Kostoly   späť
www.pamiatkynaslovensku.sk
Opatovce nad Žitavou (Žitavany) - Kostol Narodenia Panny Márie
Rímskokatolícka konfesia
Lokalita
obec Žitavany, okres Zlaté Moravce, Nitriansky kraj
História a stavebný vývoj
Pôvodne barokový kostol postavený v 18. storočí. Prestavali ho v 19. storočí. Pristavaným presbytériom bol rozšírený v roku 1937. Je to jednoloďový priestor s polygonálne uzavretým presbytériom, pri ktorom sú z oboch strán pristavané sakristie a so vstavanou vežou. Presbytérium je zaklenuté konchou a valenou klenbou. V lodi je drevená valená klenba. [1] Priečelie a fasády veže sú členené lizénovým orámovaním. Veža je zastrešená ihlanom, ktorý dosadá na terčíkovú podstrešnú rímsu.
 

Hlavný oltár pochádzal z 19. storočia a mal oltárny obraz Narodenia Panny Márie z 20. storočia. Súpis pamiatok na Slovensku z roku 1969 v inventári kostola uvádza rokokový tepaný kalich s rokajmi z roku 1772. [2]
 

Kostol a pôvodná obec Kňažice (Knesecz, Knesech) sa prvýkrát spomínajú v darovacej listine z roku 1075. Uhorský kráľ Gejza I. vtedy zriaďoval v Hronskom Beňadiku benediktínsky kláštor a obdaroval ho značnými majetkami. Jednou z obcí, ktoré potom patrili kláštoru a opátstvu, boli aj Opatovce nad Žitavou. [3]
 

Dôležitá je zmienka na konci listiny, kde sa píše:
 

(...) praeterea ego Magnus, qui et Geza, gratia Dei Pannoniarum Rex consecratus, auctoritate regali concedens statui, vt Ecclesia illa decimas suas omnes, et omnium hominum suorum, tam liberorum, quam seruorum, vbique hoc in Regno existentium, habeat. Parochiam, Ecclesiam videlicet Beatae Mariae semper Virginis de villa Knesech, quam antea, dum capella lignea esset, habuit, quia regalis fuit, habeat quinquaginta villas ex ciuibus, seu aliis vicinis hominibus; quartam videlicet decimarum, pro saluatione animae meae et fratrum meorum, nec non et filiorum meorum, parentumque meorum.(...) Quas etiam villas Abbas sub cura sua habeat, scire, et nulli Episcoporum liceat ex his villis aliquem aufferre, et aliae Ecclesiae dare. Anno Domini Millesimo, septuagesimo quinto. [4]
 

Preklad textu znie: (...) Preto ja, Veľký, ktorý som Gejza, z milosti božej posvätený kráľ Panónie, kráľovskou autoritou rozhodujúc som stanovil, aby ten kostol mal desiatky zo všetkého a od všetkých ľudí tak slobodných ako aj sluhov, kdekoľvek sa v tomto kráľovstve nachádzajú. Faru, kostol totiž blahoslavenej Márie vždy Panny v dedine Knesech, ktorý predtým, kým bol ešte drevenou kaplnkou, mal, pretože bola kráľovská, nech má päťdesiat okolitých domov z jej obyvateľov, alebo iných susedných domov, štvrtú čiastku desiatkov, na záchranu mojej duše, ako aj mojich bratov a synov, taktiež i mojich rodičov.(...) Tiež tie domy nech má na starosti opát a nijaký biskup nemá dovolené z týchto obcí niektorú vziať a druhému kostolu darovať. V roku Pána 1075. [5]
 

Z textu je zrejmé, že už v roku 1075 bol v obci kamenný kostol a predtým na jeho mieste stála drevená kaplnka, patriaca kráľovi. Na Slovensku sú písomne doložené len dve kráľovské kaplnky, druhá bola vo Zvolene. [6]
 

Sakrálny objekt podliehal kánonickým vizitáciám. Z niektorých sa zachovali písomné správy. Napríklad v roku 1559 bol vyslaný na kánonické vizitácie magister Ján Derechkey, arcidiakon tekovský a hontský. Z textu vizitácie: Apaldfalwakenezych prináleží k Svätému Beňadiku a k pánom z Topoľčianok. Má významný kostol a pekne vyzdobené všetky oltáre; lebo má 4 oltáre, 3 kňazské rúcha, 2 kalichy, jeden pacifikál a všetky sviatosti sa v ňom náležite vysluhujú. Má aj celkom nový, krásny zvon. Tento kostol je ohradený pevnostným múrom zo strachu pred Turkami (...) [7]
 

