Lokalita
obec Pečovská Nová Ves, okres Sabinov, Prešovský kraj

História a stavebný vývoj
Prvá zmienka o kostole je z čias pôsobenia farára Filipa z roku 1334. Pri delení majetkov grófa Tárczayho (rok 1556), dostali obec Nová Ves bratia Gašpar a Martin Péchyovci, ktorí dali kostol i faru v zanedbanom stave opraviť. Kostol však onedlho zhorel, preto dali postaviť nový, zväčšený a rozšírený o presbytérium polkruhového pôdorysu, bočnú kaplnku a vykonali celkovú úpravu chrámu, ktorý bol neskôr (v roku 1757) zväčšený a rozšírený zásluhou Andreja Péchyho. ^[1]
 

Kostol bol pôvodne renesančnou stavbou z druhej polovice 16. storočia so sieňovým priestorom a bočnou vežou. V roku 1712 bol kostol rozšírený polkruhovo zakončeným presbytériom, bočnou kaplnkou a pripojením podvežia ako druhej bočnej kaplnky k priestoru lode. V roku 1757 kostol obnovili a prefasádovali, pravdepodobne pod vedením staviteľa G. Urlespachera, ako na to poukazuje veľmi úzka príbuznosť hlavného priečelia s prešovským pravoslávnym kostolom. ^[2]
 

V Pečovskej Novej Vsi ide o jednoloďový kostol s polkruhovým uzáverom presbytéria, pri druhom klenbovom poli má bočné kaplnky, získané v roku 1712 prístavbou novej kaplnky a využitím piestoru pod vežou za druhú kaplnku. Obe kaplnky sú v jednej osi a tvoria zdanlivý transept. Priestor presbytéria a oboch kaplniek je zaklenutý valenou klenbou s lunetami, v lodi sú tri polia pruskej klenby s medziklenbovými pásmi, ktoré dosadajú na rísmy vtiahnutých pilierov. ^[3]
 

Pôvodne renesančná veža má na nárožiach dva diagonálne situované stupňovité oporné piliere a nárožnú rustiku do výšky kordónovej rímsy. Časť nad kordónovou rímsou je baroková nadstavba, členená pilastrami s rokajovými hlavicami a terčíkovou podstrešnou rímsou. Zvukové okná majú štukové orámovanie s kvapkami a polkruhovým frontónom, ktorý je rozdelený veľkým klenákom. Veža je krytá barokovo-klasicistickou prilbou, ktorá je zakončená laternou. ^[4] Po druhej svetovej vojne na ňu namontovali nové vežové hodiny, ktoré opravil miestny rodák A. Leščák. ^[5]
 

Štítové priečelie lode s hlavným portálom je členené pilastrami s rokajovou hlavicou, na ktorých spočíva rokokovým vlysom zdobený pás kordónovej rímsy. V strednej osi nad portálom je veľké štukové zdobené okno a nad kordónovou rímsou segmentový frontón. Záverečný široký volútový štít s bohatými štukovými rastlinnými ornamentmi má uprostred oválny rám s freskovou maľbou, a je zakončený trojhranným frontónom. Na bočných poliach priečelia sú výklenky (po jednom) s plastikami kráľov sv. Štefana a sv. Ladislava. Nad bočným vchodom v rokokovej kartuši je nápisová doska s dvojitým erbom a latinským nápisom, vzťahujúca sa na dokončenie stavby v roku 1757 ^[6] (v preklade: „Najsvätejšiemu Pánu nášmu, Ježišovi Kristovi, jedinému Bohu vo Svätej trojici, venované roku Pána 1757.“). ^[7]
 

Hlavný neskorobarokový oltár z 50. rokov 18. storočia je typu stĺpových oltárov s krivkovou architektúrou a plastikami svätcov, v nadstavci iluzionistický reliéf sv. Trojice v oblakoch, flankovaný adorujúcimi anjelmi. Ústredný obraz sv. Ondreja apoštola je z roku 1874 a reštaurovaný bol v roku 1913. Bočný oltár datovaný rokom 1752 je neskorobarokový, v nadstavci s odznakmi mučenia a obrazom Sedembolestnej Panny Márie, po stranách medzi stĺpmi sú plastiky sv. Jána evanjelistu a sv. Jána Krstiteľa. Bočný oltár datovaný rokom 1757 je rovnakého riešenia ako predošlý, v nadstavci s obrazom sv. Anny v dobovom úbore a po stranách medzi stĺpikmi sú plastiky sv. Pavla a Ondreja apoštolov. Oltár Spasiteľa v bočnej kaplnke je rokokový z polovice 18. storočia, konkávne riešená pilastrová architektúra preplnená rokajovou dekoráciou, v nadstavci dvojitý erb a polpostava Boha-Otca. Obe bočné plastiky chýbajú a nahradili ich malé ľudové reliéfy Piety a Madony. Obraz Spasiteľa je z čias postavenia oltára. Oltár sv. Jána Nepomuckého v druhej bočnej kaplnke je rokokový z polovice 18. storočia od toho istého rezbára, prípadne dielne ako predošlý oltár a má neúplný nadstavec. V strede konkávnej, rokajami zdobenej pilastrovej architektúry je obraz sv. Jána Nepomuckého s plastikami dvoch svätcov po stranách. Na vrchole nadstavca je skupina troch putti, rovnakých ako putti tabernákula. Kazateľnica je neskorobaroková a na parapete sú sochy štyroch evanjelistov v bohatej architektúre z 50. rokov 18. storočia. Krstiteľnica je kamenná rokoková z polovice 18. storočia. Stallum je neskororenesančné s maľovanými tulipánmi a ušnicovým ornamentom z polovice 17. storočia. ^[8]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.
 

V roku 1813 vykonali veriaci opravu kostola, ktorý bol znovu poškodený v období prvej svetovej vojny, počas vpádu ozbrojených jednotiek príslušníkov maďarskej komúny. V tých časoch museli odovzdať aj jeden zo zvonov. Oprava kostola bola ukončená v roku 1934. Avšak pri prechode frontu dedinou na sklonku druhej svetovej vojny došlo k poškodeniu zvona, najmä však veže kostola. Veriaci prispeli na opravu škôd peňažnými darmi a zakúpili aj vežové hodiny v hodnote vyše sto tisíc korún. Hlavný oltár chrámu svätého Ondreja so skvostnou olejomaľbou patróna kostola predstavuje neskorobarokové dielo neznámeho majstra, ktoré bolo zreštaurované najprv pred prvou svetovou vojnu v roku 1913 a znova v roku 1933 nákladom 1 milióna korún, spolu s kaplnkou svätého Jána Nepomuckého z roku 1815 na východnej strane sakrálneho objektu. ^[9]

Súčasný stav a využitie
Stav kostola je veľmi dobrý. Slúži svojmu účelu.

Prístup
Stojí v juhozápadnej časti obce.