Parky a záhrady   späť
www.pamiatkynaslovensku.sk
Rusovce (Bratislava) - Park pri kaštieli
Lokalita
obec Bratislava, okres Bratislava, Bratislavský kraj
História a stavebný vývoj
Časť intravilánu Rusoviec - Gerulata, je vyznačená ako časť opevnenia Limes Romanus na mape Rímskej ríše, ktorú v rokoch 63 - 12 pred n. l. vypracoval Marcus Vipsanius. Prvé písomné zmienky, pod menom Terra Uruzwar, pochádzajú z roku 1208. V roku 1266 kráľ Belo IV. daroval obec aj s hradom Herrandovi Hedervárimu, kráľovskému koniarovi a županovi Trenčianskej a Mošonskej župy. Jeho vnuk Jakub majetok v Rusovciach v roku 1297 vrátil kráľovi. Odvtedy bola obec niekoľkokrát v zálohu a mala niekoľko zemepánov. [1]
 

V roku 1646 Štefan Zichy, predseda Uhorskej komory, získal panstvo Rusovce. Rodina sa stala takmer výlučným zemepánom obce na skoro 200 rokov. V druhej polovici 18. storočia vzniklo v Rusovciach vidiecke sídlo Zichyovského panstva a v roku 1802 sa vo viedenskom vydaní "Magyar hírmondó" spomína kaštieľ v Rusovciach ako najkrajší v Mošonskej župe. [2]
 

Na mape prvého vojenského mapovania z rokov 1763 - 1787 v mierke 1:28 800 je na mieste parku pravidelne členená plocha obohnaná murovaným oplotením. Záhrada sa rozprestierala juhovýchodne od kaštieľa a siahala k čeľadníku. Zo severovýchodnej strany bolo oplotenie pozdĺž rusovského ramena a na úrovni čeľadníka a kaštieľa uzatváralo štvorec. Bližší opis záhrady sa zatiaľ nenašiel, avšak je možné predpokladať, že okrem, v tom čase bežnej kvetinovej výsadby, bola záhrada dotvorená sochami a rôznymi inými umeleckými kamennými prvkami. V tom období boli pravidelné barokové záhrady v Bernolákove, Malinove, Stupave, atď. Vysokú zeleň nahrádzali v okrajových štvorcoch vysadené ovocné stromy, tiež nazývané "Štepnica". Vo štvorcoch boli vysadené aj liečivé rastliny a zelenina. Pravidelné útvary boli obyčajne lemované strihaným plotom vysokým 40 - 50 cm. V strede na križovatke ciest bola často ústredným motívom fontána. [3]
 

Na severozápad od Rusoviec bola bažantnica patriaca panstvu v Kopčanoch - Kittsee (dnes ešte existuje a patrí do katastrálneho územia Jarovce). Súčasťou bažantnice bola horáreň, niekoľko kôlní a v lesíku východne od bažantnice vtedy veľmi moderná stavba letohrádku. [4]
 

Severne od parku je na vtedajšom ramene Dunaja vyznačená hrádza vybudovaná v rokoch 1775 - 1787. Okrem toho sú vyznačené štyri mlyny a prevoz cez Dunaj. [5]
 

Gróf Emanuel Zichy-Ferraris ako pozornosť pre svoju manželku, bohatú Angličanku, prestaval v roku 1845 rodové sídlo v barokovom slohu na kaštieľ v tudorovskom slohu podľa vzoru anglických panských sídiel. Projekt vypracoval viedenský architekt František Beer. Navrhoval tiež prestavbu barokového sídla rodiny Schwarzenbergových v Hlubokej v južných Čechách. V roku 1848 sa v celkovom súpise budov panstva grófa Zichy-Ferraris v Rusovciach spomína už novopostavený kaštieľ a k tomu aj koniareň severne od neho. Všetky hospodárske budovy patriace ku kaštieľu boli postavené alebo stavebne upravené v tudorovskom slohu kaštieľa. [6]
 

