Cintoríny židovské   späť
www.pamiatkynaslovensku.sk
Nové Mesto nad Váhom - Nový židovský cintorín
Lokalita
obec Nové Mesto nad Váhom, okres Nové Mesto nad Váhom, Trenčiansky kraj
História a stavebný vývoj
Novomestský židovský cintorín je neologický. Charakteristická črta neologického cintorína, na rozdiel od ortodoxného, je že muži a ženy sú pochovávaní zmiešane. Náhrobné kamene (hebrejsky maceva) sú dekoratívnejšie, bohaté reformné rodiny si stavali aj pompézne rodinné hrobky. Ďalším znakom neologických náhrobných kameňov je jazyk, v ktorom sú epitafy písané. Na náhrobných kameňoch neológov sú bilingválne nápisy ako hebrejsko-nemecké, hebrejsko-maďarské a od vzniku ČSR v roku 1918 i hebrejsko-slovenské. [1]
 

Nový cintorín slúžil Židom od začiatku 20. storočia. Je na ňom do 400 hrobov. Okrem náhrobných kameňov sa na cintoríne nachádzajú i pamätné kamene venované pamiatke umučených v koncentračných táboroch. Tie im nechali vystavať pozostalí. Pri múre sa nachádza i zopár detských hrobov, avšak detské hroby sa dajú nájsť i medzi hrobmi dospelých. Muži a ženy sú pochovaní zmiešane. [2]
 

Na niektorých hroboch sú rôzne symbolické vyobrazenia, objavujú sa i figurálne plastické výzdoby, menej je využitá ornamentálna výzdoba. Prísny zákaz používania plastického vyobrazenia ľudských postáv na tomto cintoríne nebol porušený. Nachádzajú sa tu tri stĺpové hroby. Kamene staršieho dáta sú pieskovcové, majú tvar obdĺžnika postaveného vertikálne. Vrchné ukončenie je väčšinou do oblúka, sú bez ornamentálnej alebo figurálnej výzdoby. Epitaf je písaný hebrejsky, na niektorých je meno pochovaného písané latinkou. Text epitafu je vyrytý, niekedy farebne zvýraznený, napríklad čiernou farbou. Starých pieskovcových hrobov je tu už len zopár. [3]
 

Novšie náhrobné kamene sú z mramoru, švédskej žuly. Sú veľmi štíhle a vysoké, zložené z dvoch častí: z podstavca a stély. Niekedy sa náhrobný kameň skladá z dvoch stél. V takomto prípade, ak ide o rodinný hrob, žena má vyryté meno na pravej a muž na ľavej stéle. Ak majú manželia jeden náhrobný kameň, mužovo meno je vyryté v hlavnej časti stély, ženino na spodku pri podstavci. Vyryté písmo býva zvýraznené poväčšine zlatou alebo bielou farbou. Jedna časť cintorínu, vďaka množstvu náhrobných kameňov veľkých rozmerov vyrobených zo švédskej žuly, pôsobí veľmi dôstojne. Na cintoríne sa nachádza i náhrobný kameň z ružového mramoru. Na hroboch sú rôzne symboly, na niektorých sa nachádza bohatá ornamentálna výzdoba. Je tu i zopár rastlinných plastík, hlavne plastiky ruže, dubových konárikov. Epitafy sú písané v nemeckom, hebrejskom, slovenskom alebo maďarskom jazyku, niekedy aj kombináciou uvedených. Približne 65 hrobov je nečitateľných. Sú buď zarastené brečtanom, alebo nahlodané zubom času, niektoré zubom vandalských nálad niektorých jedincov. [4]
 

Medzi približne 400 hrobmi je jeden, ktorý sa od všetkých ostatných líšil spôsobom zapísania roku narodenia a úmrtia. Kým na ostatných sú roky písané tradičným spôsobom datovania, teda počítanie rokov od narodenia Krista, na tomto jednom je staré tradičné židovské datovanie 5638 – 5678 (1877 – 1917). [5]
 

