Iný názov
Riečnice

Lokalita
obec Nová Bystrica, okres Čadca, Žilinský kraj

História a stavebný vývoj
Novorománsky kostol postavený v roku 1905. Jednoloďová stavba s polygonálnym uzáverom presbytéria a predstavanou vežou. Loď je zaklenutá plytkými pruskými klenbami s medziklenbovými pásmi. Fasáda je členená dekoratívnymi opornými piliermi. ^[1] Veža je ukončená vysokým štíhlym ihlanom.
 

Vnútorné zariadenie bolo v historizujúcom slohu. Zo staršieho zariadenia sa na hlavnom oltári zachoval obraz Panny Márie, barokový z polovice 18. storočia. Súpis pamiatok na Slovensku z roku 1969 v inventári kostola spomína štyri drevené barokové svietniky z 18. storočia, dva barokové svietniky z polovice 18. storočia, mosadzné tepané, tvarom pripomínajúce monštranciu a svietnik na tri sviečky, ľudovú prácu zo železa. ^[2]
 

Obec Riečnica zanikla v roku 1987 spolu s obcou Harvelka, v dôsledku výstavby vodnej nádrže, na zásobovanie pitnej vody, s názvom „Vodná nádrž Nová Bystrica". ^[3]
 

Kostol nebol v tom čase zapísaný v štátnom zozname pamiatkových objektov, pretože jeho architektonické hodnoty nedávali dôvod na zápis. Vysídlením obce však nadobudol hodnotu historického objektu ako jediný materiálny dôkaz o existencii obce. Tým spĺňal predpoklady pre vyhlásenie za chránený objekt - kultúrnu pamiatku podľa § 2 zákona SNR č. 7/1987 o štátnej pamiatkovej starostlivosti. ^[4]
 

Vodohospodárska výstavba nás listom zo dňa 8.3.1989 informovala o možnostiach ďalšieho postupu. V podstate išlo o to, že vyňatie kostola z plánu búracích prác by bolo možné len so súhlasom okresného hygienika a následne KNV v Banskej Bystrici. To už bola doba, keď aj vtedajší predstavitelia vládnej moci a vševládnej strany si nemohli dovoliť neprihliadať k všeobecne prevládajúcej verejnej mienke. Istotne od nich dostal aj okresný hygienik pokyn, aby sa nestaval tak neústupčivo proti. Tak sa stalo, že Okresnému výboru Slovenského zväzu ochrancov prírody a krajiny v Čadci, rozhodnutím zo dňa 25.4.1989 vyslovil súhlas, aby "príslušný stavebný úrad povolil ponechať stavbu bývalého kostola v Riečnici vo vnútornom pásme hygienickej ochrany II. stupňa Vodárenskej nádrže Nová Bystrica". Zároveň určil budúcemu spravovateľovi objektu tieto podmienky:
 

1. Spravovateľ stavby určí menovite osobu, ktorá bude hmotne zodpovedná za trvalú údržbu objektu, za ochranu čistoty vôd v nádrži pred možnými negatívnymi vplyvmi z objektu a za ochranu objektu pred zneužitím na iné účely.
 

2. Vstupy do objektu budú upravené tak, že jeden sa zamuruje a druhý zabezpečí mrežami a zámkou pred vniknutím nepovolaných osôb.
 

3. Objekt bude stavebne upravený a zakonzervovaný tak účinne, aby nemohol byť ani v budúcnosti znečisťovateľom v tejto lokalite.
 

4. Spravovateľ objektu pri každej návšteve resp. každom úkone v objekte sa bude riadiť prevádzkovým poriadkom vodárenskej nádrže, schváleným príslušným vodohospodárskym orgánom.
 

