Lokalita
obec Drahňov, okres Michalovce, Košický kraj

História a stavebný vývoj
Klasicistický kaštieľ z roku 1812. Záhradnú (hlavnú) fasádu upravili v roku 1836. Stavba je smerom do záhrady dvojpodlažná, k ceste prízemná, postavená na pôdoryse v tvare písmená L. Kratší trakt stavby má na prízemí otvorenú stĺpovú arkádu, dlhší trakt slepú arkádu s plochými segmentovými oblúkmi a polstĺpmi s prstencovou hlavicou. Uprostred slepých arkád je predstavaný portikus s ťažkou ranoklasicistickou pásovou atikou. Záhradná fasáda s predstavaným ústredným balkónom má na rizalite štyri polkruhom uzavreté okná a ťažký klasicisticky tympanónový štít s triglyfmi a metópami, po oboch stranách trojité francúzske okná, členené v strednej časti balustarmi, resp. polkruhovým štítom, zdobeným reliéfom. V prízemí je táto časť horizontálne rustikovaná. Letopočet v tympanóne záhradnej fasády je 1836 a vzťahuje sa na úpravu kaštieľa. ^[1] V roku 1614 dali Daróczyovci v obci postaviť opevnený kaštieľ, ktorý sa po uzavretí manželstva v roku 1730 stal majetkom Lónyayovcov. Tí v roku 1812 nechali na jeho mieste postaviť nový kaštieľ s bohatým rodinným archívom a knižnicou (27 tisíc zväzkov). Žiaľ, po vojne sa nezachovalo nič, niečo si zobrali Lónyayovci a zvyšok ľudia rozkradli. Z bohatého archívu, vzácneho nábytku a množstva obrazov sa v Drahňove zachoval jediný artefakt – obraz, ktorý sa nachádza na Obecnom úrade v Drahňove. Pred kaštieľom mali Lónyayovci altánok, v ktorom veľmi radi sedávali. Mali z neho výhľad na park, v jeho pozadí bolo vidno kostol a to je namaľované na obraze. Nádherný historický park je už dnes zrovnaný so zemou. Zostali len kríky orgovánu. Drahňovský kaštieľ s pôdorysným rozvrhom v tvare písmena L s dlhším východným a kratším severným ramenom je situovaný na parcele klesajúcej východným smerom. Parcela sa primkýna k východnej strane typickej ulicovej dediny, pričom pôvodne bola súčasťou skôr južnej polovice tohto urbanistického celku a postupným rozrastaním obce sa kaštieľ ocitol v centrálnej časti aglomerácie. Z pôvodného hospodárskeho zázemia kaštieľa sa vo východnej časti parcely zachovali dvojpodlažné objekty, dnes v žalostnom, ruinóznom stave. Ďalej v bezprostrednej blízkosti kaštieľa (pri západnej fasáde severného ramena) možno vďaka viditeľnej umelo vytvorenej terénnej vyvýšenine identifikovať ľadovňu vybudovanú na centrálnom pôdoryse (12-uholník) s kupolou vynárajúcou sa nad úroveň terénu, a tiež pôvodné grófske syrárne zapustené v teréne a rozpoznateľné podľa pravidelne rozmiestnených vetracích komínov na miernom návrší na západnej strane od východného krídla kaštieľa. Zo severnej strany kaštieľ susedí s reformovaným kostolom a s pohrebnou kaplnkou rodiny Lónyaovcov. ^[2] Kaštieľ bol postavený na terénnej nive so zvažujúcou sa východnou a južnou stranou, čím sa vytvorili predpoklady rozdielnej podlažnosti východnej a západnej strany objektu. Zatiaľ čo hlavná východná fasáda východného krídla je dvojpodlažná, jeho západná dvorová fasáda ostala jednopodlažná, ale v teréne so zapustenými pivnicami zodpovedajúcimi prvému nadzemnému podlažiu východnej časti. Stredová os dvojpodlažnej východnej fasády je zvýraznená predsunutým rizalitom s trojuholníkovým frontónom a s balkónovým portikom reprezentatívnej sály (salón), pod ktorým je situovaný hlavný vstup do objektu. Spomínané akcentovanie osí sa zrkadlovo uplatnilo aj na dvorovej západnej fasáde s rizalitom s portikom ukončeným trojuholníkovým štítom (nevhodný novotvar z obdobia posledných stavebných úprav strechy), vedúcim do predsiene pred hlavnou reprezentačnou sálou s pôvodným salónom. Dispozične možno východné krídlo na oboch úrovniach charakterizovať ako pozdĺžny dvojtrakt so širším východným traktom. V jeho strednej časti sú situované centrálne priestory sídla, a to na prvom nadzemnom podlaží impozantná vstupná sála zaklenutá ôsmimi poľami plackovej klenby dosadajúcej na päticu kamenných toskánskych stĺpov, a na druhom nadzemnom podlaží