Na cintoríne je možné vidieť i náhrobné kamene v tvare zlomeného stĺpu. Ide však skôr o dobovú módu v architektúre ako o nejakú symboliku. Náhrobné kamene boli od viacerých majstrov kamenárov. Najviac je tu náhrobných kameňov od domáceho majstra Lóca Krausza, ktorý vyrábal aj pre nežidovské obyvateľstvo. Na niektorých jeho signatúrach je napísaný ako partner i V. Ujhely. Ostatné sú dovezené z iných miest ako z Trenčína, kde bol výrobcom Haasz Géza, z Ostravy od M. Wulkana, z Budapešti od Arnolda Kohna a z Viedne od výrobcu Friedländer&Deutsch. [6]
 

Najnovšie náhrobné kamene, postavené v priebehu druhej polovice 20. storočia, sú bez akejkoľvek výzdoby. Sú väčšinou z mramoru, je na nich napísané meno zosnulého, dátum narodenia a úmrtia. V niektorých prípadoch je napísané len meno rodiny. K niekoľkým hrobom sú prirobené tabule, ktoré sú venované pamiatke umučených členov rodiny v koncentračných táboroch. Hebrejský text sa už na takýchto nových hroboch skoro vôbec nevyskytuje, sú písané výlučne po slovensky, bez vyobrazenia symbolov. [7]
 

V rámci výzdoby náhrobných kameňov je možné vidieť jednotlivé symboly. Najčastejšie vyskytujúcim symbolom je krčah s miskou, kultovo-obradná nádoba, ktorá symbolizovala očistenie. Krčah a miska sú symboly vyjadrujúce príslušnosť mŕtveho ku kmeňu levitov, ktorí boli pomocníkmi kňazov. Leviti sú potomci Leviho, tretieho syna patriarchu Jakoba. V prvom a druhom období Chrámu vykonávali rôzne úlohy kňazov, slúžili ako chrámoví speváci a hudobníci, ako učitelia. Žili z desiatkov, ktoré im dávala celá komunita. Levitov je možné spoznať podľa priezviska zachovaného v nejakej podobe ako napríklad Levy, Levence, Lewis, Löwy atď. Vyskytuje sa na pomníkoch staršieho i novšieho dáta. Pomníkov s takýmto symbolom je približne 21 a patria mužom. [8]
 

Druhým najčastejšie sa vyskytujúcim symbolom je Dávidova hviezda. Na náhrobníkoch je vyrytá, členenú plasticky, ako hexagram v kruhu. Interpretácia Dávidovej hviezdy je problematická. Niektorí vedci, ako je napríklad Gershom Scholem, sa domnievajú, že hexagram nie je v žiadnom prípade symbolom Židov a židovstva, že forma hexagramu sa vyskytuje u mnohých národov. Hexagram bol veľmi obľúbený v mágii, ktorá robila medzi Židmi a nežidmi vzájomné spojivo. Zásluhu na tom, že hexagram sa stal oficiálnym znakom židovského spoločenstva mala pražská židovská obec v 17. a 18. storočí. V roku 1527 dostali Židia nariadené od mestského úradu, aby išli so svojou zástavou s Dávidovym štítom, vítať cisára Ferdinanda I. Najväčšie šírenie zažil hexagram v 19. storočí. V roku 1897 Svetová sionistická organizácia prijala tento symbol za svoj znak. Tento symbol je približne na 11 hroboch, rovnako na ženskom, mužskom i detskom. [9]
 

Ďalším často vyskytujúcim sa symbolom sú dve žehnajúce ruky, ktoré majú prsty spojené po dvoch. Ruky sa vzájomne palcami, ukazovákmi a prostredníkmi dotýkajú. Žehnajúce ruky označujú hrob potomka z kmeňa kohenov, potomka z kňazského kmeňa. Kňazi majú zakázané styk s mŕtvym, účasť na pohrebnej bohoslužbe. Pri smrti najbližšej rodiny zákaz musia porušiť. Kňazský pôvod sa dedí po otcovi a je väčšinou (nie je to však pravidlo) naznačený priezviskom ako Cohen, Cowan, Kohn atď.. Symbol žehnajúcich je na 11 náhrobných kameňoch. [10]
 

