Ľudová architektúra   späť
www.pamiatkynaslovensku.sk
Plavecký Peter - pamiatková rezervácia
Lokalita
obec Plavecký Peter, okres Senica, Trnavský kraj
História a stavebný vývoj
Obec Plavecký Peter sa rozvinula na urbanistickej osnove prícestného sídla s pravidelnou kolmou, pomerne úzkou parceláciou po oboch stranách cestnej osi. Uprostred sídla sa cesta rozširuje do šošovkovitého tvaru. [1]
 

Hĺbkové, pozdĺžne parcely intravilánu vytvorili sídelný základ pre roľnícke usadlosti a sformovali podobu zástavby každého dvora i celého sídla. V Plaveckom Petri sa ustálila do podoby jednostrannej pozdĺžnej zástavby dvora. Len niekoľko dvorov je zastavaných dvojstranne, uličným a hĺbkovým dvorovým krídlom domu. V prednej časti dvora stojí v jednotnom stavebnom celku dom s hospodárskou časťou, ktorú tvoria priestory komory, maštale a úkolu. Za dvorom leží humno so zeleninovou záhradou a ovocným sadom, ukončené priečne postavenou budovou stodoly. Dvory a humná sú prejazdné v celej dĺžke od dedinskej cesty po paralelnú poľnú cestu, ktorá obieha humná a spája dedinu s poliami a lúkami. [2]
 

Zástavba domov a hospodárskych stavieb pochádza prevažne z druhej polovice 19. storočia. Dedinu zasiahlo v minulosti niekoľko ničivých požiarov. Zaznamenané sú požiare v 18. i v druhej polovici 19. storočia. Pri poslednom požiari v roku 1948 vyhorela takmer štvrtina dediny. Napriek tomu súčasný stav zástavby v Plaveckom Petri poskytuje ucelený a reprezentatívny obraz tradičnej dediny, len s malým podielom novodobých stavieb. [3]
 

V staviteľstve Záhoria doznieva v priebehu 19. storočia stará tradícia drevených zrubových domov. Z tých sa do súčasnosti nezachoval ani jediný! Zachovaný historický stavebný fond vychádza z mladšej tradície stavieb murovaných z nepálenej tehly, ktorá sa tu presadila v 18. storočí v súvislosti s „ohňovým patentom“ z roku 1757. Hlavným dôvodom zmeny stavebného materiálu bol nedostatok stavebného materiálu – dreva, ktoré zemepáni odmietali poddaným z panských lesov ďalej poskytovať. Podmienky na budovanie hlinených stavieb sa po zrušení nevoľníctva vytvorili na základe povolenia zemepánov, že poddaní môžu vyrábať na svojich pozemkoch tehly pre seba i na predaj. [4]
 

Domy v Plaveckom Petri sú prízemné pozdĺžne murované stavby na obdĺžnikových pôdorysoch, so sedlovými strechami a murovanými uličnými štítmi. [5] Pôvodné strechy boli slamené. Od roku 1910 prevládala na Záhorí ako krytina škridla.
 

Vstupy do domov sú rámované murovaným výpustkom „žudrom.“ Len v dvoch prípadoch sa na dvorových stranách vyskytujú otvorené stĺpové podstenia. Steny domov sú omazané hlinou alebo na hladko omietnuté a pokryté bielym vápenným náterom. Niektoré domové uličné fasády člení plastická omietková výzdoba, ktorá sa sústreďuje do priestorov okolo okien, na nárožia a korunnú rímsu. Pre dedinu sú typické krásne a členité obvodové línie murovaných štítov odvodené z barokového a klasicistického tvaroslovia. [6]
 

Priestory domu sú radené za sebou do hĺbky dvora, do ktorého sú obrátené všetky vstupy. Do domov sa vchádza cez druhý domový priestor – pitvor. Ten mával pri parcelnej obvodovej stene vymedzený priestor čiernej kuchyne s ohniskom a vkladacím otvorom do pece. Otvorené komíny čiernych kuchýň boli murované z tehál. Čierne kuchyne sa zachovali už len v niekoľkých domoch. Ostatné pitvory sú prebudované na svetlé kuchyne vykurované sporákmi. Z pitvora je prístupná izba a komora. Izba sa v minulosti vykurovala pecou, v komore sa nekúrilo vôbec. Popri trojpriestorovej komorovej dispozícii sa vyskytujú aj trojpriestorové dispozície so zadnou izbou a štvorpriestorové dispozície so zadnou izbou a komorou ako súčasťou domovej dispozície. Paralelne s troj a štvorpriestorovými dispozíciami pretrvával typ dvopriestorového domu s izbou a pitvorom. Priestory domových komôr sú dnes prebudované na obytné, vykurované miestnosti. Najmä od druhej polovice 19. storočia sa zástavba niektorých dvorov rozrastaním o ďalšie bytové jednotky formovala do podoby spoločných, tzv. dlhých dvorov. Na obytnú časť domu nadväzovali maštale, väčšinou murované z kameňa a úkoly s rámovou konštrukciou a doskovým plášťom, bez čelnej steny a stropu. Vo dvore stáli rámové doskové šopy a zrubové chlievy pre ošípané. Stodoly v humnách boli zrubové, alebo murované pilierové stavby s doskovými stenami. [7]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.
 

