Lokalita
obec Plešivec, okres Rožňava, Košický kraj

História a stavebný vývoj
Pôvodne gotický kostol, ktorý dali postaviť Bebekovci ako svoj rodový a pohrebný kostol v roku 1320 na mieste staršieho panského sakrálneho objektu, pochádzajúceho z polovice 13. storočia. Rozšírený o severnú kaplnku bol okolo roku 1400. Za šírenia protestantizmu v druhej polovici 16. storočia sa kostol stal kalvínskym. V 17. a 18. storočí ho viackrát upravovali. Z gotickej stavby zostali všetky obvodové múry bývalého jednoloďového kostola, polygonálne uzavreté presbytérium, severná pohrebná kaplnka s pôvodnými gotickými oknami a pravdepodobne prenesený gotický hlavný portál a neskorogotické sedílie. Klenby gotickej stavby sa nezachovali, iba v severnej kaplnke zostali oblé gotické kamenné prípory, na ktoré kedysi dosadali rebrá podsekávaním. V kaplnke sú aj kamenné ostenia veľkých lomených arkád, ktoré spojovali oba priestory. Veľké trojité okná kaplnky mali v pôvodnej kamennej kružbe sférické štvoruholníky a mechúrikový motív medzi trojlistovými zakončeniami prútov. Veľký kamenný ústupkový gotický portál, ktorý dnes vedie do kaplnky, bol asi južným vstupným portálom kostola, má bohato profilované ostenie s prútmi hruškovej profilácie a po stranách fiály so zvyškami krabov. Na južnej fasáde a v interiéri bývalého presbytéria sú fragmenty nástenným malieb z konca 14. storočia. ^[1]
 

Interiér má klasicistickú úpravu a rovné stropy. V kaplnke sú dve polia pruskej klenby z druhej polovice 18. storočia. Na západnej strane lode je maľovaná drevená protestantská empora z roku 1629 s nápisom a erbom Bebekovcov na ornamentálne riešenom parapete. Z toho istého obdobia sú aj renesančné drevené dvere vstupného portálu. Gotický epitaf Ladislava Bebeka je z roku 1401. ^[2]
 

Súpis pamiatok na Slovensku z roku 1968 v inventári kostola spomína cínové bohoslužobné krčahy zo 17. a 18. storočia (1641,1645 a 1646, 1681, 1733, 1741, 1776) s vyrytou ozdobou a označením a vyšívané prikrývky na obradový stôl z čias okolo roku 1700. ^[3]
 

Plešivec je starým rodovým sídlom Bubekovcov (Bebekovcov), ktorí ho dostali spolu s mnohými inými obcami od kráľa Bela IV. ako odmenu za záchranu jeho života po prehratej bitke s Tatármi na rieke Slanej v roku 1241. V roku 1318 si potomkovia Detrika a Filipa Bubekovcov podelili zdedený majetok. Plešivec sa stal výlučným vlastníctvom Dominika Bubeka, ktorý sa hneď po získaní svojho podielu rozhodol postaviť hrad Plešivec. Súčasťou nového sídla rodu bol kostol sv. Juraja prvý raz spomínaný v roku 1314. Bubekovci kostol rozšírili na honosné dvojlodie, ktoré doplnili nástennými maľbami zvnútra i zvonka. Začiatkom 15. storočia pristavili k severnej stene kostola neskorogotickú kaplnku podľa vzoru spišských pohrebných kaplniek. Kaplnka mala tri trojdielne okná zdobené neskorogotickými kružbami a veľký honosný portál s tympanónom; vo vnútri do jej severnej steny vložili dve kamenné neskorogotické sedílie. Do pohrebnej kaplnky však stihli pochovať len Ladislava Bubeka, ktorý zomrel v prvých rokoch 15. storočia. ^[4]
 

V roku 1558 napadli Plešivec Turci, hrad zbúrali a zničili a vypálili kostol, ktorý potom stál skoro šesťdesiat rokov ako ruina so zrútenými klenbami a bez strechy, čo značne zdecimovalo jeho maliarsku výzdobu. Plešivec sa stal v priebehu 17. storočia protestantským, ruinu starého kostola opravili v prvých desaťročiach 17. storočia miestni reformovaní veriaci, ktorí ju prestavali na plochostropú sieň doplnenú na západnej strane a v bývalom presbytériu emporami. K ďalším úpravám kostola došlo až začiatkom 19. storočia, kedy bola zaklenutá severná kaplnka. Vtedy tu objavili hrob Ladislava Bubeka s poškodeným náhrobným kameňom, ktorý vmurovali do východnej steny kaplnky. ^[5]
 