O dva roky neskôr sa konala ďalšia vizitácia: Tiež kostol nachádzajúci sa v Apathfalwa patriaci Kapitulnej Cirkvi Ostrihomskej, ku cti blahoslavenej Marie panny založený, je vizitovaný, je v ňom Najsvätejšia Sviatosť, krstný prameň, svätená voda udržiavaná v čistote, a je spravovaný podľa rítu Svätej matky Cirkvi (…) [8]
 

V roku 1647 našiel vizitátor kostol v Malých Opatovciach spustošený a zničený, pravdepodobne po nájazde Turkov. [9]
 

V roku 1660 bol postavený nový kostol. V roku 1674 vizitátor zaznamenal, že kostol v Malých Opatovciach má tabernákulum (svätostánok) v stene. Pri posviacke tohto kostola bolo zrejme aj bližšie skonkretizované mariánke patrocínium na sviatok Narodenia Panny Márie. Podľa farských záznamov kostol v Opatovciach nezasiahla reformačná vlna. V roku 1693 sa vo farnosti začali viesť farské matriky. [10]
 

V druhej polovici 18. storočia bol postavený dnešný, barokový kostol, ktorý však bol v roku 1878 sčasti prestavaný. Pôvodnú klenbu nahradili rovným stropom. Kostol mal vežu, ktorá mala tvar dvojitej cibule, čo je doložené dobovou fotografiou. Na sviatok sv. Štefana, kráľa uhorského, v roku 1900 bola silná víchrica, ktorá vežu strhla a zničila. Pri oprave jej dali dnešný ihlanový tvar, pretože bol menej nákladný. [11]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.
 

V roku 1937 za Jozefa Palovčíka sa robila generálna oprava kostola. Dôvodom boli trhliny, ktoré sa pred rokom 1930 objavili na strope. (Preto bola v roku 1932 zbúraná svätyňa a stará sakristia. Pôvodná zostala len veža.) Obvodové múry boli postavené skoro na pôvodných základoch, ale celková dĺžka sa o niekoľko metrov predĺžila. Odstránili tiež rovný strop z roku 1878 a nahradili ho drevenou valenou klenbou. Bolo tiež postavené oratórium pre zástupcov kapitulského úradu (terajšia pánska sakristia) a železobetónový chór (namiesto dreveného). Pri tejto prestavbe sa pod svätyňou našli polkruhové základy asi starého kostola. Tiež sa vykopalo v hĺbke 1,5 metra veľa hrobov. Hroby sa našli i pod starými základmi. Kostol v roku 1937 dostavali a vymaľovali. [12]
 

V roku 1938 bola vybudovaná i betónová ohrada z troch strán kostola, ktorá dovtedy nebola. Podľa výpovede očitých svedkov, kostol stál uprostred polí na vyvýšenom kopčeku. Bol zďaleka viditeľný. Po vybetónovaní múrika sa priestor zaviezol do roviny a takto sa stratil pôvodný kopček ku kostolu. Celá táto oprava stála 20 000 korún. (Denná mzda robotníka bola vtedy okolo 20 Kčs.) V marci 1939 bola ukončená montáž nového organa, ktorý stál 32 000 korún. V roku 1940 bola postavená železná ohrada pred farou v línii kostolnej ohrady. [13]
 

V roku 1942 bola do obce zavedená elektrina. Vtedajší farár Martin Pernecký dal zaviesť elektrinu aj do kostola. Jeho nástupca Ján Baráth v roku 1956 dal kostol obložiť mramorom. V svätyni mramor dosahoval výšku až dva metre. Tiež sa kompletne vymaľoval. V tom istom roku boli inštalované i vežové hodiny. Neskôr boli osadené okná s vitrážami s výjavmi zo života svätých. V roku 1975 bol na kostol daný brizolit a sokel bol obložený píleným kameňom. Na klenbu celého kostola bola položená tepelná izolácia z polystyrénu a perlitu. [14]
 

Zarovnávala sa tiež tehlová ohrada za kostolom, ktorá sa lomila, zasahovala do cesty, a preto z nej niekoľko metrov zobrali. V hĺbke 0,5 metra pri kopaní základov pre novú ohradu kostola narazili robotníci na zaujímavý kameň, ktorý pripomínal náhrobný kameň. Bola to dokonale opracovaná platňa zdobená čierno vyfarbenou rytinou rovnoramenného kríža, ktorý prechádzal do srdca. Vek náhrobného kameňa sa odhaduje na 4 – 5 storočí. Dnes je kameň uložený pri vchode do múzea v Zlatých Moravciach. Archeologický ústav SAV v Nitre nariadil v týchto miestach výkop zisťovacej sondy pod dohľadom J. Zábojníka. Sondy boli urobené dve. Jedna pri kostole, v ktorej sa objavil zvyšok gotického oporného piliera, ktorý bol zbúraný v roku 1937. V druhej sonde za kostolnou ohradou odkryli niekoľko hrobov s hrubo otesanými náhrobnými platňami. V jednom z hrobov sa našla (zle zachovaná) garnitúra opaska z 15. storočia, ale ostatné hroby sa zdali byť omnoho staršie. Práce boli dokončené na jar 1976. Pri zahadzovaní sond sa našlo niekoľko strieborných denárov zo 16. a 17. storočia a bronzová záušnica z tenkého drôtu, ktorú možno datovať do prvej polovice 13. storočia. Počas prác sa odkrylo 14 hrobov, ktoré boli orientované hlavami na západ. [15]
 

