Lokalita
obec Rimavská Sobota, okres Rimavská Sobota, Banskobystrický kraj

História
Múzeum v Rimavskej Sobote vzniklo 3. septembra 1882. Počiatky prvých múzejných snáh v meste sú však omnoho staršie. Vznik múzea je spojený s Umelecko-archeologickou výstavou Gemerskej župy otvorenou 3. septembra 1882, ktorou boli položené základy múzea a zároveň bol zriadený Gemersko-malohontský muzeálny spolok. Základom zbierkového fondu sa stalo 568 predmetov, ktoré boli darované alebo deponované po ukončení výstavy novovzniknutému múzeu rôznymi osobnosťami a inštitúciami. Prvým darcom sa stala „Petöfiho budapeštianska sochárska komisia.“ Výstava bola realizovaná vo vtedy opustenej budove delostreleckých kasární, do ktorých sa múzeum opäť a definitívne vrátilo v roku 1910, kedy sa v nej uvoľnili priestory po bývalej dievčenskej škole. Medzitým vystriedalo priestory v obecnej chlapčenskej škole, evanjelickej škole a neskôr v budovách župy. V roku 1900 vystavovalo múzeum svoje zbierky na Všeobecnej výstave v Paríži, kde získalo diplom, ktorý bol prvýkrát prezentovaný na výstave venovanej 120. rokom Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote. ^[1]
 

Po múzeách v Bratislave (1868), na Orave (1868), v Košiciach (1872) a Trenčíne (1877) je múzeum v Rimavskej Sobote piatym najstarším múzeom na Slovensku. Zakladateľmi Gemerského župného múzea boli okrem prvého riaditeľa Jána Fábryho, Viliam Groó, Ľudovít Hüvossy a Štefan Terray. V klasicistickej budove bývalých delostreleckých kasární z roku 1850 sídli múzeum od roku 1910. Budovu projektoval budapeštiansky architekt Ferencz Miks, ktorý je autorom viacerých verejných stavieb v meste Rimavská Sobota. Súčasné, klasicisticky ladené priečelie budovy bolo realizované rimavskosobotským staviteľom Mihályom Kallom. Prvá stála expozícia bola v tejto budove verejnosti sprístupnená 18. mája 1913. ^[2]
 

V roku 1925 došlo k obnoveniu Spolku gemerského župného múzea, a v roku 1926 k jeho následnej reorganizácii na Gemersko-malohontský muzeálny spolok. Jeho hlavnou úlohou bolo starať sa o existujúce múzeum, rozvíjať ho a sprístupňovať zbierky širokej verejnosti. Viedenskou arbitrážou sa Rimavská Sobota stáva súčasťou Maďarska, tým zaniká i dovtedajšia činnosť Spolku. Vojnové udalosti rokov 1944 a 1945 nešťastne zasiahli i do existencie múzea. Pri bombardovaní mesta 19. decembra 1944 bola vážne poškodená budova múzea. Následne bolo viacero zbierkových predmetov a kníh z historickej knižnice odcudzených. ^[3]
 

Od roku 1996 sa múzeum na základe zriaďovacej listiny špecializuje na dokumentáciu hmotnej a duchovnej kultúry Rómov širšieho regiónu Gemera a Malohontu. Vyústením dovtedajšieho snaženia bola výstava „Ľudová architektúra a spôsob bývania Rómov v Gemeri a Malohonte“, ktorá bola, spolu s výstavou dnes už nežijúceho rómskeho rezbára Dezidera Fertöa (1921 - 1996), v roku 2005 pri príležitosti Medzinárodného dňa múzeí predstavená v Gradskom múzeu v Bjelovare v Chorvátsku, následne i v Muzeu romské kultury v Brne, v Novohradskom múzeu a galérii Lučenec a SNM Múzeu kultúry Rómov na Slovensku v Martine. ^[4]
 

Z hľadiska svojej špecializácie na dokumentáciu hmotnej a nehmotnej kultúry Rómov, múzeum spolupracuje v Čechách s Muzeom romské kultury v Brne, v Poľsku s Múzeom Okregowe v Tarnove, v Maďarsku s Ottó Herman múzeom v Miškolci, s múzeom Palócov v Balašských Ďarmotách a Nógrádi múzeom v Šalgotariáne. ^[5]
 

