Architektúra miest   späť
www.pamiatkynaslovensku.sk
Pukanec - opevnenie mesta
Lokalita
obec Pukanec, okres Levice, Nitriansky kraj
História a stavebný vývoj
V Pukanci sa zachovali zvyšky mestských hradieb na svahu pod kostolom s tromi bastiónmi a priekopou. Hradby vznikli v rokoch 1589 – 1590 [1] (podľa iného zdroja v rokoch 1578 – 1595) [2] pod dozorom vojenskej rady a za účasti cisárskych fortifikačných inžinierov J. Ferrariho a J. Wadena vzhľadom na strategickú dôležitosť mesta pri jednej z hlavných ciest, vedúcich do stredovekej banskej oblasti. [3]
 

Napriek týmto opatreniam dostalo sa mesto v roku 1664 do rúk tureckých vojsk, ktoré ho vypálili. V nasledujúcich rokoch boli mestské hradby zosilnené. V roku 1732 dalo mesto opraviť takzvanú levickú bránu, z jej výzdoby sa zachoval kamenný reliéf znázorňujúci baníka pri práci s biskupom. Dnes je umiestnený v budove bývalej radnice. [4]
 

Hradby postavené z kameňa a tehál stáli pomerne neporušené až do konca 19. storočia. Najdlhšie sa zachovala brána pri levickej ceste a k nej pripojená časť hradieb pri kostole. Bránu zbúrali po roku 1918 [5] (podľa iného zdroja ju odstránili už koncom 19. storočia). [6]
 

K výsadám kráľovských miest patrilo i právo ohradiť sa. Pukanec, podľa Križku, bol ohradený už v časoch husitských vojen drevenou palisádovou a zrubovou hradbou, len „pukanský zámok“ – kostol bol ohradený pevným kamenným múrom. Obranný význam hradieb vzrástol najmä v časoch tureckého nebezpečenstva. Pukanec a Krupina boli vstupnými bránami do oblasti siedmich stredoslovenských banských miest. Lenže v čase, keď ohrada bola najpotrebnejšia, začala dožívať. Posledný raz ochránila mesto pri nájazde Turkov 27. augusta 1568. Nasledujúceho roku sa vyvalila. Výstavba nového dreveného oplotenia prebiehala v rokoch 1569 - 1578. Krajinský snem v roku 1578, po predchádzajúcej urgencii v roku 1567, rozhodol o výstavbe opevnenia murovanými hradbami. Stavali sa pod dozorom vojenskej rady a cisárskych fortifikačných. Opevnenie nebolo zrejme nikdy dokončené, lebo pri veľkých tureckých pohromách v rokoch 1640 a 1664 sa spomína aj drevená palisáda. Je však možné a aj dosť pravdepodobné (podľa Jána Králika, pukanského archivára), že kamennou hradbou bolo opevnené len vnútorné mesto a drevenou palisádou predmestia. Stavba opevnenia si kvôli účinnosti obrany vyžiadala zbúranie veľkého počtu domov. Obyvateľstvo sa tomu bránilo, no aj tak bolo zbúraných asi 60 domov. [7]
 

Pôdorysne tvorilo opevnenie obdĺžnik s dvoma nárožnými a jedným stredovým bastiónom na kratšej strane pôdorysu. V hradbách boli situované dve mestské brány v severojužnom smere. Horná brána pri Klopačke sa poslednýkrát spomína v roku 1799. Dolná stála v priestore medzi dnešnou poštou a lekárňou. Bez povolenia vrchnosti ju dal zbúrať mestský notár Július Ciglan v roku 1899. Zachovala sa jej dobová fotografia. Okrem nich boli v hradbách aj dve bráničky – fortne pre peších, smerom do viníc a na Gágor. [8]
 

Farský kostol sv. Mikuláša bol jadrom mestského hradu, podobného mestskému hradu ako v Kremnici. Do jeho priestorov sa vstupovalo mostom z námestia cez štvorposchodovú baštu, ktorá neskôr slúžila ako radnica. Stála v priestore dnešnej kostolnej brány (Kostol sv. Mikuláša). Medzi ňou a vstupom do kostola stála menšia kostolná veža. Bokom od nej v priestore terajšej sochy Immaculaty stála zvonica. Východná kostolná veža nad sanktuáriom bola zároveň aj pozorovateľňou. Do dnešnej podoby areál prestavali v rokoch 1864 - 1867. K mestskej fortifikácii patrila aj strážna veža na vŕšku nad Starou baňou, dnešnou Vodnou ulicou, zvaná Túrnička. Keď strážnik videl, že sa k mestu blíži nepriateľ, začal zvoniť na poplach a tak upozornil pracujúcich v poli na blížiace sa nebezpečenstvo. [9]
 

V minulosti viedla cesta do Banskej Štiavnice mimo námestia závozom cez Slúkovu bránu. Bola to zrejme brána do opevneného predmestia, pomenovaná podľa kapitána Slúku z čias tureckých výbojov. Stála ešte v roku 1783, keď 7. júla vítal pri nej magistrát a mešťania vzácnu návštevu cisára Jozefa II.. [10]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.
Súčasný stav a využitie
Stav zvyškov fortifikácie je veľmi dobrý.
Fotogaléria
Pukanec - opevnenie mesta (v pozadí Kostol sv. Mikuláša) foto © Miloslav Bahna 4/2017
Poznámky
[1] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku II. Bratislava: Obzor, 1968. s. 580.
[2] KLINKO, Peter: Mestské hradby. www.pukanec.sk/mestske-hradby.html (10.10.2018)
[3 - 5] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku II. s. 580.
[6 - 10] KLINKO, Peter: Mestské hradby. www.pukanec.sk/mestske-hradby.html (10.10.2018)
Bibliografia
www.pukanec.sk
GPS
48.352745, 18.723068
48°21'09.9"N 18°43'23.0"E
Ubytovanie v okolí
PRIESTOR PRE VAŠU REKLAMU



www.pamiatkynaslovensku.sk