Technické pamiatky   späť
www.pamiatkynaslovensku.sk
Prešov - suchý konský mlyn
Lokalita
obec Prešov, okres Prešov, Prešovský kraj
História a stavebný vývoj
V Prešove je tiež možné nájsť takmer neznáme pamiatky, ktoré majú význam presahujúci širší región. Suchý mlyn postavili v roku 1603. Nenápadný objekt už minimálne od 18. storočia nazývali Suchý mlyn. To preto, lebo na pohon nebola potrebná voda. Objekt bol vybudovaný najskôr v prvej polovici 17. storočia. Ako rok vzniku sa v historických záznamoch uvádza rok 1603, ale i jeho architektúra dosvedčuje výstavbu ešte v 17. storočí. Potvrdzujú to atika, segmentové záklenky na otvoroch, formáty použitých tehál, spôsob murovania a podobne. [1]
 

V stredoveku aj novoveku si mestá stavali vodné mlyny. Prešov však leží na vyvýšenine a nemal vlastný vodný tok, preto nebolo možné postaviť klasický vodný mlyn v mestskom intraviláne. V 17. - 18. storočí, kedy mesto muselo čeliť obliehaniam, lebo prebiehali protihabsburské povstania, bolo často bez mlyna. Vodné mlyny totiž ležali za hradbami mesta. Obliehania trvali niekedy aj niekoľko týždňov. Obrancov mesta bolo potrebné živiť potravinami. V tom čase v strave prevládali múčne jedlá a chlieb. Obyvatelia mesta si vtedy uvedomili, že funkčný mlyn je pre nich nevyhnutnosť. [2]
 

Mlyn bol vybudovaný ako solitérna bloková murovaná kamenná stavba na zhruba štvorcovom pôdoryse so štyrmi kratšími krídlami a otvoreným dvorom v strede. I keď to bola výsostne funkčná stavba, poňali jej architektúru aj okrasne, ako to bolo v 17. storočí zvykom. Vyzdobili ju atikou, zdobným múrom na ukončení fasád, za ktorými boli skryté pultové strechy vyspádované do dvora. Dôkaz je aj detail celkom presnej veduty Gaspara Caspara z roku 1768. Objekt je verne zakreslený a nazvaný ako sicca mola – suchý mlyn. [3]
 

Jeho dispozícia sa nezmenila ani v 19. storočí, keď postupne strácal svoju funkciu. Na katastrálnej mape z roku 1869 je zakreslený tak, ako sa predpokladá, že vyzeral v čase svojho vzniku. V interiéri sa nachádzali mlynské kamene, teda zariadenia na mletie obilia, ktoré boli poháňané konskou silou. Po strate primárnej funkcie bol využívaný ako sklad, čo spolu s obchodnou funkciou trvá dodnes. [4]
 

Z pôvodného suchého mlyna sa zachovali všetky obvodové kamenné múry do výšky dvoch nadzemných podlaží, vrátane detailov, no interiér je novodobý. Pôvodné vnútorné priestory pristavané k obvodovým múrom boli zrejmé drevené. V priebehu 19. storočia ich nahradili mladšími a následne v 20. storočí opätovne obnovili. Využíval sa totiž na obchodné účely. Steny do dvora sú už novodobé, rovnako ako stropy a strecha. Hlavná fasáda je južná vstupná fasáda zo 17. storočia a po stranách sú zamurované okenné otvory so segmentovými záklenkami. Podobné okná boli aj v úrovni druhého podlažia. Bočné fasády sú členené rovnako ako hlavná. Pôvodné okná sú tiež zamurované alebo zmenšené. K obvodovým múrom boli v 19. storočí pristavané prízemné rodinné domy. Na východnej fasáde ostal ešte odtlačok strechy a na západnej fasáde stál ešte pred niekoľkými rokmi prilepený dom. [5]
 

Objekt suchého mlyna predstavuje v meste Prešov aj celkovo na Slovensku unikátny typ pamiatky. Aj keď je zrejmé, že podobných stavieb bolo v Uhorsku väčšie množstvo, takto autenticky zachovaný a vyše 400-ročný je už len prešovský mlyn. [6]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.
 

Posledná väčšia obnova prebehla v polovici 90. rokov 20. storočia, kedy bol objekt staticky zabezpečený. Dodnes je takmer kompletne zachovaný exteriér objektu. [7]

Súčasný stav a využitie
Stav technickej pamiatky je dobrý. Slúži na obchodné účely.
Prístup
Stojí na Suchomlynskej ulici 9. Nachádza sa v západnej časti mestskej pamiatkovej rezervácie. [8]
Poznámky
[1 - 8] KOŠUTHOVÁ, Anna: Unikátna pamiatka celoslovenského významu je prešovský suchý mlyn. 12. november 2016 https://presov.korzar.sme.sk/c/20377492/unikatna-pamiatka-celoslovenskeho-vyznamu-je-presovsky-suchy-mlyn.html#ixzz64zyhnVnp (15.9.2020)
Bibliografia
www.presov.sk
GPS
48.998458, 21.236613
48°59'54.5"N 21°14'11.8"E



www.pamiatkynaslovensku.sk