Zbierkový fond múzea tvorí 66 039 zbierkových predmetov. Z toho história pozostáva z 27 637, archeológia z 21 629, etnológia z 8 543 zbierkových predmetov. Fond výtvarného umenia tvorí 2 015 umeleckých diel, predovšetkým olejomalieb. Spoločenské vedy sú reprezentované spolu 59 824 zbierkovými predmetmi. Prírodné vedy pozostávajú z 6 215 predmetov, z toho geológiu tvorí 1 153, paleontológiu 2 105, botaniku 1 057, zoológiu 1 879 a antropológiu 21 zbierkových predmetov. Fotoarchív múzea obsahuje 43 439 negatívov, 2 388 diapozitívov a 8 287 digitálnych fotografií. Archív múzea eviduje 11 858 archívnych dokumentov a súborov archívnych dokumentov a 45 432 prírastkových čísel. (Stav k 1. 1. 2014.) ^[6]

Expozície
Počiatky stálej expozície sa datujú od 18. mája 1913. Stála expozícia v jej súčasnej podobe bola verejnosti sprístupnená 20. decembra 1979, pri príležitosti 35. výročia oslobodenia mesta Rimavská Sobota. Autormi architektonicko-výtvarného riešenia stálej expozície sú František Schmidt a akademický maliar Gustáv Lehéň. Autormi jednotlivých scenárov sú: geológia – Ivan Herčko, zoológia – Jaroslav Svoreň, archeológia – Václav Furmánek, história – Štefan Holčík, etnológia – Igor Krištek a Mojmír Benža a pre výtvarné umenie zostavil scenár Gabriel Kurilla. Realizáciu expozície uskutočnilo v rokoch 1977 až 1979 Výstavníctvo, n. p. Bratislava. Stála expozícia je koncipovaná tak, aby návštevníkom poskytovala čo najkomplexnejší pohľad na región Gemer a Malohont. ^[7]
 

 

GEOLÓGIA, PALEONTOLÓGIA
 

Expozícia zoológie zachytáva rozmanitosť živočíšnych foriem regiónu. Prezentované sú živočíchy biotopov kultúrnej stepi, lesostepi, listnatého a zmiešaného lesa ihličnatého lesa a horských lúk, ale i primárne a sekundárne vodné spoločenstvá. Časť expozície je venovaná zákonom chráneným druhom živočíchov územia regiónu, ochrane prírody ako celku a životnému prostrediu. ^[8]
 

 

ZOOLÓGIA
 

Expozícia zoológie zachytáva rozmanitosť živočíšnych foriem regiónu. Prezentované sú živočíchy biotopov kultúrnej stepi, lesostepi, listnatého a zmiešaného lesa ihličnatého lesa a horských lúk, ale i primárne a sekundárne vodné spoločenstvá. Časť expozície je venovaná zákonom chráneným druhom živočíchov územia regiónu, ochrane prírody ako celku a životnému prostrediu. ^[9]
 

 

ARCHEOLÓGIA
 

Mimoriadne bohatý fond archeológie je prezentovaný štyrmi väčšími celkami. Praveký a včasnostredoveký vývoj regiónu poskytuje chronologický prehľad archeologických nálezov od objavenia sa človeka až po počiatky slovanského osídlenia, s dôrazom na mladšiu dobu kamennú, Keltov a laténsku kultúru a dobu rímsku, zastúpenú nálezmi germánskych Kvádov a Vandalov. Bronzová industria je zastúpená produktmi pilinskej a kyjatickej kultúry, s dôrazom na šperkárstvo, výrobu nástrojov a zbraní. Pilinská a kyjatická kultúra sú prezentované nálezmi sídliskového typu a nálezmi prezentujúcimi žiarový spôsob pochovávania. V roku 2000 bola stála expozícia rozšírená o celok Božský trias zo Včeliniec a jeho ľud, pamiatku eneolitickej bádenskej kultúry (2300 - 1900 pred n. l.). V európskych mierkach sa jedná o unikátne nálezy zachytávajúce spôsob života a pohrebný rítus vtedajšieho ľudu. ^[10]
 

 