Nariadením vlády Slovenskej republiky č. 236/90 z 23. mája 1990 bola vyhlásená Pamiatková rezervácia ľudovej architektúry Plavecký Peter. Dôvodom vyhlásenia tejto najmladšej z desiatich rezervácii ľudovej architektúry na Slovensku bola pamiatková ochrana typickej a ucelene zachovanej západoslovenskej dediny, ktorá reprezentuje staviteľské tradície nížinných roľníckych oblastí juhozápadného Slovenska. [8]
 

Po výhlasení boli hodnotné ľudové stavby v Plaveckom Petri vyhlásené za kultúrne pamiatky. V súčasnosti je v Ústrednom zozname pamiatkového fondu Slovenskej republiky evidovaných 29 národných kultúrnych pamiatok, z toho 25 ľudových domov, prevažne aj s hospodárskymi časťami, tri stodoly a bývalý vodný mlyn. 26 pamiatkovo chránených domov a mlyn slúžia na bývanie. 13 domov sa využíva na rekreačné účely, ostané sú obývané trvalo. [9]
 

Ochrana originálov sa týka nielen obytných, ale aj hospodárskych častí budov a samostatne stojacich stodôl v humnách. [10]

Súčasný stav a využitie
Stav chránených objektov v pamiatkovej rezervácii je dobrý. Prostredie pamiatkovej rezervácie a stavby sa s prispením vlastníkov a obce zachovávajú v podobe ucelenej a výtvarne pôsobivej tradičnej dediny. [11]
Prístup
Obec leží v Záhorskej nížine, na západnom úpätí Malých Karpát, severne od Bratislavy a severovýchodne od Malaciek. Územnosprávne patrí do Trnavského kraja a okresu Senica. Plavecký Peter bol v minulosti súčasťou Bratislavkej župy. [12]
Fotogaléria
Plavecký Peter - pamiatková rezervácia foto © Jana Lacková 6/2017Plavecký Peter - pamiatková rezervácia foto © Jana Lacková 6/2017Plavecký Peter - pamiatková rezervácia foto © Jana Lacková 6/2017
Poznámky
[1 - 3] ŽEMBEROVÁ, Renáta: Rezervácia ľudovej architektúry v Plaveckom Petri. In: Pamiatky a múzeá, 2002, č. 4, s. 35.
[4] ŽEMBEROVÁ, Renáta: Rezervácia ľudovej architektúry v Plaveckom Petri. In: Pamiatky a múzeá, 2002, č. 4, s. 35 - 36.
[5 - 7] ŽEMBEROVÁ, Renáta: Rezervácia ľudovej architektúry v Plaveckom Petri. In: Pamiatky a múzeá, 2002, č. 4, s. 36.
[8] ŽEMBEROVÁ, Renáta: Rezervácia ľudovej architektúry v Plaveckom Petri. In: Pamiatky a múzeá, 2002, č. 4, s. 35.
[9] ŽEMBEROVÁ, Renáta: Rezervácia ľudovej architektúry v Plaveckom Petri. In: Pamiatky a múzeá, 2002, č. 4, s. 36 - 37.
[10 - 11] ŽEMBEROVÁ, Renáta: Rezervácia ľudovej architektúry v Plaveckom Petri. In: Pamiatky a múzeá, 2002, č. 4, s. 37.
[12] ŽEMBEROVÁ, Renáta: Rezervácia ľudovej architektúry v Plaveckom Petri. In: Pamiatky a múzeá, 2002, č. 4, s. 35.
Bibliografia
ŽEMBEROVÁ, Renáta: Rezervácia ľudovej architektúry v Plaveckom Petri. In: Pamiatky a múzeá, 2002, č. 4, s. 35 - 37.
www.plaveckypeter.sk
GPS
48.536340, 17.326514
48°032'10.8"N 17°019'35.5"E



www.pamiatkynaslovensku.sk