Z rastlinnej symboliky je najviac využívaný symbol smutnej vŕby. Pre Židov bol strom symbolom života ale i smrti. Súvisí to s príbehom o prarodičoch Adamovi a Eve, ktorí jedli zo zakázaného stromu poznania v rajskej záhrade a tým priviedli na svet smrť. Smutná vŕba na náhrobníkoch symbolizuje smútok. Objavuje sa na 16 hroboch, na dvoch náhrobných kameňoch mužov a na 14 náhrobných kameňoch žien. [11]
 

Symbol ruže sa vyskytoval i vo viacerých podobách a to napríklad v podobe sklonenej ruže, zlomenej ruže. Na jednom stĺpovom hrobe sa nachádza venček, ktorý je akoby prevesený cez vrch stĺpa, pod nim je ruža, pod ktorou je vyobrazená pergamenová listina so zvinutými okrajmi. Symbol ruže je na 7 hroboch. [12]
 

Ojedinelým symbolom na novom židovskom cintoríne je päťramenný svietnik – menora so zapálenými sviecami, ktoré symbolizujú večné svetlo, spokojnosť, blaženosť. [13]
 

Mnohé hroby dnes už nikto nenavštevuje. Navštevované sú hlavne novšie hroby z druhej polovice 20. storočia. Na niektorých hroboch je možné vidieť malé kôpky kamienkov. Židia si dávajú na hrob kamienky už od biblických čias, majú tú istú funkciu, ako v nežidovskom svete kvety, s tým rozdielom, že kamienky sú na rozdiel od kvetov nepominuteľné. Na uctenie si mŕtvych slúži kombinácia kamienkov so sviečkami a kyticami kvetov, inde sú to len kvety a sviečky. [14]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.
Súčasný stav a využitie
Stav cintorína je dobrý. Slúži svojmu účelu.
 

V súčasnosti sa o židovský cintorín, rovnako ako aj o ostatný cintorín starajú Mestské technické služby Nové Mesto nad Váhom. Kosia trávu, vysekávajú brečtan, ktorý v niektorých miestach tlakom rastenia a šírenia sa, vážne poškodzuje náhrobné kamene. Na jeseň v roku 2003 „vystrájali“ na cintoríne vandali, ktorí niektoré hroby vážne poškodili. Pozhadzovali a porozbíjali náhrobné kamene, niektoré boli postriekané červenou farbou, povyrývali na náhrobníky odkazy. Je až neskutočné, čo človek dokáže urobiť. Dnes už je cintorín v pôvodnom stave. Pracovníci prostredníctvom žeriavu a vlastnej sily náhrobníky znovu postavili a opravili. Na cintoríne sa aj v súčasnosti stále pochováva. [15]

Prístup
Nachádza sa v areáli mestského cintorína. Je to jav, ktorý sa tak často nevyskytuje, aby židovský cintorín bol spolu s nežidovským v jednom areáli. Spoločný cintorín židovskej, kresťanskej a nekresťanskej spoločnosti v Novom Meste nad Váhom môže slúžiť za vzor tolerancie medzi majoritnou a minoritnou spoločnosťou, ktorá medzi obyvateľstvom vládla až do roku 1939. Nežidovská časť cintorína nie je rozdelená ako to niekedy býva zvykom na evanjelickú časť a katolícku časť. Všetky hroby sú spolu zmiešané. Oddelená a samostatná je len židovská časť cintorína, ktorá sa rozprestiera kúsok od hlavnej vstupnej brány po ľavej strane. [16]
Poznámky
[1 - 16] Nový židovský cintorín. http://nmnv.sk/historia/zidia_cintorinn.html (29.7.2020)
Bibliografia
www.nove-mesto.sk
GPS
48.752247, 17.825556
48°45'08.1"N 17°49'32.0"E



www.pamiatkynaslovensku.sk