Lokalita
obec Košice, okres Košice, Košický kraj

História a stavebný vývoj
Klasicistický kostol, ktorý bol postavený v roku 1822. Veža bola prestavaná v roku 1858. Renovácie objektu prebehli v roku 1896 a 1901. Kostol je jednoloďová stavba so širokým, rovným uzáverom presbytéria, pristavanou sakristiou a loďou, členenou združenými pilastrami. Loď bola kedysi krytá secesným trámovým stropom z roku 1901. Na západnej štítovej, pilastrami členenej fasáde je vstavaná veža s nárožnými pilastrami a stanovou strechou, zakončenou hranolovým nadstavcom na spôsob laterny. Bočné fasády sú členené lizénovým rámovaním a na lodi sú dvojité zvislé lizény. ^[1]
 

Hlavný oltár je z roku 1903, doplnený iluzívnou architektúrou nástennej maľby, uprostred ktorej visí obraz sv. Michala archanjela. Oltár je z dielne J. Rifessera z Ortissei v Tirolsku. Kazateľnica (už neexistuje) bola neoklasicistických tvarov s valcovitým rečnišťom a zalomeným schodišťom, na parapete mala maľované výplne, na zadnej stene bol obraz sv. Ondreja apoštola. Okrúhla rezonančná strieška mala na vrcholci tabule Desatora. Kazateľnica bola od J. Rifessera z roku 1903. Dva voľné obrazy v kostole sú z roku 1858 (sv. Rodina a sv. Ján Nepomucký) sú z tej istej dielne. ^[2]
 

Historické záznamy uvádzajú, že už v roku 1334 bola tu zriadená farnosť. Pravdepodobne už v tom čase tu bol aj kostol. Nakoľko Poľov vo svojom okolí mal dostatok lesa, dá sa predpokladať, že zemepán povolil ťažbu dreva na kostol. Traduje sa, že jeden zo zemepánov nechal vypáliť obec pre krádež jeho majetku, to však nie je historicky podložené. ^[3]
 

Druhá hodnovernejšia verzia o existencií kostola ako predchodcu toho dnešného sa opiera o zápisy kanonických vizitácií. V jednej z nich, z roku 1771 sa hovorí o dvoch miestnostiach, kde vo väčšej je tabernákulum. Kostol zničila v roku 1808 povodeň a ostala iba veža kostola. Zápis z ďalšej kanonickej vizitácie z roku 1810 hovorí o drevenom kostolíku sv. Michala, ktorý nestačí pre potreby veriacich, preto sa začalo s výstavbou nového kostola. Nový kostol bol dokončený v roku 1822. ^[4]
 

Dňa 1. júla 1972 bol kostol, ktorý oslávil 150 rokov, vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. ^[5]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.
 

V rokoch po prvej svetovej vojne sa uskutočnili niektoré sanačné práce nakoľko do kostola pršalo a obvodové múry mokli, bolo nutné vymeniť okná a dvere a posilniť obvodové murivo ale v čase všeobecnej núdze to nebolo ľahké, napriek tomu sa konali zbierky na obnovu a opravu kostola. Podobná situácia sa zopakovala aj po druhej svetovej vojne, kedy cirkevná rada spolu s vtedajším farárom a so súhlasom biskupa Čárskeho žiadali od štátu finančnú pomoc na opravu vojnou poškodeného kostola. Kostol nebol vojnou poškodený priamo, ale otrasy spôsobné prechodom jednotlivých tankových divízií spôsobili veľké trhliny v obvodových múroch, pri tejto príležitosti sa plánovalo aj rozšírenie kostola. ^[6]
 

Do kostola sa v roku 1954 zaviedla elektroinštalácia. V rokoch 1961 - 1963 sa ukustočnila ďalšia oprava kostola, namiesto trámového stropu bola urobená klenba zhotovená zo železnej konštrukcie a vápenno-cementovej omietky, v sanktuáriu boli vymurované múry do oblúkového pôdorysu, v ktorých boli osadené mozaikové okná. V roku 1968 bol kostol vymaľovaný: „Dňom 12.VII.1968 sa začalo z maľbou rím.kat kostola s rozpočtom asi 150 000 korún. Občania na maľbu túto sumu oferovali. Maľbu prevádzala „Remenoslužba“ národný podnik. Pomocné práce ako postavenie lešenia si urobili občania sami. Pri tejto príležitosti bol sokel vo vnútri kostola obložený doskami červeného smreku,“ a o rok na to, z príležitosti birmovky „.....v mesiaci júni 1969 bola na kostole opravená veža. Parapety okien boli oplechované.“ ^[7]
 