V roku 1856, keď bola vyhotovená katastrálna mapa v mierke 1:28 800, je už baroková záhrada prebudovaná v modernom duchu anglických parkov. Oproti pôvodnej záhrade bola plocha parku zväčšená a južne od kaštieľa bola priamo napojená na novovybudované záhradníctvo (budova tiež v tudorovskom slohu). Charakteristické pre riešenie tejto časti až po Rusovské rameno - Starý Dunaj - sú rozsiahlejšie trávnaté plochy, ktoré sa striedajú s väčšími plochami vysokej zelene. Iba okrem dvoch paralelných, niekoľko metrov dlhých chodníkov od severovýchodnej fasády je celá cestná sieť nepravidelná a na mnohých miestach umelo ohýbaná. V okolí kaštieľa je niekoľko odpočinkových priestorov zahalených do vysokej zelene, mimo pohľadových osí a cestnej siete. Sem sa umiestňoval záhradný nábytok. Plochy, ktoré sú na mape bez prístupu z cestnej siete, len samostatne upravené v trávniku, slúžili pravdepodobne na umiestnenie prenosnej zelene alebo sôch z pôvodnej barokovej záhrady. Dve takéto plochy boli vo výhľade z juhovýchodného obytného krídla. Ďalšie dve boli súčasťou parteru pri severovýchodnej fasáde kaštieľa a dve boli pri odpočinkovej ploche východne od kaštieľa. [7]
 

Juhovýchodne od dnešnej vyvýšeniny s murovanými základmi bola upravená plocha so špirálovito riešeným prístupom. Mohlo ísť o bludisko, alebo na vyvýšenine umiestnená malá záhradná architektúra. [8]
 

Širšia prístupová cesta od vrátnice ku kaštieľu a ďalej k čeľadníku bola určená na prejazd kočom. Širšie komunikácie boli tiež medzi kaštieľom a koniarňou, ako aj pri dnes už neexistujúcom objekte (jazdiareň) v priestore "japonskej záhrady" a od polovice parku smerom do zásobnej záhrady. [9]
 

Pozoruhodné je, že na všetkých troch katastrálnych mapách je medzi kaštieľom a vstupom do koniarne väčšia plocha vysokej zelene, ktorá pohľadovo odčleňovala cestu pozdĺž koniarne od parku a kaštieľa. [10]
 

V tejto časti parku sú ešte tri budovy, ktoré sa v súčasnosti v teréne už nenachádzajú. Pri kostole sú dve stavby, z ktorých jedna bola pravdepodobne farou, resp. podľa farebného označenia to bola obytná budova s vyznačením hlavnej fasády. Druhá stavba, bližšie k čeľadníku, bola murovaná, ale nie obytná a po celom jej obvode bol priestor upravený zavalcovanou drťou. Bola hrobkou rodiny Zichy. Mimoriadne hustá tu bola aj cestná sieť. Tretí murovaný objekt bol obytný len v juhozápadnej časti a nachádzal sa medzi koniarňou a kaštieľom približne v priestore dnešnej "japonskej záhrady". Podľa parcelového vyznačenia patrila budova do parku, odkiaľ bola aj prístupná dvoma parkovými chodníkmi. Pred vchodom do budovy sa parkový chodník rozšíril do väčšej plochy. Popri severozápadnej fasáde boli parcely až k budove delené pozdĺž jednotlivých obytných domov, čo znamená, že tu bolo niekoľko užívateľov. [11]
 

Veľkosť budovy bola približne 85 x 7 - 12 m. Vzhľadom na blízkosť kaštieľa je možné predpokladať, že tu mohla byt' jazdiareň alebo palmový skleník. Obidve stavby boli v tom období architektonicky rovnako náročne riešené ako kaštieľ a tak nenarúšali jeho okolie ani prostredie parku. V prípade jazdiarne bola na murive popínavá zeleň, ktorá včleňovala pomerne veľký objekt do prírodného prostredia. [12]
 

Smerom na severovýchod bola na prelome 19. a 20. storočia plocha parku rozšírená až za upravené a zúžené Rusovské rameno, u ktorého ešte vtedy pretrvával názov "Starý Dunaj". Plocha v tom čase mala iba charakter upraveného lužného lesa, do ktorého sa prechádzalo cez Rusovské rameno dvoma drevenými mostíkmi. Vychádzajúc z hustoty cestnej siete bola plocha využívaná prevažne pre jazdu na koni alebo v koči. V juhovýchodnej časti sa napájala na parcelu nazývami "Schweitzer Weide" - Švajčiarsky pasienok. Medzi týmto pozemkom a parkom bola horáreň, ktorej sa v tom čase tiež hovorilo "Švajčiareň". [13]
 

