Iný názov
Veselé

Lokalita
obec Oravské Veselé, okres Námestovo, Žilinský kraj

História a stavebný vývoj
Barokovo-klasicistický kostol postavený v rokoch 1805 - 1815. Jednoloďový priestor s polkruhovým uzáverom presbytéria, pristavanou sakristiou a predstavanou vežou. Interiér kryjú pruské klenby. Výmaľba je z roku 1925 od J. Štalmacha. ^[1] Fasády sú hladké, členené polkruhovo zakončenými oknami. Veža členená lizénovým rámom je zakončená barokovou cibuľovitou strechou s laternou.
 

Oltár sv. Antona je klasicistický zo začiatku 19. storočia s použitím detailov z pôvodného barokového oltára. Bočné oltáre a kazateľnica sú zo začiatku 19. storočia. Krstiteľnica, sväteničky, spovednica sú z 19. storočia. ^[2]
 

Obec Oravské Veselé od svojho založenia v roku 1629 cirkevne patrila do námestovskej evanjelickej farnosti, lebo protestantizmus šírili na Orave hradní páni od roku 1520. Začiatkom októbra 1653 počas vizitácie rozhodol evanjelický superintendent zriadiť faru vo Veselom pre obce Mútne, Sihelné, Krušetnicu, Lomnú a Zákamenné. Prvý drevený kostol bol dokončený v roku 1656 a zasvätili ho svätej Alžbete. Dva roky slúžil katolíkom, ale dňa 28. októbra 1658 ho vysvätil evanjelický superintendent Joachim Kalinka. V pohnutých rokoch reformácie a protireformácie bol kostol striedavo v rukách katolíkov a evanjelikov. V roku 1659 bolo v obci 817 obyvateľov, z toho 578 katolíkov a 239 evanjelikov. ^[3]
 

V roku 1690 postavili obyvatelia Veselého pri kostole vežu – zvonicu a vysvätil ju nitriansky arcidiakon Imrich Pongrácz. Pri tejto príležitosti žiadali zriadiť faru a trvale obsadiť miesto kňaza v obci. V roku 1700 začali zbierku na organ. Každá gazdovská usadlosť darovala dve toliare, šoltýske. Prispel aj ostrihomský arcibiskup Kolonič a Oravské panstvo. V roku 1715 navštívil Veselé a vysvätil nový organ ostrihomský vikár. ^[4]
 

Začiatkom 19. storočia začali stavať nový kostol. Stavba trvala desať rokov do roku 1815. Zo starého kostola preniesli tri oltáre, maľby obnovil Tomáš Nanke, organ opravil Anton Černý z Frídku, rezbár Tomášk z Mútneho vytvoril oltár sv. Kríža, kríže, kanceľ, spovedelnicu, sochy sv. Petra a Pavla, rezbár Lašák z Novote sošku Jána Nepomuckého, Max Račkaj sošky Ježiša a Magdalény a maliar Tygnowský zo Žywca krstiteľnicu. ^[5]
 

Dňa 13. septembra 1815 navštívil faru a nový kostol vo Veselom biskup Ján Pyrker. ^[6]
 

Do farnosti vo Veselom patrili do roku 1781 obce Mútne a Beňadovo. Napríklad v roku 1786 mala farnosť 3 713 duší, z toho Veselé 2 055, Mútne 1 390 a Beňadovo 208. ^[7]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.
 

Od roku 1962 bol správcom farnosti vdp. Alojz Pirožek. V roku 1964 pokračoval v opravách kostola. Bol opravený krov a vymenená krytina svätyne. Plechom bola pokrytá aj vežička. V celej svätyni bola položená nová dlažba. ^[8]
 

V roku 1989 sa zhotovili nové schody na chór. V roku 1990 sa vymenili okná v lodi kostola, pod chórom a za chórom a v tom istom roku sa prikročilo k prestavbe hlavného vchodu. V roku 1991 sa po predchádzajúcich viacročných prípravách prikročilo k elektrifikácii zvonov. V tom istom roku sa na veži vymenili okenice, predtým boli drevené. 29. 10. 1995 konsekroval chrám ThDr. Mons. František Tondra. V roku 1997 bola vymenená dlažba za novú a po celej ploche bolo položené nové podlahové kúrenie. Boli vymenené aj lavice. Rekonštrukciu si vyžiadala i maľba na strope a spolu s ňou sa uskutočnila aj obnova sôch a obrazov. ^[9]
 

Kostol nie je zapísaný v Ústrednom zozname pamiatkového fondu (ÚZPF) Slovenskej republiky.

Súčasný stav a využitie
Stav kostola je dobrý. Slúži svojmu účelu.

Prístup
Stojí na vyvýšenine v strednej časti obce. Vedľa kostola je cintorín.