V rokoch 1995 - 1997 bola rekonštruovaná strecha veže a fasáda, menila sa strešná krytina na celom kostole a kostol bol vymaľovaný. Posledná radikálna moderná rekonštrukcia sa uskutočnila v roku 2001, kedy sa vymenili okná a dvere, zaviedlo sa plynové podlahové kúrenie, uskutočnila sa prístavba a rozšírenie sakristie, odstránili sa bočné oltáre, kazateľnica a obetný stôl a tiež betónové schody ku kazateľnici, odstránil sa drevený obklad z červeného smreku, vymenila sa aj elektroinštalácia a osvetlenie, okrem toho sa nechali zreštaurovať aj lavice a dva umelecké obrazy. Kvôli tejto prestavbe musel byť kostol vyprázdnený, a bohoslužby premiestnené do kultúrneho domu. ^[8]
 

Hlavný oltár z roku 1903 je bohato zlatený a tiež prešiel niekoľkými zmenami, boli odstránené pôvodné drevené schodíky a nahradené modernou úpravou s jedným schodíkom, rovnako pri poslednej úprave bol vytvorený podstavec oltára a kovová konštrukcia bola omurovaná. Bohostánok pozostáva z dvoch častí a otvára sa dvierkami navonok. V spodnej časti je uložená sviatosť. Z oboch strán bohostánku sú dve anjelské umelecky zhotovené figúry. Na vrchu oltára je drevená kupola s krížom ako súčasť oltára. Na múre nad oltárom sa nachádza obraz patróna Sv. Michala archanjela namaľovaný majstrom Lengyelom Reinfusom. Po bokoch oltára sa nachádzajú dve sklenené falošné vitráže sv. Cyrila a sv. Metoda. ^[9]
 

V lodi kostola sa na oboch stranách nachádzali na drevených podstavcoch s drevenými baldachýnmi gotického slohu dve drevené sochy, a to božské srdce Ježišovo a srdca Panny Márie, ďalšie oltáre Sv. kríža, Panny Márie Ružencovej, oltár sv. A. Paduánskeho a ďalšie obrazy. Všetky oltáre boli odstránené najprv v roku 1962, čím sa stratili dôležité a vzácne pamiatky, a potom boli vymenené za nové bočné oltáre a kazateľnicu z travertínu a mramoru, a aj tie sa odstránili v roku 2001. Zostali iba dva obrazy z roku 1858 z dielne J. Rifessera, sv. Rodiny a sv. Jána Nepomuckého a sochy Božského srdca Ježišovo a srdca Panny Márie. ^[10]
 

Kazateľnica sa nachádzala na pravej strane lode z pohľadu od svätyne, pôvodná kazateľnica bola z dreva neskôr ju vystavali z travertínu a mramoru v duchu neoklasicizmu a na vrchole boli umiestnene tabule Desatora. Kazateľnica bola odstránená definitívne pri poslednej rekonštrukcii. ^[11]
 

Chór aj orgán boli tiež viackrát rekonštruované. V roku 1962 sa chór rozšíril a postavili sa schodištia z oboch strán. Posledný zásah do týchto priestorov sa uskutočnil v roku 1991, kedy bol zakúpený a inštalovaný nový organ, ktorý stál okolo milión korún a ktorý na tretiu veľkonočnú nedeľu 25. apríla 1991 posvätil diecézny biskup Mons. Alojz Tkáč. ^[12]
 

Kostol mal pôvodne tri zvony, vo váhe 480 kg, 258 kg a 107 kg, ktoré boli zakúpené z milodarov veriacich a posvätené v roku 1922, stredný z nich bol v apríli 1944 „zrekvirovaný“ na vojenské účely. V roku 1974 zvony už boli ovládané elektricky. ^[13]
 

V marci roku 2007 sa zo zbierok zakúpili pevný kamenný oltár, ambón a krstiteľnica. Slávnostná konsekrácia s otcom biskupom Alojzom Tkáčom sa uskutočnila týždeň pred Veľkou nocou 24. marca 2007. ^[14]

Súčasný stav a využitie
Stav kostola je veľmi dobrý. Slúži svojmu účelu.

Prístup
Stojí v strede obce.