej sopky Etna na Sicílii, ktorej erupcie sú dokumentované aj na fotografiách. Expozícia vznikla na základe vedeckého objavu Slovenskej akadémie vied a za finančnej podpory Ministerstva kultúry SR. ^[20]
 

 

SKLÁRSTVO
 

História výroby skla v Novej Bani siaha až do roku 1630, keď sliezky sklár Michal Ulmb založil skláreň v neďalekej Starej Hute ako vôbec jednu z prvých v Uhorsku. Zameriavala sa najmä na výrobu sklených výrobkov pre potreby baníctva, pričom svoje výrobky vyvážala až do Rakúska a Sedmohradska. Zanikla v roku 1762. ^[21]
 

Známa skláreň patriaca rodine Ružičkovej, fungovala od roku 1872 aj v Rudne nad Hronom. Vyrábala všetky druhy dutého skla, vrátane krištáľového brúseného skla, krčmárskeho, lekárskeho skla, petrolejových lámp či stolových servisov. Výroba v nej bola zastavená v roku 1927. ^[22]
 

Pre priemysel v Novej Bani mala však nezastupiteľnú úlohu skláreň založená v roku 1907 Jánom Göpfertom. Vyrábalo sa tu úžitkové, lisované, lekárnické i brúsené sklo, ba aj žiarovky. Predstavovala jednu z hlavných možností zamestnania a uplatnenia sa pre obyvateľov zo širokého okolia. Po strastiplnom vývoji bola v roku 1953 ukončená tradičná výroba skla, pričom bola skláreň prebudovaná na závod pre výrobu liateho čadiča a izolačných hmôt. ^[23]
 

V Novej Bani po roku 1918 pôsobila aj známa rodina Schwarzovcov, z ktorej bratia Vojtech a Peter si založili v meste brusiareň skla známu pod názvom „Rafinéria skla“. Brusiareň spracovávala čisté úžitkové sklo pre viaceré známe sklárne, ako aj pre súkromné zákazky či predaj. Najtypickejšími vzormi bola výzdoba typu astra, ďatelinka, klasy či vinič. Svoju prevádzku definitívne ukončila 6.10. 1950, kedy bol Peter Schwarz politickými okolnosťami donútený zrieknuť sa živnosti sklenárskej a rytia skla. ^[24]

Kontakt
Pohronské múzeum
Ul. Bernolákova 2
968 01 Nová Baňa

OTVÁRACIE HODINY
máj - september:
pondelok - piatok 8°°- 16°°h.
nedeľa 13°°- 17°°h.

október – apríl:
pondelok - piatok 8°°- 16°°h.

Prístup
Nachádza sa v centre mesta.