Lokalita
obec Bratislava, okres Bratislava, Bratislavský kraj

História a stavebný vývoj
Pôvodne renesančný kostol postavený v roku 1613. Upravený v historicky chápanom neorománskom slohu bol v druhej polovice 19. storočia. Ide o jednoloďový priestor s rovným uzáverom presbytéria a predstavanou vežou. Presbytérium je zaklenuté krížovou klenbou. Loď má valenú klenbu s lunetami. Veža má renesančné sgrafitové kvádrovanie. Nad južným renesančným portálom je letopočet 1613 datujúci stavbu. ^[1] Fasády sú hladké.
 

Objekt je hmotovo a dispozične jednoduchá jednoloďová stavba výškovo gradujúca od sanktuária, cez loď k veži. Štvorcová veža je predstavaná na pilieroch s podklenutím. Loď obdĺžnikového pôdorysu je zaklenutá tehlovou valenou klenbou so štyrmi pármi luniet, nesených šiestimi pármi pilierov. Je prístupná dvoma vstupmi - hlavným z podvežia a bočným z juhovýchodnej strany. Zastrešená je sedlom. Štvorcové sanktuárium je zaklenuté tehlovou klenbou a zastrešené polvalbou. Predstavaná veža je nesená dvoma hranolovitými piliermi. Podvežie je z troch strán otvorené a zaklenuté krížovou klenbou. Druhé poschodie veže má otvory do všetkých štyroch strán, z toho tri sú združené so stredným kamenným stÍpikom s bobuľovou hlavicou a pätkou s pazúrikmi. Veža je ukončená polygonálnym ihlancom.
 

Fasády objektu plne odrážajú zložitý stavebný vývoj kostola od kameňa s rímskym nápisom na pilieri veže, zachovaného pôvodného "okula" sanktuária, nárožných bosáží, až po renesančný kamenný portál s datovaním 1613 na bočnej fasáde. ^[2]
 

Najproblematickejšou sa pri sakrálnom objekte stáva otázka datovania jeho vzniku. Stavebno-architektonický výskum realizovaný v roku 1993 zhrnul doterajšie výsledky o stavebno-historickom vývoji kostola. V prvej etape vznikol jednotný stavebný celok pozostávajúci z hmoty veže, lode, zaklenutého sanktuária a podklenutia veže. Loď bola plochostropá. Predpokladá sa, že kostol postavili na mieste staršieho objektu. Už v tejto etape boli do objektu dva vstupy - čelný a bočný. Veža bola zvnútra neomietnutá, delená dvoma podestami na trámoch. Predpokladá sa, že bola ukončená tehlovou prilbou. Datovanie prvej stavebnej etapy nie je jednoznačné, uvažuje sa o 14. - 15. storočí. ^[3]
 

Druhá, jednoznačnejšia fáza - renesančná, je datovaná latinským nápisom nad bočným vchodom, ktorý hovorí o tom, že rusovský farár Peter Tisliarich dal kostol upraviť a znova vysvätiť. Uvedený je dátum 15. 6. (sviatok sv. Víta) 1613. V druhej etape dostal bočný vstup kamenný portál s lištou a nadpražnou rímsou. Realizované sú ryté výzdoby nároží objektu a okien. ^[4]
 

Najväčším zásahom tretej a to barokovej stavebnej fázy z polovice 18. storočia bolo vloženie valenej klenby na pilieroch do priestoru lode. Vtedy bola pravdepodobne postavená i sakristia podkovovitého tvaru. ^[5]
 

Posledná ucelená úprava kostola prebehla koncom 19. a začiatkom 20. storočia. Došlo k zbúraniu sakristie, vybudovala sa dnešná tehlová strecha veže, osadil sa zvon a kríž, realizoval sa nový krov. Kostol bol omietnutý v exteriéri a interiéri. Pôvodný mobiliár kostola sa nezachoval. ^[6]
 

Okolo kostola bol cintorín, funkčný do konca 18. storočia. Dnes ho pripomína len drevený kríž pri ceste. ^[7]
 

Zhodnotenie významu kostola ako stredovekej sakrálnej stavby, jeho miesto a postavenie vo vývoji stredovekých Rusoviec, ako i Bratislavy, prípadné vývinové súvislosti so stredovekou sakrálnou architektúrou vidieckych sídiel Podunajska je doteraz nezodpovedanou vecou. ^[8]
 

Kostol dlhodobo priťahuje pozornosť archeológov, historikov umenia a architektov - pamiatkarov. ^[9]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.
 

Kostol je zapísaný v Ústrednom zozname pamiatkového fondu (ÚZPF) SR pod číslom 703/0. ^[10]
 

Bratislava-Rusovce - Kostol sv. Víta (ÚZPF 703/0) - architektonicko-historický výskum - rok 2004. Autor: Mgr. Ing. arch. Andrej Botek. ^[11]

Súčasný stav a využitie
Stav kostola je dobrý. Slúži svojmu účelu.

Prístup
Kostol je situovaný v južnej časti parku kaštieľa, v tesnej blízkosti Balkánskej ulice. ^[12]