Iný názov
Prosáčov

Lokalita
obec Prosačov, okres Vranov nad Topľou, Prešovský kraj

História a stavebný vývoj
Je to kamenný murovaný objekt s pozdĺžnou orientáciou východ-západ, teda so svätyňou na východnej strane a vežou na západe. Vybudovaný bol na vyvýšenine východne od obce a tvoril jej dominantu. Presnejšie informácie nie sú známe, aj keď datovanie výstavby väčšiny kostolov z 18. storočia a mladších sa dá presne určiť podľa archívnych dokumentov, predovšetkým z vizitácií, ale v tomto prípade sa nedochovali. ^[1]
 

O výstavbe v 18. storočí svedčí len zvyšná architektúra. Predovšetkým skosené nárožia na veži, čo bol spôsob úpravy barokových kostolov. Nie úplne presným dôkazom je mapa 1. vojenského mapovania z rokov 1782 – 1784, kde síce je kostol zakreslený na súčasnom mieste, no je naznačený len schematicky a môže to byť aj starší drevený kostol. To isté platí aj o mape 2. vojenského mapovania z roku 1820, ale aspoň vieme, že tam sakrálny objekt už stál. Na mape 3. mapovania z rokov 1869 – 1887 sú už v obci zaznačené dva kostoly, pričom ako hlavný je označený ten na západnej strane dediny, súčasný filiálny gréckokatolícky chrám Zosnutia Presvätej Bohorodičky. Ten bol postavený v polovici 19. Storočia. ^[2]
 

Len čo si dedinčania postavili nový kostol, o starý sa prestali starať. Existuje len predpoklad, že mohol byť využívaný ako pohrebná kaplnka, keďže cintorín v jeho okolí bol ešte navštevovaný. Výraznejších opráv sa však nedočkal a postupne chátral. ^[3]
 

To, že miesto malo istú tradíciu a bolo ešte živé v spomienkach, naznačuje kríž s datovaním na podstavci, kde je uvedený rok 1899. Kríž stojí južne od kostola v jeho niekdajšom areáli. ^[4]
 

Z ruinálnych zvyškov múrov je možné určiť rozsah lode, i predpokladať oblý záver svätyne. Sakristiu kostol nemal. Veža mala na jednotlivých podlažiach rovné trámové stropy, o čom svedčia dochované kapsy na trámy v múroch. Skosené nárožia, ako jediný architektonický prvok výrazne pomohli rámcovo datovať stavbu. Loď i presbytérium mali zrejme klenby, keďže pomerne viac sutín sa nachádza v pôvodnom interiéri ako v exteriéri. V 18. storočí tu boli vytvorené najskôr plackové klenby, pruské či české. Z murív ešte môžeme zistiť umiestnenie niektorých okien, tie boli na najvyššom podlaží veže, v severnom múre lode a zvyšné múry sú už nižšie ako parapety okien. V prípade odkrytia sutín by bolo možné nájsť prípadný južný vchod do lode. ^[5]
 

V areáli kostola sa nachádzal obecný cintorín, ktorý vymedzoval oválny kamenný múr. Jeho priebeh je dodnes v teréne čitateľný. Podáva kompletnú informáciu nielen o dispozícii kostola, ale aj jeho areálu. ^[6]

Súčasný stav a využitie
Ruiny.
 

Dodnes sa zachovali všetky obvodové kamenné múry kostola, ale s rôznou výškou. Najvyššia je veža. Má výšku akoby druhého podlažia, aj keď zrejme nie na dlho. Je totiž výrazne naklonená a je veľmi pravdepodobné, že čoskoro sa zmení na hŕbu sutín. Tie tvoria väčšinu plochy interiéru kostola. ^[7]
 

Je smutné, že toto pamätné miesto je v súčasnosti využívané aj ako skládka odpadu. V niekdajšom interiéri kostola rastú stromy a odpadky sa kumulujú predovšetkým vo svätyni, ktorá je najľahšie dostupná, keďže má najnižšie zachované múry. Obec by mala areál aspoň vyhlásiť za pamätihodnosť, aby chránila miesto svojho pravdepodobne prvého murovaného kostola, minimálne však cintorín v jeho okolí, kde ležia pochovaní predkovia mnohých dnešných obyvateľov Prosačova. ^[8]