Lokalita
obec Lipany, okres Sabinov, Prešovský kraj

História a stavebný vývoj
Barokový kostol dala postaviť v roku 1758 Klára Szirmayová. ^[1] Na portáli hlavného vstupu je však uvedený rok 1736!? Ide o menší sakrálny objekt s polkruhovým oltárnym uzáverom a bez veže. V minulosti mal strešnú vežičku posadenú za barokovým štítom. Hladké fasády sú členené pilastrami a polkruhovými oknami so šambránami. Presbytérium má kruhové okno. Hlavný vstup má ušnicový portál s klenákom, v ktorom je napísaný rok 1736. Priečelie má veľký barokový vykrojený štít ukončený trojuholníkom. V štíte je kruhový otvor.
 

Hlavný oltár sv. Márie Magdalény predstavuje ambitový typ oltárnej architektúry vrcholného baroka s bohatou úponkovou výzdobou z roku 1758. Dominujúcim je reliéf Márie Magdalény z tirolskej školy, po jej stranách sú umiestnené plastiky sv. Michala a Rafaela, archanjelov. V nadstavci je maľba Najsvätejšej Trojice a po stranách dvaja anjelikovia. Bohostánok a predela sú bohato zdobené. Pod bohostánkom je umiestnený erb rodiny Szirmayovcov. V interiéri sa nachádzajú dva obrazy – olej na plátne – jeden znázorňuje sv. Juraja a pochádza z 18. storočia, druhý sv. Jána Nepomuckého pochádza z roku 1845 (autorom je ľudový maliar Matej Babicza). V sakristii kostola je umiestnený pôvodný obraz Márie Magdalény, olej na plátne, pochádzajúci pravdepodobne z rovnakého obdobia ako samotný oltár. ^[2]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.
 

V roku 1984 bol zrekonštruovaný exteriér aj interiér sakrálneho objektu. Kostol bol zvonka nanovo omietnutý, bol pristavaný vchod, natretá plechová strecha a položená dlažba. ^[3] Vtedy došlo k odstráneniu strešnej vežičky.
 

Miestny rezbár Jozef Kuchár zreštauroval oltár sv. Márie Magdalény a veriaci postavili ambonu a pevný oltár obrátený k ľudu. Práce boli prevedené pod vedením Ing. arch. Mariána Sitarčíka z Prešova. V roku 1986 bola postavená moderná zvonica. ^[4]

Súčasný stav a využitie
Stav kostola je dobrý. Slúži svojmu účelu.

Prístup
Nachádza sa pri vstupe do mesta Lipany od Prešova v mestskej časti nazývanej Petrovenec. ^[5]