Pamiatky volajúce o pomoc   späť
Brekov
Pôvodný názov
castrum Barko (1307)
Lokalita
obec Brekov, okres Humenné, Prešovský kraj
História a stavebný vývoj
V priestore hradného vrchu bolo slovanské hradisko s oválno-elipsovitým pôdorysom a s dlhšou osou približne 70 m a šírkou asi 40 m. [1] E. Fügedi výstavbu hradu datuje do rokov 1295 – 1307 (1314) a pripisuje ju michalovskej vetve rodu Kaplyon, ktorá bola v tom čase vlastníkom územia. V písomných prameňoch sa hrad prvýkrát spomína v roku 1307 ako castrum Barko, neskôr v roku 1314 ako „possessionis Borko simul cum castro...“ Pôvodní vlastníci prenechali za výmenu hrad Petrovi Petényimu, ktorý vlastnil Jasenovký hrad. [2] V bitke pri Rozhanovciach stál na strane kráľa Karola Róberta z Anjou proti odbojným Omodejovcom, za čo jemu i ďalším v boji zúčastneným šľachticom prisľúbil panovník väčšie právomoci na svojich panstvách. Čoskoro však medzi kráľom a aristokratmi došlo ku konfliktu, kvôli nesplneniu týchto sľubov. Peter Petényi v roku 1317 rozpútal tzv. zemplínskeho povstania. [3] Zaútočil na susedný hrad Čičavu, ktorý bol majetkom pánov z Rozhanoviec. Jeho útok bol neúspešný. Po porážke kráľovským vojskom boli majetky Petényiovcom skonfiškované a hrad Brekov po roku 1321 získal kráľovskou donáciou rod francúzsko-neapolského pôvodu, ktorý používal prídomok „z Humenného“ – Homonnay - rod bohatých magnátov Drugethovcov, ktorý hrad vlastnil do roku 1486. Vnútropolitické nepokoje v druhej polovici 15. storočia sa nepriamo dotkli aj hradu Brekov. Poľské vojenské vpády v rokoch 1471 – 1472 s neskôr v rokoch 1490 – 1492 prechádzali územím Šariša. Na hrade boli v roku 1491 vydržiavané proti poľským vojskám Jána Albrechta vojenské posádky. V roku 1472 kráľ Matej vymenoval Štefana Zápoľského, dedičného župana Spiša, za kapitána a ochrancu severovýchodných oblastí Uhorska. Ako „castellanus castri Barko“ vystupuje v roku 1488. [4] Ďalšie osudy hradu sú zviazané s rodom Drugethovcov, ktorí ho však vlastnili striedavo. Objekt sa vojenských obsadením dostal aj do rúk Gabriela Betlena, ktorý ho v roku 1624 zveril svojmu vojvodovi Jurajovi Sečianskemu. Vojvodu o rok neskôr zabili vlastní sluhovia. [5] V roku 1644 hrad patril Jurajovi Rákóczimu I. a napokon sa ho zmocnil Imrich Thököly, ktorý v poslednej fáze povstania v roku 1684 hrad zbúral. [6] Drugethovcom patril hrad až do roku 1698 a niektoré jeho priestory boli ešte obývané. Ďalšími majiteľmi panstva boli Barkócziovci a od 18. storočia Csákyovci. [7] Hrad bol definitívne opustený najpravdepodobnejšie až začiatkom 18. storočia. [8] Všetky tieto násilné okupácie a vojenské obliehania hrad veľmi poškodili. Pravdepodobne na hrade urobili rozsiahle stavebné úpravy. Stavebný vývoj sa bez podrobného výskumu dá iba predpokladať. [9] Prvá etapa bola zameraná na výstavbu oválneho jadra situovaného na najvyššie miesto skalného vápencového brala a veže v jeho juhozápadnej časti. Súvislý priebeh najstaršej hradby jadra hradu je dodnes dobre zachovaný v jej nadzemnej základovej časti. Juhozápadná hradba nebola stavaná do oválu, ale do nárožia, do ktorého bola sekundárne vstavaná hradná veža. Ide o bežný postup výstavby hradu, stavebník s ňou vopred rátal a na predpokladanom mieste vynechával „kapsy“, prípadne vysúval kamene, ktorými lepšie previazal vstavaný objekt. Túto stavebnú fázu možno datovať na prelom 