5. Spravovateľ stavby musí kedykoľvek umožniť orgánom hygienického dozoru námatkovú kontrolu dodržiavania uvedených podmienok. ^[5]
 

 

Na základe tohoto stanoviska KNV v Banskej Bystrici svojím výmerom zo 6.5.1989 povolil s konečnou platnosťou ponechanie kostola ako pamiatkového objektu. Výsledkom celej tejto úradnej procedúry bolo, že podnik Vodohospodárska výstavba v Bratislave odovzdal okresnému výboru SZOPK v Čadci objekt rím.-kat. kostola v Riečnici s podmienkou, že plniť podmienky stanovené okresným hygienikom. Právo hospodárenia s objektom bolo prevedené hospodárskou zmluvou ku dňu 1.8.1989. ^[6]
 

Kostol bol definitívne zachránený. Nový spravovateľ však musel splniť podmienky, ktoré určil okresný hygienik. Zodpovednou osobou za dodržiavanie hygienickej ochrany objektu bol v zastúpení OV SZOPK v Čadci poverený František Fedor z Novej Bystrice, ktorý túto úlohu zodpovedne vykonával. ^[7]
 

V roku 1996 bol kostol na návrh OV SZOPK vyhlásený za kultúrnu pamiatku. Pred kostolom bola umiestnená informatívna tabuľa s krátkym informatívnym textom o ňom. Vnútri bola inštalovaná výstava fotografií o Riečnici a Harvelke od fotografov Milana Poništa a Miroslava Golisa. Rok čo rok sa písali žiadosti o poskytnutie dotácie na ďalšie úpravy. Zo štyroch žiadostí bola kladne vybavená iba jedna. Z poskytnutej dotácie boli vykonané ďalšie opravy a údržba. ^[8]
 

Koncom roka 1997 sa začali aktivizovať bývalí obyvatelia Riečnice a Harvelky, bývajúci v Čadci. Tieto snahy viedli nakoniec k ustanoveniu Spolku priateľov Riečnice a Harvelky, ktorý prejavil snahu ujať sa správy a údržby kostola. Z iniciatívy ThDr. Viliama Judáka, rodáka z Harvelky, bola v roku 210. výročia pričlenenia jeho rodnej obce k farnosti v Riečnici vydaná publikácia pod názvom Moja rodná, v ktorej je zaznamenaná i história kostola v Riečnici. Táto spomienková faktografia je vlastne jej doplnením o skutočnostiach, ktoré nie sú širokému okruhu bývalých obyvateľov oboch spomenutých obcí známe. To bolo aj hlavným dôvodom k jej napísaniu. ^[9]
 

Výstavba vodárenskej nádrže v Novej Bystrici už vyše desiatky rokov púta záujem nielen obyvateľov postihnutých obcí Riečnica a Harvelka, ľudí v Bystrickej doline, či ostatných Kysučanov, ale aj ľudí odinakiaľ. ^[10]
 

Súkromní zberatelia a v tom čase, keď už boli mnohé usadlosti opustené, aj rabovači, poodnášali všetko, čo im padlo pod ruku. A čo nestihli oni, to definitívne skántrili odborné likvidačné skupiny, bez milosti páliace a rúcajúce všetko, čo bolo dielom ľudských rúk. Dokonca aj hroby presťahovali na novobystrický cintorín. Ostal iba kostol, prázdny, vyplienený. Vlastne už nie kostol, iba holá stavba. No aj tá mala už na obvodových múroch označené miesta, kde majú strelmajstri vyvŕtať diery na nálože. ^[11]
 

Objekt kostola je jedinou stavbou, ktorá poukazuje na existenciu bývalej obce Riečnica, na jej históriu, tradičný spôsob organizácie duchovného života. ^[12]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.
 

Vďaka pochopeniu a pomoci farských úradov z Krásna nad Kysucou (Msgr. Ľudovít Baláži), z Osčadnice (dekan Jozef Pitek), z Kys. Nového Mesta (dekan Milan Krkoška) a Novej Bystrice (vdp. Mišút) bola v lete roku 1990 vykonaná generálna oprava celého objektu, konkrétne náter strechy a vonkajšia maľovka stavby. Práce vykonávala firma Emila Stranianka z Konskej pri Rajci. Ďalšie práce vykonávali členovia SZOPK z Kysúc. Každý rok poslednú júnovú sobotu vykonávajú potrebné údržbárske práce, najmä čistenie vnútrajška kostola a kosenia lúky okolo kostola. Pri týchto prácach sú najaktívnejší ochrancovia prírody z Nesluše. Vďaka finančnej pomoci z Vodohospodárskej výstavby v Bratislave boli vykonané aj náročnejšie stavebné úpravy, najmä oprava poškodených omietok vnútri i na vonkajšej fasáde, opravy poškodených žľabov a ďalšie práce. ^[13]

Súčasný stav a využitie
Stav kostola je dobrý.