Kostoly   späť
www.pamiatkynaslovensku.sk
Kohútovo (Nová Baňa) - Pútnická kaplnka Panny Márie
Rímskokatolícka konfesia
Lokalita
obec Nová Baňa, okres Žarnovica, Banskobystrický kraj
História a stavebný vývoj
Pútnické miesto začalo písať svoju históriu v roku 1863, kedy za veľkého nedostatku vody ovca vyhrabala prameň pitnej vody. Neskôr obyvatelia Novej Bane u nej zistili aj liečivé účinky, začalo sa hovoriť o zjaveniach a postupne prichádzali náboženské sprievody – púte, aby vzdali hold Nepoškvrnenej Panne Márii. [1]
 

V meste vznikla „Mariánska spoločnosť“, ktorá si dala za cieľ starať sa o toto miesto a skrášľovať ho. Zásluhou mešťana Georga Nemčoka bola postavená socha Blahoslavenej Panny Márie, ktorá bola vysvätená 3. septembra 1865 miestnym farárom Andrejom Peťkom. Miesto vyhlásil banskobystrický biskup Štefan Moyses v júni 1866 za milostivé. [2]
 

Z milodarov pútnikov bola v roku 1869 postavená kaplnka. Základný kameň bol požehnaný 17. mája 1869. Hotová kaplnka bola vysvätená 12. septembra 1869. [3]
 

Je to novogotická kaplnka malých rozmerov s polygonálnym uzáverom a strešnou vežičkou. Hlavný vstup má tvar lomeného oblúka. Priečelie zdobí oblúčkový vlys a vystupujúca polygonálny vežička. Nad vstupom je nápis AVE MARIA a nad ním kruhový otvor. Fasády sú členené veľkými hrotitými oknami a dekoratívnymi opornými piliermi.
 

Kaplnka je obkolesená malou botanickou záhradou. V mieste sa nachádza vzácny a ojedinelý exemplár sekvojovca mamutieho vysoký 34 metrov. [4]
 


 

Dejiny pútnického miesta sa nezachovali len v ústnej podobe, ale dostupné sú i písomné záznamy. Karol Dodek, novobanský kováč, maliar a národovec v roku 1900 o Kohútove píše (uvádzame v pôvodnej verzii):
 

„ … Známo je, že roku 1863 bola náramne veľká suchota, ktorá po celom Uhorsku panovala a zvlášte Novú Baňu navštívila. Bolo to 5. augusta 1863. Pásli dietky ovce v Kohútove a jako sa stáva, že niektorá ovca začne pri pasení hrabať zem, tak aj tu začala jedna hrabať nohou suchučkú pastvu, čo dlhšie trvalo. Pastieri upozornení ustavičným hrababím pokračovali sami v hutaní, a ajhľa vyvrela voda čerstvá, čistá, a to v mieste takom, kde ani v časoch mokrých nevyvierala. Nevýslovnou radosťou naplnilo to obyvateľov okolitých, ktorí vodu zďaleka nosiť museli a už sa im pre suchotu ani tej nedostávalo.“
 

Teda na poďakovanie zavesil ktosi na najbližšiu čerešňu obrázok na papieri namaľovaný, predstavujúci bl. Pannu Máriu. … Od roku 1864 nielen domáci, ale aj cudzí prichádzali vodu tú užívať od všelijakých nemocí, od ktorých mnohí aj oslobodení boli, ba niektorí hovorili, že videli zjavenie, následkom čoho i viac nábožných prôvodov (sprievodov) sem prišlo. Následkom týchto udalostí zriadila sa spoločnosť „Marianska“, ktorá mala za cieľ toto miesto udržiavať, okrášľovať a časom z príspevkov aj kostolík vystaviť.
 

Zbožný novobanský obyvateľ George (Juraj) Nemčok dal postaviť kamennú sochu Panny Márie predstavujúcu Nepoškvrnené Počatie, pri nej po stranách dvaja anjelikovia a tiež dve veľké lampy. Socha bola posvätená 3. septembra 1865 na sviatok Anjelov strážcov, posvätil ju farár Alexej Peťko (Alexius Petyko).“ [5]
 

Zachované sú výpovede viacerých ľudí, ktorí potvrdili buď uzdravenie z chorôb alebo nejaké znamenie. Jakub Truska, Ján Horečný, Ján Šúpala, Ján Kopernický, Terézia Locznerová, Jozef Nehnevaj, František Kalina, Anna Moravská, Anna Hrnčiarová, Veronika Tencerová, Mária Hanáková, Mária Šályová a iní pod prísahou potvrdili, že boli na tomto milostivom mieste na prosbu Panny Márie vyliečení od chorôb. Neskôr, v roku 1867 kronika zaznamenáva ďalšie prípady uzdravenia potvrdené svedkami. [6]
 