Išlo o špecifikum doby, keď sa návrat k prírode demonštroval i pasením dobytka v okrajových častiach parku, resp. pasienok sa napájal na park a pasúci sa dobytok bol v priehľadoch pozorovateľný z parkových chodníkov. Lesovňa alebo "Švajčiareň" v tomto prípade bola aj súčasťou parku a budova ako taká bola architektonicky riešená spolu s ostatnými hospodárskymi budovami na zodpovedajúcej úrovni. Pri prechádzkach sa panstvo zastavilo v lesovni, kde bola celá spoločnosť pohostená najčastejšie mliekom, chlebom a maslom, prípadne tvarohom alebo syrom. [14]
 

Úprava prírodného prostredia sa takto rozšírila na plochy pasienkov a poľnohospodárskej pôdy, kde sa sledovalo druhové zloženie skupín stromov, ktoré sa uplatňovali v pohľadoch. [15]
 

V roku 1872 kaštieľ a majetky kúpil od dedičov grófa Zichy-Ferraris (brat Félix s manželkou) gróf Hugo Henckel von Donnersmarck pre svoju manželku Lauru. Hlavne jeho zásluhou bol vybudovaný jeden z najdokonalejších chovov koní v tom čase v Európe. V období do roku 1881, keď bolo druhé katastrálne meranie v mierke 1:28 800, bol východne od parku vybudovaný žrebčinec "Hugo méntelep" a zregulované Rusovské rameno cez park. Celá plocha žrebčinca a bola projektovaná ako samostatný ucelený areál s výraznými stavebnými prvkami (vstupná brána). Zariadenie a celková organizácia vychádzala z najmodernejších poznatkov doby. Regulácia Rusovského ramena mala vplyv i na čiastočnú zmenu trasovania cestnej siete na oboch stranách ramena. Úprava cestnej siete okolo kaštieľa bola zjednodušená zrušením niekoľkých ťahov. [16]
 

K juhozápadnej fasáde predpokladanej jazdiarne bol pristavený obytný dom a objekt už nebol prístupný z parku. Pozdĺž severozápadnej fasády bolo zrušených niekoľko záhrad a stodôl a plocha bola čiastočne scelená. Prístup do "Jazdiarne" bol urobený pravdepodobne z druhej strany cez zrušené záhrady. [17]
 

Najväčšie zmeny v úprave parku sú zaznamenané až na katastrálnej mape z roku 1902. K zmenám došlo ešte v období vlastníctva rodiny grófa Henckel von Donnersmarck. Spomínaný rozvoj jazdectva a chov jazdeckých koní si vyžiadal ďalšie priestory. Do roku 1881 bola oproti čeľadníku vybudovaná nová maštaľ pre dostihové kone vrátane jazdiarne, pravdepodobne krytej. Bola to nepravidelná kruhová stavba s vonkajším polomerom 85 - 100 metrov. [18]
 

V katastri obce juhovýchodne od intravilánu bol vybudovaný nový majer v neogotickom slohu včítane kaplnky. Bol nazvaný podľa manželky grófa Henckel von Donnersmarck, Laury, Lauramajer. [19]
 

Prakticky od roku 1856 bola rešpektovaná hranica parku, hlavný vstup, severný hospodársky vstup a záhradníctvo. Čeľadník bol v tej dobe z parku vyčlenený oplotením a v južnej časti pozdĺž záhradníctva bola od parku oddelená tzv. Laurina záhradka. [20]
 

Tak ako pri každom parku, aj v Rusovciach bola v každom vývojovom období príručná záhrada, odkiaľ bola počas celého roka zásobovaná kuchyňa v kaštieli. Súčasťou záhrady boli produkčné skleníky, zeleninové a kvetinové záhony, ovocné sady a neskôr - koncom 18. a počas 19. storočia - tiež plochy s okrasnými drevinami. [21]
 

Plocha záhrady, resp. záhradníctva už v roku 1856 priamo nadväzovala na juhovýchodnú hranicu parku a spojitosť s ním bola udržiavaná priamym napojením cestnej siete z parku do záhrady. Súčasťou záhrady bol už v tom období byt záhradníka postavený na hranici medzi parkom a záhradou. Plocha ovocného sadu bola podľa vtedajšieho zvyku včlenená do parku. Bolo to, predovšetkým pre oživenie zobúdzajúcej sa prírody prvými kvetmi ovocných stromov (mapa z roku 1856, parc. č. 10). Tento stav pretrval prakticky do roku 1872, kedy kúpil celý majetok gróf Hugo Henckel von Donnersmarck. [22]
 