HISTÓRIA
 

Fond histórie je najrozsiahlejším fondom múzea. Časť stálej expozície venovanej histórii prezentuje to najzaujímavejšie a najsignifikantnejšie z vojenstva, hospodárskeho života, štátnej správy, umenia a kultúry regiónu Gemera a Malohontu. Časovo expozícia zahŕňa pomerne široký úsek od veľkomoravského obdobia po prelom 19. a 20. storočia. Z jednotlivých oblastí je vojenstvo zastúpené kolekciou artefaktov z obdobia stredoveku, protitureckých bojov a protihabsburských stavovských povstaní. Hospodárske aspekty života sú reprezentované výrobkami hrnčiarov, hodinárov, sklárov, mäsiarov, tesárov a iných remesiel napríklad v podobe zvolávacích cechových tabuliek a pečatidiel. Jedným z návštevnícky najpríťažlivejších vystaveným exponátov je múmia ženy menom Tasheritnetiak z Abusír el-Meleku. Ide o jednu z piatich egyptským múmií na Slovensku. V roku 1910 ju do Uhorska spolu s ďalšími predmetmi priviezol advokát, statkár a cestovateľ István Süteö-Munkácsi. Múmia pochádza z 21. - 25. egyptskej panovníckej dynastie, z obdobia medzi rokmi 1087 - 664 pred Kristom. ^[11]
 

 

LITERÁRNE TRADÍCIE
 

Prostredníctvom dvojrozmerných exponátov je dokumentované obdobie slovenského národného obrodenia, revolučné udalosti rokov 1848-1849, memorandové a matičné roky v Gemeri a Malohonte. Osobitná časť je venovaná slovenským osobnostiam kultúrneho a literárneho života a maďarskému básnikovi Tompa Mihályovi (1817 – 1868). Zaujímavosťou je jedálenský nábytok z polovice 19. storočia, pochádzajúci z kaštieľa v Ožďanoch, písací stôl s roletovou zaťahovacou časťou z druhej polovice 18. storočia, uniformy z revolučných rokov 1848/49 a portrét prvého riaditeľa múzea Jána Fábryho. ^[12]
 

 

ETNOLÓGIA
 

Expozícia etnológie pozostáva z tematických celkov venovaných ľudovej kultúre regiónu Gemer a Malohont, poskytujúc tak ucelený prehľad o jeho hmotnej kultúre a prostredníctvom nej i o jej duchovnej stránke. Je tvorená celkami: ľudové staviteľstvo a bývanie, roľníctvo, pastierstvo a salašnícke náradie, ľudový odev, baníctvo a železiarstvo, drevospracujúce remeslá a výrobky z prútia. Najrozsiahlejšia časť je venovaná ľudovému hrnčiarstvu z 18. a 19. storočia. Trojrozmerné exponáty sú vo všetkých častiach expozície doplnené bohatým fotografickým a faktografickým materiálom. ^[13]
 

 

HISTÓRIA VÝTVARNÉHO UMENIA
 

Prvopočiatky formovania umeleckohistorickej kolekcie múzea siahajú k Umelecko-archeologickej výstave Gemerskej župy realizovanej v roku 1882. Z vystavených diel k najzaujímavejším patria napríklad olejomaľba Trpaslík grófa Andrássyho z roku 1744, od neznámeho autora Veduta Rimavskej Sobota, známejšia pod názvom Náboženské nepokoje v Rimavskej Sobote z roku 1769, Verbovačka tiež od neznámeho autora z 2. druhej polovice 18. storočia. Z portrétnej tvorby je vystavený portrét Mateja Bela namaľovaný podľa predlohy Jána Kupeckého alebo portrét Jozefa II. od neznámeho autora. ^[14]
 

 

PROTIFAŠISTICKÝ ODBOJ A SNP V GEMERI-MALOHONTE
 

(Sprístupnená od 19.12.2008)
 

Nová moderne koncipovaná stála expozícia poskytne návštevníkom komplexný pohľadu na problematiku protifašistického odboja v regióne Gemer-Malohont. Prostredníctvom trojrozmerných artefaktov, rozsiahleho fotografického materiálu, ale i audiovizuálnych prezentácií budú okrem reálií protifašistického odboja naznačené i podmienky pre jeho formovanie, ale i dôsledky vzniku Slovenského štátu, Viedenská arbitráž, nemecká okupácia. ^[15]

Kontakt
Gemersko-malohontské múzeum
Námestie M. Tompu 5
979 01 Rimavská Sobota

Otváracie hodiny
od 1.10. - 31.5.
pondelok – zatvorené
utorok – nedeľa 9:00 – 17:00

od 1.6. - 30.9.
pondelok – zatvorené
utorok – nedeľa 10:00 – 18:00

Prístup
Nachádza sa v centre mesta.