Počas obnovy kostola v roku 1938 maďarským pamiatkovým ústavom bola odkrytá maľba zobrazujúca dvoch svätých uhorských kráľov Štefana a Imricha na južnej fasáde a postava svätca v juhovýchodnom kúte presbytéria. V rokoch 1977 – 1978 boli objavené a reštaurované maľby na južnej stena presbytéria. Sú to dva výjavy v dvoch pásoch nad sebou: v hornom páse len fragmentárne zachovaná Posledná večera a pod ňou monumentálny výjav Ukrižovania vrátane dvoch ukrižovaných lotrov, s tromi Máriami a sv. Jánom, skupinou farizejov, vojakov na koňoch a ďalších postáv. Majstrovstvo a profesionalita ich autora sa tu prejavuje v premyslenej kompozícii, v ktorej bolo treba s prehľadom umiestniť množstvo postáv. Popri monumentalite výjavu udivuje aj stvárnenie niektorých detailov, najmä tvárí farizejov a sv. Jána, pričom medzi dav zhromaždený pod krížom maliar celkom netradične umiestnil symbol evanjelistu Marka – hlavu leva. Udivujúce je tiež zvládnutie bravúrnej maliarskej skratky pri zobrazení tela lotra v predsmrtnom kŕči po Kristovej pravici. Spôsob tvorenia plastických svätožiar pomocou drevených kolíčkov je tiež charakteristický pre taliansku maľbu prvej polovice trecenta (tento spôsobom zobrazenia svätožiar nájdeme aj na južnej exteriérovej stene kostola v Rákoši). Soklová časť steny je tradične vyzdobená maľovaným iluzívnym závesom, medzi ktorým nachádzame aj zvyšky maľovaných konsekračných krížov. ^[6]
 

Togner hodnotí plešivské maľby realizované technikou pravej fresky ako kľúčové pre ďalší vývoj monumentálneho maliarstva na Gemeri a ich autora stotožňuje s maliarom realizujúcim výzdobu hradnej kaplnky v Ostrihome. Tvrdenie, že plešivské maľby patria skutočne k najvýznamnejším artefaktom nástennej maľby zaalpského maliarstva l4. storočia, potvrdzujú aj najnovšie nálezy ďalších fragmentov malieb na severnej stene presbytéria objavené počas výskumu v roku 2009. Z objavených fragmentov hláv a postáv svätcov zaujme najmä zachovaná časť postavy sv. Alžbety Uhorskej. Logo kostola znázorňuje výjav z fresky – tri Márie pod krížom. ^[7]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.
 

O maliarskej výzdobe stien kalvínskeho kostola v Plešivci v novodobej histórii máme poznatky už od roku 1861, kedy prebehla obnova interiéru aj exteriéru objektu. Vtedajší farár Sámuel Szentpéteri sa sústredil aj na hľadanie dôkazov predreformačnej existencie kostola. ^[8]
 

Podľa Kolomana Tichého bola objavená stredoveká freska v juhovýchodnej časti – postava svätca so všeobecným atribútom, knihou nad drevenými schodmi na emporu. Opisuje aj to ako ju pokrývala vrstva popola. ^[9]
 

Václav Mencl v rámci zbierania materiálu na svoju pripravovanú knihu o gotike na Slovensku realizoval prieskum kostola v roku 1933. Nedošlo k reštaurátorskej realizácii, ale jeho náčrty s poznámkami dávajú čiastočný obraz o tom, ako asi vyzerali detaily architektúry v jeho dobe v Bebekovskej kaplnke. ^[10]
 

V rokoch 1939 - 1940 prebehla obnova kaplnky pod vedením Kálmana Luxa a z tohto obdobia sa zachoval bohatý archívny materiál, ktorý je vzácnym dokladom dobových koncepcií obnovy. Bohužiaľ sa nezachovala dokumentácia z archeologického výskumu, ako ani nájdené predmety. V duchu neoromantiky boli očistené všetky gotické kamenné články. Omietka bola nahradená novou s vysokým podielom cementu. Analyticky sú prezentované dva konsekračné kríže. Freska v presbytériu s motívom kazetovania bola vytmelená tou istou omietkou. Použili neutrálnu farebnosť tmelu. Ďalej boli zreštaurované už odkryté fresky s postavou svätca v interiéri na južnej stene presbytéria a dvoch postáv sv. Štefana kráľa, sv. Ladislava a fragmentu ruky s mečom sv. Imricha na exteriérovej stene presbytéria. ^[11]
 