13. a 14. storočia. Fortifikačný útvar s malou rozlohou (asi 16 x 13 m) predstavoval malý šľachtický hrádok. Typologicky sa radí medzi hrady s tzv. plášťovou konštrukciou. [10] Druhá stavebná fáza sa uskutočnila po roku 1321, počas vlastníctva Drugethovcov. V hradnom jadre bol k južnému hradbovému múru pristavaný dvojtraktový palác, ktorý bol primknutý k pôvodnej veži. Na severnej strane už stojaceho hradu bolo vystavané neveľké predhradie. Pri rozšírení nádvoria smerom na východ bola staršia hradba odstránená a nahradená novým hradbovým murivom prebiehajúcim po okraji skalnej plošiny. Táto stavebná etapa sa uskutočnila v rokoch 1486 – 1488, keď bol hrad v rukách Štefana Zápoľského. V tom čase bola pri vstupnej bráne vystavaná neskorogotická bašta v tvare podkovy a vstavaná veža v nároží predhradia. Zo západnej strany hradu bola k jeho pôvodnému jadru pristavaná polygonálna budova, v nároží ktorej sa uchoval komín. V jej základovej časti bol pri výskume odkrytý murovaný sokel pece (270/220 x 160 cm, výška 40 – 50 cm). Z priestoru pochádza množstvo nálezov kachlíc, a to neskorogotických a z prelomu 16. a 17. storočia. Piatu etapu predstavuje výstavba prvého predhradia, vstupnej veže so štvorcovým pôdorysom (tzv. strážnica) a rozšírenie opevnenia pred druhou bránou v nádvorí, pričom touto stavebnou činnosťou za Mikuláša Drugetha, v roku 1575, hrad získal dnešnú podobu. Hradbový múr, ktorý sa tiahol od vstupnej brány – hranolovej budovy s prejazdom – smerom k jadru hradu, sa nezachoval, ale zohrával typickú obrannú úlohu. Ochodza na hradbovom murive stála na drevených trámoch, po ktorých ostali otvory v jeho líci. Poslednú stavebnú etapu predstavuje obnova hradu po jeho zničení vojskami Rákócziho v roku 1644. Podobu hradu veľmi neovplyvnila, pretože bola sústredená iba na opravy poškodených častí jednotlivých časti objektu. [11] Na hrad vedie pôvodná prístupová cesta a do zrúcaniny sa vstupuje bývalou, čiastočne zachovanou západnou vstupnou bránou predhradia, pôvodne chránenou mohutnou štvorcovou vežou. Stavby prvého nádvoria sa nezachovali, sú tu zvyšky múrov severnej veže medzi prvým a druhým nádvorím, ktorá bránila prechod z jedného návoria do druhého. Na najvyššom mieste sú zvyšky paláca s obrannou vežou, kaplnkou a obytnými miestnosťami, v niektorých priestoroch so zachovanými klenbami. [12]
Pamiatková ochrana
Štúdia vývoja hradného pôdorysu vychádza zatiaľ z predbežnej – rozsahovo neveľkej – archeologickej sondáže (M. Vizdal). [13] Brekov – hrad (č. ÚZPF 113/0) – architektonicko-historický výskum objektu prvej brány - rok 2013. Autori: Ing. Miroslav Matejka, Mgr. Michal Šimkovic. [14] Brekov – hrad, hospodárska budova prvého predhradia (č. ÚZPF 113/9) – architektonicko-historický výskum - rok 2015. Autori: Ing. Miroslav Matejka, Mgr. Michal Šimkovic. [15] Brekov – hrad (č. ÚZPF 113/1-16) – architektonicko-historický výskum - rok 2016. Autori: Ing. Miroslav Matejka, Mgr. Michal Šimkovic. [16] Brekov – hrad, hospodárska budova druhého predhradia (č. ÚZPF 113/0) - čiastkový architektonicko-historický výskum suterénu odkrytého archeologickým výskumom, 2. etapa - rok 2017. Autori: Ing. Miroslav Matejka, Mgr. Michal Šimkovic. [17] Brekov – hrad (č. ÚZPF 113/9) – architektonicko‐historický výskum - rok 2021. Autori: Mgr. Michal Šimkovic, Ing. Miroslav Matejka. [18]
Stav
Konzervovaná ruina.