Kohútovo začali navštevovať mnohí pútnici, preto banskobystrický biskup J.E. Štefan Moyzes nariadil v tejto veci vyšetrovanie. Prvé sa konalo 5. novembra 1865 a druhé 22. mája 1866. Medzi inými sa prihlásilo i 12 svedkov, ktorí pod prísahou potvrdili mnohé videnia a zázraky. Po prešetrení svedectiev J. E. biskup Štefan Moyzes prípisom zo dňa 13. júna 1866 pod č. 487/403 vyhlásil sochu Panny Márie postavenú v Kohútove za milostivú a všetky pobožnosti na tom mieste, či už súkromné alebo verejné potvrdil za dovolené. [7]
 

Rozhodnutie banskobystrického biskupského úradu zo dňa 13.6.1866 (zostručnene):
 

„Na večnú pamäť vecí ohľadne uzdravení viacerých jedincov pri prameni a Soche Panny Márie na mieste pod vrchom v ulici Kohútovo, ktoré potvrdili výpovede vierohodných svedkov, kňaz nijako nemá zabraňovať tým, ktorí by sa tam modlili, avšak má usilovne dozerať a bdieť, aby miesto nenaplnili pretvárači, ktorí choroby iba predstierajú a zneužívajú zázračné veci. Socha je síce podľa obradov Cirkvi požehnaná a má sa jej preukazovať úcta. Avšak keď sa božskej prozreteľnosti zapáči znamenie milosti preukázať na tomto mieste, netreba to pripisovať azda soche alebo pod ňou vyvierajúcemu prameňu, ale Božskej všemohúcnosti … a uvedené zázraky treba pripísať príhovoru a vplyvu Panny Márie.“ [8]
 

Prvá púť bola dňa 1. júla 1866 na VI. nedeľu po Sv. Duchu (podľa vtedy platného Tridentského usporiadania cirkevného roka), ktorú viedol a usporiadal novobanský pán farár Alexej Peťko (Alexius Petyko). Vtedy navštívilo milostivé miesto v Kohútove asi 4 000 ľudí z Novej Bane a okolia procesiou z Farského kostola. [9]
 

Veľká púť ku kaplnke sa konala každý rok v nedeľu po sviatku Narodenia Panny Márie. Od roku 1939 sa koná aj druhá veľká púť, vždy v nedeľu po 24. máji. Túto púť povolil na žiadosť Novobančanov banskobystrický biskup Msgr. Marian Blaha „ … Povoľujem aj druhú púť v roku na milostivé miesto v Kohútove – Novej Bani dňa 24. mája alebo v nedeľu najbližšiu k tomuto dňu …“ (č. 1256/1939 zo 6.5.1939). [10]
 

Počas 40 ročného komunistického režimu bola účasť na púťach vládnucou stranou všemožne obmedzovaná. V čase pútí sa poriadali rôzne odpútavacie akcie pre rodiny a deti. Procesie mestom boli zakázané. Napriek všetkým snahám sa počet pútnikov znížiť na minimum nedarilo. Keď v roku 1994 putovala po Slovensku putovná socha Fatimskej Panny Márie, zavítala do Kohútova 6. mája 1994 v sprievode diecézneho biskupa Mons. Rudolfa Baláža, množstva kňazov a obrovského počtu veriacich a slávila sa svätá omša. [11]
 

Kohútovo tak ako kedysi, aj dnes láka množstvo veriacich, aby pri kaplnke zložili svoje bolesti trápenia, ale aj radosti. Areál pútnického miesta v Kohútove slúži ako miesto pokoja, modlitby a oddychu pre každého, kto k nemu zavíta. Každoročne sa na púťach v máji a v septembri zúčastňuje veľké množstvo ľudí a sú sem pozývaní vynikajúci kazatelia, aby spolu s pútnikmi oslávili a uctili si Matku Pannu Máriu. [12]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.
Súčasný stav a využitie
Stav kaplnky je veľmi dobrý. Slúži svojmu účelu.
Prístup
Mariánske pútnické miesto Kohútovo leží v horskej dolinke, vzdialenej asi 20 minút chôdze od stredu mesta Nová Baňa.
Poznámky
[1 - 4] Informačná tabuľa v teréne. (2.4.2021)
[5 - 12] https://novabana.fara.sk/kohutovo/ (2.4.2021)
Bibliografia
www.novabana.sk
GPS
48.431072, 18.647696
48°25'51.9"N 18°38'51.7"E
Ubytovanie v okolí
PRIESTOR PRE VAŠU REKLAMU.



www.pamiatkynaslovensku.sk