V súlade s celkovým trendom neskoršieho obdobia anglických parkov dochádza k väčšiemu včleneniu a zahusťovaniu plochy vysokou zeleňou a tým k zmenšovaniu trávnych plôch. Na trávnikoch sa vysádzajú mnohé solitéry, avšak ponechávajú sa typické priehľady a pohľady. V dôsledku toho sa postupne zahusťuje cestná sieť, na ktorej sa v krátkych intervaloch striedajú lúčne a lesné časti. Pozdĺž severovýchodnej fasády kaštieľa bola v šírke približne 8 m časť trávnika zrušená a upravená zavalcovanou drťou ako parkový chodník (mapa z roku 1902). Približne na pôvodných miestach (mapa z roku 1856 a 1881) boli južne a severovýchodne od kaštieľa zachované dva odpočinkové priestory, kde sa umiestňoval prenosný záhradný nábytok. Bielo natreté drevené lavičky boli spolu s ostatným záhradným nábytkom prenesené a na zimu odkladané na chránené miesto. [23]
 

Pozdĺž celej budovy predpokladanej jazdiarne bola vybudovaná parková cesta s tým, že po oboch stranách bol obnovený vstup do budovy. [24]
 

Po roku 1881 bola na nádvorí založená kvetinová kruhová výsadba, ktorá bola po roku 1906 doplnená, resp. nahradená bazénom s fontánou. Cestná sieť bola okolo kruhovej výsadby a spájala vstupy do kaštieľa. Na fasáde nádvoria minimálne do roku 1905 bol do výšky prvého poschodia popínavý vinič. Na oboch nárožiach nádvoria boli kandelábrové svietidlá. [25]
 

Na rozdiel od predchádzajúcich úprav boli okolo roku 1902 ďalšie kruhové kvetinové záhony severovýchodne od kaštieľa, pred nádvorím a tiež vo výhľade z obytných priestorov na juhovýchodnej fasáde. Je to typický prvok neskorého obdobia anglických parkov, ktoré takto postupne prechádzajú do zmiešaného štýlu. [26]
 

Dnešný vyvýšený priestor so staršími základmi pri platanovej aleji je v rámci cestnej siete rešpektovaný len ako rozšírená plocha okružnou cestou prístupná z juhu. Druhá vyvýšenina s porastom stále zelených drevín je vyznačená ako priechodná rozšírená plocha. Z tohto však nie je možné zistiť, aká tu bola úprava a či tu vôbec nejaký altánok stál. Starší ľudia existenciu altánku nepotvrdili. Dva drevené mostíky na Rusovskom ramene v parku (mapa z roku 1881 mostíky sú žlté, to znamená drevené) boli do roku 1902 trochu posunuté a nahradené betónovými. Mostík bližšie ku kaštieľu bol menší, užší, s jedným oblúkom. Druhý mostík bol širší, s dvoma oblúkmi. [27]
 

Druhá časť parku za Rusovským ramenom bola po roku 1881 založená celkom nanovo. Nakoľko celá plocha susedila s pozemkami majiteľa, bolo odtiaľto niekoľko prechodov do voľnej prírody a to predovšetkým pre jazdu na koni. Tak ako v okolí kaštieľa, aj táto plocha bola zakladaná v duchu neskorého obdobia anglických parkov. Vynímajúc obvodovú zeleň, prevažujú lúčne porasty so solitérmi, resp. so skupinami solitérov. Pôvodné bežné porasty sú dopĺňané domácimi druhmi ihličín, ktoré sú postupne vysádzané na chránené plochy. Ich majstrovským zoskupením vznikli mnohé malebné prírodné scenérie, ktoré sa uplatnili v početných priehľadoch a pohľadoch. Na osi kaštieľa bol pri východnej hranici vybudovaný murovaný altánok (mohol mať i menšiu rozhľadňu), ktorý bol v priehľade viditeľný z kaštieľa. Je to jediný altánok, ktorý je doložený v mape. [28]
 

Po smrti grófky Henckel von Donnersmarck dedičia v roku 1906 predali kaštieľ grófovi Elemírovi Lónyaymu a jeho manželke, korunnej princeznej Štefánii, vdove po korunnom princovi Rudolfovi. Hneď sa začína s modernizáciou kaštieľa, zavádza sa ústredné kúrenie a sociálne zariadenia. Pre zabezpečenie zvýšenej potreby vody pre modernizované sociálneho zariadenia bola vybudovaná juhovýchodne od kaštieľa na hranici parku vodárenská veža. Nakoľko sa nachádzala v parku, bola obdobne architektonicky riešená ako kaštieľ, mala prvky neogotického slohu. Súčasťou bola žumpa severne od "japonskej záhrady", tesne pri Rusovskom ramene. Tu sa zbierali všetky odpadové vody z kaštieľa a pravidelne sa vyvážali. Nepúšťali sa do ramena, ktoré tieklo okolo. [29]
 