Prístup
Hrad sa nachádza na vápencovom brale (280 m n.m.) Ondavskej vrchoviny, priamo nad rovnomennou obcou. [19] Autobusom z mesta Humenné do obce Brekov. Cez obec ku kostolu a potom na koniec ulice, kde je cesta po temene až na hrad. Výstup trvá 15 minút.
Hrad Brekov foto © Viliam Mazanec 7/2010Hrad Brekov foto © Viliam Mazanec 7/2010Hrad Brekov foto © Viliam Mazanec 7/2010Hrad Brekov foto © Viliam Mazanec 7/2010Hrad Brekov foto © Viliam Mazanec 7/2010Hrad Brekov foto © Viliam Mazanec 7/2010Hrad Brekov foto © Viliam Mazanec 7/2010Hrad Brekov foto © Viliam Mazanec 7/2010Hrad Brekov foto © Viliam Mazanec 7/2010Hrad Brekov foto © Viliam Mazanec 7/2010Hrad Brekov foto © Viliam Mazanec 7/2010Hrad Brekov foto © Viliam Mazanec 7/2010Hrad Brekov foto © Viliam Mazanec 7/2010Hrad Brekov foto © Viliam Mazanec 7/2010Hrad Brekov foto © Viliam Mazanec 7/2010Hrad Brekov foto © Viliam Mazanec 7/2010Hrad Brekov foto © Viliam Mazanec 7/2010Hrad Brekov foto © Viliam Mazanec 7/2010Hrad Brekov foto © Viliam Mazanec 7/2010Hrad Brekov foto © Viliam Mazanec 7/2010Hrad Brekov foto © Viliam Mazanec 7/2010Hrad Brekov foto © Viliam Mazanec 7/2010Hrad Brekov foto © Viliam Mazanec 7/2010Hrad Brekov foto © Viliam Mazanec 7/2010Hrad Brekov foto © Viliam Mazanec 7/2010Hrad Brekov foto © Viliam Mazanec 7/2010Hrad Brekov foto © Viliam Mazanec 7/2010Hrad Brekov foto © Viliam Mazanec 7/2010Hrad Brekov foto © Viliam Mazanec 7/2010Hrad Brekov foto © Viliam Mazanec 7/2010Hrad Brekov foto © Viliam Mazanec 7/2010Hrad Brekov foto © Viliam Mazanec 7/2010Hrad Brekov foto © Viliam Mazanec 7/2010Hrad Brekov foto © Viliam Mazanec 7/2010Hrad Brekov foto © Viliam Mazanec 7/2010Hrad Brekov foto © Viliam Mazanec 72010Hrad Brekov foto © Viliam Mazanec 7/2010Hrad Brekov foto © Viliam Mazanec 7/2010Hrad Brekov foto © Viliam Mazanec 7/2010Hrad Brekov foto © Viliam Mazanec 7/2010Hrad Brekov foto © Viliam Mazanec 7/2010Hrad Brekov foto © Viliam Mazanec 7/2010Hrad Brekov foto © Viliam Mazanec 7/2010Hrad Brekov foto © Viliam Mazanec 7/2010Hrad Brekov foto © Viliam Mazanec 7/2010Hrad Brekov foto © Viliam Mazanec 7/2010Hrad Brekov foto © Viliam Mazanec 7/2010Hrad Brekov foto © Viliam Mazanec 7/2010Hrad Brekov foto © Viliam Mazanec 7/2010Hrad Brekov foto © Viliam Mazanec 7/2010Hrad Brekov foto © Viliam Mazanec 7/2010Hrad Brekov foto © Viliam Mazanec 7/2010Hrad Brekov foto © Viliam Mazanec 7/2010Hrad Brekov foto © Viliam Mazanec 7/2010Hrad Brekov foto © Viliam Mazanec 7/2010Hrad Brekov foto © Viliam Mazanec 7/2010Hrad Brekov foto © Viliam Mazanec 7/2010Hrad Brekov foto © Viliam Mazanec 7/2010Hrad Brekov foto © Viliam Mazanec 7/2010Hrad Brekov foto © Viliam Mazanec 7/2010Hrad Brekov foto © Viliam Mazanec 7/2010Hrad Brekov foto © Viliam Mazanec 7/2010Hrad Brekov foto © Viliam Mazanec 7/2010Hrad Brekov foto © Viliam Mazanec 7/2010Hrad Brekov foto © Viliam Mazanec 7/2010Hrad Brekov foto © Viliam Mazanec 7/2010Hrad Brekov foto © Viliam Mazanec 7/2010Hrad Brekov foto © Viliam Mazanec 7/2010Hrad Brekov foto © Viliam Mazanec 7/2010Hrad Brekov foto © Viliam Mazanec 7/2010Hrad Brekov foto © Viliam Mazanec 7/2010Hrad Brekov foto © Viliam Mazanec 7/2010Hrad Brekov foto © Viliam Mazanec 7/2010Hrad Brekov foto © Viliam Mazanec 7/2010Hrad Brekov foto © Viliam Mazanec 7/2010Hrad Brekov foto © Viliam Mazanec 7/2010Hrad Brekov foto © Viliam Mazanec 7/2010Hrad Brekov foto © Viliam Mazanec 7/2010Hrad Brekov foto © Viliam Mazanec 7/2010Hrad Brekov foto © Viliam Mazanec 7/2010Hrad Brekov foto © Viliam Mazanec 7/2010Hrad Brekov foto © Viliam Mazanec 7/2010Hrad Brekov foto © Viliam Mazanec 7/2010Hrad Brekov foto © Viliam Mazanec 7/2010Hrad Brekov foto © Viliam Mazanec 7/2010Hrad Brekov foto © Viliam Mazanec 7/2010Hrad Brekov foto © Viliam Mazanec 7/2010Hrad Brekov foto © Viliam Mazanec 7/2010Brekov - pohľad z hradu foto © Viliam Mazanec 7/2010Hrad Brekov foto © Viliam Mazanec 7/2010Hrad Brekov foto © Viliam Mazanec 7/2010Hrad Brekov foto © Viliam Mazanec 7/2010Hrad Brekov foto © Viliam Mazanec 7/2010Hrad Brekov foto © Viliam Mazanec 7/2010Hrad Brekov foto © Viliam Mazanec 7/2010Hrad Brekov foto © Viliam Mazanec 7/2010Hrad Brekov foto © Viliam Mazanec 7/2010Hrad Brekov foto © Viliam Mazanec 7/2010Hrad Brekov foto © Viliam Mazanec 7/2010Hrad Brekov foto © Viliam Mazanec 7/2010Hrad Brekov foto © Viliam Mazanec 7/2010Hrad Brekov foto © Viliam Mazanec 7/2010Hrad Brekov foto © Viliam Mazanec 7/2010Hrad Brekov foto © Viliam Mazanec 7/2010Hrad Brekov foto © Viliam Mazanec 7/2010
Poznámky
[1] Predbežné nálezy z jeho areálu (keramika, hroty šípov) sú datované do 9. - 10. storočia. Svojou rozlohou neveľké hradisko mohlo už vo veľkomoravskom období mať určitú mocensko-správnu funkciu. Dôležité je zistenie súdobej, ale i staršej osady rozprestierajúcej sa v sedle na prístupovej ceste do hradu, na juhozápadnom svahu hradného kopca. Z doteraz uskutočnených výskumov Zemplínskeho múzea v tejto lokalite pochádza viacero pozoruhodných pamiatok, z ktorých prvoradé miesto zaujímajú nálezy ostrôh s háčikmi a ostroha s rovným kónickým tŕňom, ktorej ramená sú ukončené trojhrannými platničkami. Patria sem aj tzv. volútove nože, výrazne lýrovitý typ ocieľky, nože, hroty šípov a bronzové nákončie. Osada z 8. – 10. storočia v bezprostrednej blízkosti hradiska mala prevažne roľnícko-remeselnícky charakter (početné boli nálezy železnej trosky). SLIVKA, Michal – VALLÁŠEK, Adrián: Hrady a hrádky na východnom Slovensku. Košice: Východoslovenské vydavateľstvo, 1991. s. 96.
[2] SLIVKA, Michal – VALLÁŠEK, Adrián: Hrady a hrádky na východnom Slovensku. Košice: Východoslovenské vydavateľstvo, 1991. s. 96.
