Lokalita
obec Nové Mesto nad Váhom, okres Nové Mesto nad Váhom, Trenčiansky kraj

História a stavebný vývoj
Výnimočnosťou a ojedinelosťou sa mohol popýšiť starý, ale i nový židovský cintorín. Ich jedinečnosť spočívala v tom, že starý cintorín bol a nový cintorín je súčasťou cintorína kresťanskej, alebo teda majoritnej spoločnosti. Starý novomestský cintorín bol rozdelený na tri časti. V jednej časti pochovávali rímskokatolícki veriaci, v druhej časti evanjelici a tretia časť patrila Židom. Tak, ako vedľa seba po stáročia žili, tak vedľa seba všetci svorne po smrti spočinuli. Toto „susedstvo“ hrobov je možné považovať za znak tolerancie a dobrého spolunažívania medzi Židmi a majoritnou spoločnosťou. Dnes už tento starý spoločný cintorín nestojí. V 60. rokoch 20. storočia musel ustúpiť rozmáhajúcemu sa mestu a výstavbe. Majoritná spoločnosť ľahšie prijala skutočnosť zrušenia starého cintorína ako Židia, ktorí sa márne snažili protestovať, aby cintorín nezrušili. Židia nechápali ako to, že chcú zničiť cintorín. ^[1]
 

„Starý cintorín pôsobil na každého návštevníka mohutným dojmom nielen svojou rozsiahlosťou – bolo tu okolo 10 000 hrobov a náhrobných kameňov – ale aj svojou vybavenosťou, výtvarnou hodnotou a ozajstnou patetickosťou. Kopcovitý terén, na ktorom sa nachádzali tisíce náhrobkov, dodával cintorínu velebu a krásu. Dojímavo pôsobila rôznorodá, jemná, krásne vypracovaná ornamentika náhrobkov v rôznych farbách a tvaroch. Nezvyklý a dojímavý bol aj poriadok a zachovalosť. Zvalené boli len veľmi staré kamene alebo tie, ktoré postavili z príliš tenkých kamenných dosák“ (Bárkány – Dojč 1991: 227). ^[2]
 

Cintorín ležal na kopcoch. Jeho rozloha bola asi 20 000 štvorcových metrov. Rady hrobov smerovali zo severu na juh paralelne so záhybmi kopcov. Ženy a muži ležali spolu zmiešane. Nápisy na náhrobných kameňoch boli hebrejské, len na novších kameňoch aj nemecké. Tvar a veľkosť kameňov boli pomerne rovnaké. Najstaršie kamene boli z roku 1700. Starý cintorín a márnica podľa pozemkovej knihy a záznamov z roku 1942 boli majetkom Náboženskej židovskej obce ortodoxnej Nové Mesto nad Váhom (ŠA MV pTN, fond okresný úrad Nové Mesto nad Váhom, kartón 424, zložka 1215/42). ^[3]
 

Na cintoríne sa nachádzal i hrob rabína svetového významu, hrob rabína Dávida Deutscha, ktorý v náboženskej obci v Novom Meste nad Váhom pôsobil v rokoch 1806 – 1832. Dnes leží jeho hrob v rámci oplotenej časti parku. Po jeho smrti sa prišiel k jeho hrobu pomodliť sám rabín Chatam Sofer a modlil sa celé 4 hodiny. Rabín Deutsch je u Novomešťanov známy ako zázračný rabín. Jeho zázračnosť však nespočívala v tom, že by vykonal niekedy nejaký zázrak, ale spočívala v jeho učenosti a múdrosti. ^[4]
 

Keď sa cintorín postupne dostával do vnútra rozrastajúceho mesta, začalo mesto riešiť otázku, čo so starým cintorínom. Najprv premýšľali, že by na pozemku cintorínu urobili park kultúry a oddychu, no „pre veľkú umeleckú a historickú hodnotu presadzoval sa názor, že treba zachovať na Slovensku také jedinečné lapidárium“ (Bárkány – Dojč 1991: 232). I napriek jeho veľkej umeleckej a historickej hodnote cintorín zrušili. Časť pozemku, na ktorom sa nachádzal židovský cintorín, bola odkúpená a ohradená vysokým kovovým plotom. V rámci tohto areálu sa nachádza náhrobný kameň už spomínaného rabína Dávida Deutscha, ktorý dali vystavať bratia Rosenbergovci z Ameriky na uctenie si pamiatky. Náhrobok je chránený v klietke, vo vnútri ktorej je malá lavička, ktorá slúži asi na modlenie. Trochu to pripomína altánok. Ďalej je tu asi päť, sčasti rozbitých, o strom opretých, náhrobných kameňov. Voľne stojací náhrobný kameň je možno jeden či dva. ^[5]
 

Z ostatného pozemku, na ktorom sa rozprestieral starý židovský cintorín, mesto urobilo park Dominika Štubňu – Zámostského. Novomešťania mu však nepovedia nijako inak len Židovský cintorín – „Židák“. Tam kde bola rímskokatolícka časť cintorína sú dnes potraviny. ^[6]
 

Vo vzduchu stojí sa otázka, čo sa stalo s tými tisíckami náhrobných kameňov. Barkány a Dojč píšu, že náhrobné kamene čiastočne preniesli na nový cintorín. Ďalej však píšu, že na novom cintoríne sú len hroby z tohto storočia. Niekoľko náhrobných kameňov má vo svojom dvore uschované Podjavorinské múzeum v Novom Meste nad Váhom. Zopár židovských náhrobných kameňov je umiestnených na pozemku, ktorého vlastníkom je náboženská obec. Pri dôkladnejšom preskúmaní časti pozemku bývalého starého židovského cintorína je ešte možné nájsť pieskovcové náhrobníky, ktoré sú už z väčšej časti prikryté zemou. To je však len nepatrný zlomok z toho obrovského množstva náhrobných kameňov, ktoré sa nachádzali na starom cintoríne. ^[7]
 

Mestský úrad Nového Mesta nad Váhom a jeho zastupiteľstvo boli postavení pred riešenie zložitej situácie, čo urobiť so všetkými tými náhrobnými kameňmi. Vyriešil ju dosť neobvyklým a dosť nehumánnym spôsobom. Židovské náhrobné kamene (možno i nežidovské náhrobné kamene zo starého cintorína boli použité ako dlaždice, ale na to chýbajú konkrétne dôkazy) z tvrdých materiálov boli rozsekané na kocky a spolu s ostatnými žulovými kockami, na tento účel určenými, poslúžili na vydláždenie chodníka pri rímskokatolíckom kostole (na túto pozoruhodnosť upozornil vedúci Podjavorinského múzea p. Karlík). Dôkazom sú nie len niektoré kocky, ktorých povrch je až podozrivo dokonale hladký, ale i kocky, na ktorých sú latinkou vytesané písmenká, ďalej kocka s hebrejským písmenami a kocka s ornamentom. Zvláštne na tom je, že tento chodník bol vydláždený na jeseň v roku 2003 a dláždili ho Mestské technické služby z Nového Mesta nad Váhom, ktorých riaditeľ má rodičov Židov a sám sa so židovstvom identifikuje a vôbec o kockách nevedel. Osud ostatných (nie len židovských) náhrobných kameňov zatiaľ zostáva neznámy. ^[8]