Z roku 1977 pochádza umelecko-historický a reštaurátorský výskum, ktorý nasledovala aj konkrétna reštaurátorská realizácia spočívajúca v odkrytí a zreštaurovaní dvoch nástenných obrazov s témami z Pašiového cyklu (Posledná večera a Ukrižovanie) na južnej stene presbytéria. Autormi výskumu boli Milan Togner a Jiří Josefík. Časť steny so spomenutými výjavmi reštaurovali Jiří Josefík a Ladislav Székely v rokoch 1977 - 1978. ^[12]
 

V roku 2009 prebehol reštaurátorský výskum nástenných malieb, historických omietok a muriva. V sondách bola identifikovaná celoplošná stredoveká výmaľba interiéru presbytéria. V lodi bola nájdená postava sv. Alžbety v životnej veľkosti. ^[13]
 

V roku 2010 bol Zuzanou Polákovou a Petrom Bednárom v archeologických sondách okrem iných odkrytý stredoveký základ západnej steny kostola. ^[14]
 

V roku 2011 bol realizovaný celoplošný odkryv nástenných malieb na stenách presbytéria kostola. V tejto fáze bol spresnený ikonografický program a technika prevedenia malieb. ^[15]
 

Z iniciatívy Juraja Bebeka, veľvyslanca kráľa Ľudovíta Veľkého z Anjou bola po roku 1370 realizovaná celková fresková výzdoba presbytéria. Realizátorom freskovej výzdoby bol následovník Giottovskej tradície z Padovy, kde Juraj Bebek pôsobil ako diplomat. Presvedčivo to dokázala vo svojej diplomovej práci kunsthistorička Eva Szakálos. Týmto zistením sa mierne posunulo datovanie vzniku fresiek do druhej polovice 14. storočia. ^[16]
 

Maľby predstavujú Kristologický cyklus komponovaný do vodorovných pásov, skladajúci sa z desiatich výjavov. Rozmer jedného výjavu je presný štvorec 220 x 220 cm. Geometrická bordúra okolo má šírku 20 cm. V plošne najzachovalejšom stave sú tri vrchné výjavy: “Predstavenia Pána v chráme”, “Krst Krista” a “Príjazd do Jeruzalema“. Nad nimi je ešte zachovaný pás steny s výškou 40 cm s fragmentami dvoch monumentálnych postáv, ktoré siahali pod zrútené klenbové pole. Výška postáv oddelených architektúrou mohla byť približne 175 – 180 cm. Bohato riasené drapérie majú okrovú a červenú farebnosť. S najväčšou pravdepodobnosťou sa jedná o fragmenty výjavu Zvestovania. Spodný rad troch obrazov je zachovaný v stave fragmentálnosti. Napriek tomu sa dajú identifikovať výjavy Kristologického cyklu. Ide o Ježiša v Getsemane, Ježiša pred Pilátom a Bičovanie. Časti steny pod freskami sú už bez pôvodnej omietky. Boli dlhodobo navĺhané. Na ľavej strane steny je vo výške 110 cm od podlahy a 40 cm od styku so západnou stenou tehlami vymurovaná plocha. Na základe toho, že rozmer tehlovej časti steny je identický s rozmerom kamenného epitafu (135 x 246 cm) Ladislava Bebeka sekundárne osadeného v kaplnke kostola, sa dá predpokladať, že ide o jazvu po vybratí kameňa. Podľa záznamov Kolomana Tichého bol epitaf preosadený z polohy na dlažbe v severných častiach na ležatú pozíciu na severnej stene presbytéria v roku 1861. V správe z obnovy Bebekovskej kaplnky uverejnenej v časopise Technika v roku 1941 sa spomína očistenie povrchu kameňa a miesto jeho polohy na severnej stene presbytéria. ^[17]
 

Na bočných stenách sa objavuje aj úsek na štyroch bodoch zavesenou drapériou lambrekýnu, ktorý počítal s prípadnou vystúpenou sedíliou pred ním. Po celom obvode stien sú iluzívne maľované konzoly na zavesenie garnižovej tyče. ^[18]
 