V roku 1979 za účinkovania Mareka Božika sa začalo s vnútornou úpravou kostola. Bola urobená nová elektrická inštalácia, odstránená vyvýšená betónová kazateľnica z roku 1937 a tiež presklená drevená stena oddeľujúca oratórium (tzv. pánska sakristia) od svätyne. Drevená podlaha v sakristii a oratóriu bola vymenená za dlaždice. Bol odstránený drevený oltár a nahradený sedesom pre kňaza a 12 miništrantov. V stolárskej dielni Karola Ondrejmišku bol vyrobený obetný stôl, svätostánok a kríž, na ktorom je drevená socha ukrižovaného Ježiša Krista v životnej veľkosti z dielne rezbárov v Rajci. Na Vianoce bol už kostol vymaľovaný. (S pôvodnou maľbou pôsobil kostol dojmom, že je vyšší a užší.) Nad vchod bola osadená mramorová doska, ktorá kryje betónovú omietku s nápisom RENOVATA 1937. Aj pri týchto prácach bol urobený zaujímavý nález. Pri výkope šachty na vodovodnú prípojku sa objavil niekoľko centimetrov po zemou zvyšok múra, ktorý bol stavaný z bieleho kameňa. V budúcom roku dostal kostol novú mramorovú dlažbu a lavice z červeného smreka, ako aj elektrické kúrenie. Z piatich bočných oltárov zostali dva. Stará maľovaná krížová cesta bola nahradená drevorezbami. [16]
 

V apríli roku 1980 bol zvalený zvyšok pevnostného múra. Pri búraní zvyšku ochranného múra medzi kostolom a farou našli zamurované okno strielne - opracovaný kameň s dvoma dierkami, materiál zo zlomeného kamenného okienka a opracované klenbové rebrá z gotického kostola. [17]
 

Začiatkom 80. rokov bola na kostole vymenená škridlová krytina za hliníkový plech, pričom boli v sakristiách pod strechu znížené komíny. V roku 1981 boli zvony prerobené na elektrický pohon. V roku 1994 boli dva poškodené prasknuté zvony zvesené, roztavené (Výskumný ústav zváračský, Bratislava) a znova odliate. Bol to starý a malý zvon. Preliatie stálo 72 000 slovenských korún. [18]
 

V roku 2000 bolo dokončené (sčasti podlahové) teplovodné ústredné kúrenie. [19]

Súčasný stav a využitie
Stav kostola je dobrý. Slúži svojmu účelu.
Poznámky
[1] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku III. Bratislava: Obzor, 1969. s. 505.
[2] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku III. s. 505.
[3 - 5] http://farnostzitavany.sk/_historia_kostol_zitavany.html (29.4.2018)
[6] Dôležité v histórii farnosti a kostola sú súvislosti. Hranicou majetkov opátstva bol potok Žitava, ktorý tiekol pod prírodnou, niekoľko metrov vysokou terasou. Na tejto terase ležala časť dediny, ktorá patrila opátstvu. Postupne sa dedina rozrastala, ľudia začali schádzať z riečnej terasy a budovali si domy aj z pravej strany Žitavy na úrodnej Žitavskej nive. Tá časť dediny, ktorá bola z ľavej strany potoka, teda tá na terase, patrila opátstvu v Hronskom Beňadiku, a preto sa jej pre lepšie rozlíšenie postupne začali do názvu vsúvať adjektíva - Opátovské Kňažice, Horné Kňažice. Postupom času sa táto časť dediny začala nazývať iba prvým slovom názvu, Opatovce. Takéto rozlišovanie sa tiahne celými stáročiami. Pôvodné pomenovanie si tak zachovala časť dediny z pravej strany potoka, ktorá nepatrila opátstvu v Hronskom Beňadiku, ale bola súčasťou panstva hradu Hrušov, alebo pánov z Topoľčianok. V dolnej časti obce nebol kostol. http://farnostzitavany.sk/_historia_kostol_zitavany.html (29.4.2018)
[7 - 19] http://farnostzitavany.sk/_historia_kostol_zitavany.html (29.4.2018)
Bibliografia
www.zitavany.sk
GPS
48.399018, 18.420531
48°23'56.5"N 18°25'13.9"E
Ubytovanie v okolí
PRIESTOR PRE VAŠU REKLAMU



www.pamiatkynaslovensku.sk