[3] SLÁMKA, Miroslav et al.: Kamenní strážcovia II. Príbehy a osudy zrúcanín slovenských hradov. Bratislava: Slovenský skauting, 2007. s. 143.
[4] SLIVKA, Michal – VALLÁŠEK, Adrián: Hrady a hrádky na východnom Slovensku. s. 96 - 97.
[5] Juraj Séči (okolo roku 1576 - 31. 8. 1625 Brekov), krajinský hodnostár - bol v príbuzenskom vzťahu so zemepánskou rodinou humenských Drugethovcov, mal totižto za manželku Máriu Homonayovú, s ktorou mali deväť detí. Priezvisko prijal od Rimavskej Seče, preto aj Sečiansky. Juraj bol veľmi ctižiadostivý, sebecký a zlomyseľný. Nezriedka prepadával majetky svojich odporcov, ktoré drancoval, ale neboli mu cudzie ani priame krádeže. V roku 1605 sa zúčastnil na zhromaždení hornouhorskej šľachty v Košiciach a stal sa jedným z veliteľov povstaleckých vojsk. Keď Štefan Bocskay chorľavel, Juraj Séči sa zdržiaval v jeho blízkosti. Po smrti telo Bocskaya prevážali z Košíc do Sedmohradska. V sprievode nechýbal ani Juraj Séči. Keď cestou došlo k lúpeží Bocskayových pokladov, tento verný služobník ukoristil veľkú časť pokladu a ponechal ho pre seba. Neskôr sa stáva prívržencom kráľa Mateja II., ale už v roku 1616 sa tajne spojil s ďalším vodcom povstania Gabrielom Bethlenom. Keď sa povstanie dostalo do ťažkostí, prebehol k Ferdinandovi II. V roku 1625 sa začal uchádzať o úrad palatína, ale neúspešne. Z trucu znovu prešiel na stranu Bethlena, lenže ani tam dlho nevydržal, a znovu, ale teraz už definitívne, sa priklonil na stranu Ferdinanda. Bol županom Gemerskej a Abovskej stolice, slobodný barón hradov Muráň, Ľupča, Balog a Felsó Lindva, kapitánom Horného Uhorska a skutočný vnútorný tajný radca. Pre svoju neznesiteľnú a kontraverznú povahu nebol obľúbený u poddaných a služobníctva. Vo veku pravdepodobne 48 rokov ho zavraždili jeho vlastní sluhovia pod brekovským hradom. www.humenne-osobnosti.tym.sk (14.1.2014)
[6] SLIVKA, Michal – VALLÁŠEK, Adrián: Hrady a hrádky na východnom Slovensku. s. 97.
[7] KRIŽANOVÁ, Eva – PUŠKÁROVÁ, Blanka: Hrady, zámky a kaštiele na Slovensku. Turistický lexikón. Bratislava: Šport, 1990. s. 53.
[8] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku I. Bratislava: Obzor, 1967. s. 211.
[9 - 10] SLIVKA, Michal – VALLÁŠEK, Adrián: Hrady a hrádky na východnom Slovensku. s. 97.
[11] Na priľahlom vrchu, južne od hradu, sa v teréne rysujú stopy po stavebnej činnosti, či už je to valové opevnenie s priekopou, ktoré V. Budinský-Krička (1961) považuje za „malý hrádok, ktorého jadro sa podobá veľkej mohyle“, alebo je to zákop z druhej svetovej vojny, podľa informácie od miestnych obyvateľov. SLIVKA, Michal – VALLÁŠEK, Adrián: Hrady a hrádky na východnom Slovensku. s. 97 - 98.
[12] KRIŽANOVÁ, Eva – PUŠKÁROVÁ, Blanka: Hrady, zámky a ... s. 53 - 54.
[13] SLIVKA, Michal – VALLÁŠEK, Adrián: Hrady a hrádky na východnom Slovensku. s. 97.
[14] www.pamiatky.sk (28.10.2014)
[15] www.pamiatky.sk (22.9.2016)
[16] www.pamiatky.sk (18.11.2017)
[17 - 18] www.pamiatky.sk (11.5.2023)
[19] SLIVKA, Michal – VALLÁŠEK, Adrián: Hrady a hrádky na východnom Slovensku. s. 94.
Literatúra
www.brekov.sk