salón s pilastrovým členením stien s akantovými hlavicami, otvárajúci sa na balkón štvoricou polkruhovo ukončených dverných otvorov. Západné nepodpivničené krídlo kaštieľa je na celej zastavanej ploche jednopodlažné s južnou pavlačou v podobe priebežného portika, neseného hladkými stĺpmi s rímsovými hlavicami. Podobne ako pri východnom krídle, aj tu sa stretávame s dispozičným dvojtraktom v západnej časti, prerušeným vloženou, priečne orientovanou chodbou s hlavným vstupom z dvora. ^[3] Kaštieľ je v dnešnej podobe jednoznačne dielom klasicistickej vývojovej etapy, napriek tomu výskum identifikoval staršie jadro, ktoré je charakterizované pozostatkami kamenných murív bez spresnenia pôvodného dispozičného členenia staršej stavby. Nie je teda vylúčené, že ide o zvyšky kaštieľa Daróciovcov alebo inej rodiny zo 16. až prvej polovice 18. storočia. ^[4] Nosná klasicistická vývojová etapa podľa výsledkov výskumu prebiehala minimálne v dvoch navzájom na seba nadväzujúcich fázach v priebehu viac než dvoch desaťročí: za spodnú hranicu datovania predbežne označujeme rok 1812, keď si dal gróf Gabriel Lónay na okraji obce postaviť honosný kaštieľ so základným, dosiaľ platným dispozičným rozvrhom v tvare písmena L. Hornou hranicou datovania môže byť rok 1836, vpísaný do trojuholníkového frontónu rizalitu východnej fasády východného krídla. Do 30. rokov 19. storočia možno časovo zaradiť taktiež väčšinu výzdobných motívov použitých na fasádach a v interiéri kaštieľa v Drahňove. Za Gabriela Lónaya bola na prvom nadzemnom podlaží východného krídla situovaná čierna kuchyňa (zamurovaný sopúch), v kaštieli existovalo komfortné teplovzdušné vykurovanie (úseky pôvodného systému prieduchov) aj dvojica symetricky rozmiestnených záchodov s odpadovými šachtami v hrúbke muriva. V exteriéri sme identifikovali biely náter, ktorý bol uplatnený aj na kamenných prvkoch – stĺpoch portika. V druhej klasicistickej etape vznikol nový suterénny priestor (č. 020) pretínajúci prístupovú šiju (č. 018 a 021) a na fasáde boli osadené trojdielne kamenné ostenia okien. Po vytvorení podporných konštrukcií na prvom nadzemnom podlaží sa zmenilo členenie priestorov druhého podlažia východného krídla (č. 104 a 106). V tomto období musela byť do definitívnej podoby dovŕšená aj plastická výzdoba fasád s polkruhovo ukončenými zrkadlami s pravouhlo stupňovanou profiláciou, ako aj výzdoba interiéru s pilastrami s akantovými hlavicami (č. 102). ^[5] V tretej stavebnej etape na konci 19. až začiatku 20. storočia sa uskutočnili len drobné úpravy jestvujúcich konštrukcií (zámurovky, úpravy otvorov, vloženie komínového telesa, sonda S60), výmeny drevených výplní a dovtedy monochromatické, biele fasády boli prekryté sýto okrovým náterom. Z uvedeného obdobia pochádzala aj dosiaľ zachovaná krovová konštrukcia nad severným krídlom a dnes už neexistujúca krovová konštrukcia nad východným krídlom kaštieľa, ktorá je dostatočne dokumentovaná na historických fotografiách zo začiatku 20. storočia a na fotografii zo 70. rokov 20. storočia (pred rokom 1974). ^[6] V druhej polovici 20. storočia došlo okrem výmeny výplní k devastácii východného krídla (zaslepenie otvorov), ktorému však predchádzala posledná koncepčná omietková úprava fasád s brizolitovou omietkou s temer historizujúcim členením, datovaná do roku 1974 v tympanóne na východnej fasáde východného krídla. Začiatkom 21. storočia bola urobená nová krovová konštrukcia nad východným krídlom a nad portikom jeho západnej fasády vznikol nevhodný ahistorický tympanón. ^[7]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia. Drahňov - kaštieľ (č. ÚZPF 19/0, č. parc. 372 ) - architektonicko-historický a umeleckohistorický výskum – rok 2010. Autori: Mgr. Luboš Kürthy, Mgr. Barbora Glocková. Spolupráca: Ing. arch. Július Lišaník – výskum krovových konštrukcií a spolupráca na spracovaní grafickej časti. ^[8]

Stav
Stav historického sídla je zlý. Sídli v ňom základná škola.

Prístup
Stojí v strede obce. Drahňov 154.