Polygonálny záver svätyne okolo okien je dekorovaný súborom 24 svätcov v troch radoch nad sebou. So zachovaných fragmentov postáv je možné identifikovať jednu ženskú sväticu. Konkretizovať sa v súčasnosti dá len postava sv. Bartolomeja, ktorý si drží svoju kožu. Väčšina ostatných svätcov má len všeobecný atribút knihu. ^[19]
 

Mesto v roku 1558 čelilo ničivému útoku tureckej armády. Dôkazom zúfalej situácie sú aj objavy strieľní, na ktoré narazili reštaurátori počas reštaurátorských prác v roku 2012. Sú situované na každej stene polygónu presbytéria. Kostol bol nakoniec zničený spolu s celým mestom i hradom. Gotické klenby, víťazný oblúk a časť stien boli zdeštruované. Po 59 rokoch ruinálneho stavu došlo v roku 1617 k prvej prestavbe kostola, keď sa mení dispozícia oporného systému. Loď a svätyňa kostola bola zastrešená plochým trámovým stropom, čo súvisí so znížením vnútorného priestoru kostola. Stredoveké maľby boli v tom čase prekryté vápenným náterom. Nové povrchy boli vyzdobené florálnymi lineárnymi ornamentmi okolo okien a južného vstupu do kostola. Počas reštaurovania bol nájdený aj fragment latinského nápisu kréda na severnej stene presbytéria. Časť textu Ilko Krisztina identifikovala ako Senecov výrok: Nikto nie je nešťastnejší, ako ten, kto nikdy nebol nešťastný V roku 1861 bola celá plocha stien prekrytá vyrovnávajúcou putzovanou omietkou. Plochy stien boli vyzdobené neoklasicistickou iluzívnou architektúrou. ^[20]
 

Stredoveká maliarska výzdoba je realizovaná technikou pravej fresky v dvoch vrstvách. Na vrstve arriccia , na mieste úbytku vrchnej vrstvy je čitateľná podkresba – sinopia. Intonacco je do hladka vygletované. Pri razantnom bočnom nasvietení sú jasne viditeľné hranice denných plánov tzv. giornát. Hlavy postáv svätých sú na zvlášť nahodenej vystupujúcej vrstve omietky, pričom glorie sú plasticky riešené technikou pastíglie. Napriek tomu, že maľby boli v 16. storočí takmer 60 rokov vystavené poveternostným vplyvom a neskorším opakovaním a preomietnutím sú zachované vrstvy stredovekých omietok s maľbou v relatívne dobrom technickom stave. ^[21]
 

V roku 2012 bolo zahájené reštaurovanie fresiek presbytéria. Pre laickú verejnosť sú dnes čitateľné prvé dva výjavy – Predstavenie Krista v chráme a Kristus v Getsemane. Reštaurovaním sa odborníci snažia reverzibilným spôsobom zakonzervovať očistený originál a sceľujúcimi tmelmi a jemnou retušou akvarelovými farbami podporiť výraz originálu. S reštaurovaním fresiek sa pokračoje po ukončení rekonštrukcie štyroch gotických okien presbytéria a novodobého okna s dreveným rámom z roku 1861 a reštaurovaní exteriérových omietok svätyne. ^[22]
 

Prvé východné bolo na základe nálezov častí kamenných článkov ostenia, bankálu a stredového piliera obnovené do pôvodnej gotickej podoby. Kružbové ukončenie v tvare trojlístka bolo rekonštruované na základe analógií. ^[23]
 

Pri výkope vetracieho kanálika po obvode interiérových stien presbytéria boli okrem iných objavené aj časti sklenenej výplne v podobe kruhových terčíkov – tzv. bucní s priemerom 13 cm. Vďaka tomuto nálezu bolo možné verne zrekonštruovať sklenenú výplň okien. ^[24]
 

V roku 2014 došlo k záverečnej fáze rekonštrukcie ďalších dvoch okien - južného a severovýchodného. ^[25]
 

Komplexná pamiatková obnova objektu prebieha vďaka grantovému programu Ministerstva kultúry Slovenskej republiky. ^[26]
 

Plešivec – kostol reformovanej cirkvi (č. ÚZPF 536/1) – architektonicko-historický a umelecko-historický výskum - rok 2013. Autori: Ing. arch. Ivan Gojdič, Mgr. Jozef Tihányi, Mgr. Silvia Paulusová. ^[27]

Súčasný stav a využitie
Stav kostola je dobrý. Slúži svojmu účelu.

Prístup
Stojí v strede obce.