Obnova parku bola zverená záhradníkom prizvaným z Anglicka, ktorí sa sem neskôr pravidelne vracali a osobne riadili väčšie úpravy. Od roku 1903 bol hlavným záhradníkom Josef Smetana z Čiech, ktorý bol vo svojej funkcii menovaný záhradným inšpektorom a mal na starosti park. Vrchným záhradníkom pre škôlku bol Mathias Streck (1885 - 1955). Za zeleninovú a kvetinovú záhradu bol zodpovedný rakúsky záhradník Hanenkampf, ktorý sa po vojne vrátil do Rakúska. Pôvodná príručná záhrada sa rozšírila na záhradníctvo, ktoré bolo pomenované podľa manželky grófa Lónyayho "Stephaneum". Už v roku 1912 vychádza štyrikrát ročne katalóg s ponukou rozličných druhov ovocných, listnatých a ihličnatých okrasných stromov, krov a rastlín. Ponuka má vyše 100 strán. Rastliny mohli byť podľa potreby zaslané poštou. [30]
 

V čeľadinci bola cez prvú svetovú vojnu zriadená nemocnica a sama grófka Štefánia robila hlavnú sestru. [31]
 

Po roku 1906 bolo postavených v záhradníctve niekoľko skleníkov a budov. Slúžili ako byty zamestnancov, prípadne kancelárie a sklady. Architektonicky boli prispôsobené existujúcej stavbe. [32]
 

Spolu s úpravami kaštieľa sa robili úpravy v parku. Na nádvorí boli z kaštieľa odstránené popínavé dreviny. Pozdĺž juhovýchodnej a severovýchodnej fasády boli upravené terasovité záhony so strihanými buxusmi, resp. tismi a sochárskou výzdobou. Je možné, že časť z nej pochádzala ešte z barokovej záhrady. Všeobecne sa dá povedať, že to boli zozbierané prvky s rôznou historickou a výtvarnou hodnotou. Boli doplnené v tom čase sériovo vyrábanými vázami a žardiniérami (podobne ako v Hlohovci a Sokolovciach). [33]
 

Ďalšou úpravou, ktorá vznikla po roku 1906, bolo vytvorenie pravidelnej skalky s pergolou v blízkosti kaštieľa, nesprávne tiež nazývanej "japonská záhrada". Plocha bola založená na mieste staršej stavby (pravdepodobne jazdiareň) a za ňou sa rozprestierajúcej záhrady. Mala tvar štvorca so stranou 40 m. Smerom do stredu trikrát terasovito klesala, pričom šírka terasy bola 8 m. V strede bol menší bazén s fontánou. Na terasách boli s geometrickou presnosťou vysadené do ihlanu strihané tisy a v nepravidelných útvaroch rôzne nízke trvalky - skalničky. Zo severozápadnej strany "japonskej záhrady" bola do polkruhu stavaná pergola (tehlové murivo stĺpov a drevená konštrukcia). Na stĺpoch pergoly boli osadené popínavé ruže a po jej obvode zo strany parku bola udržiavaná zhruba 2 m vysoká stena z tisu. Priestor medzi "japonskou záhradou" a pergolou bol tiež geometricky rozčlenený cestičkami. V kvetinových záhonoch boli inštalované rôzne sošky, kvetinové vázy (tak ako okolo kaštieľa) a podobne. Okrem toho tu bolo ešte niekoľko guľovito (priemer asi 2 m) strihaných tisov. [34]
 

Tento stav opisuje bývalá zamestnankyňa rodiny Lónyay, pani Kollerová, ktorá sa na inú úpravu priestoru počas svojej služby (1926 - 1945) nepamätá. [35]
 

K priloženým katastrálnym mapám sa zatiaľ nenašli žiadne parcelné protokoly, kde by bolo možné podľa parcelnej identifikácie zistiť, o akú stavbu v priestore "japonskej záhrady" išlo. [36]
 

Až potiaľto je popísaná história kaštieľa a parku v Rusovciach, známeho nielen na Slovensku. Žiaľ, skutočnosť je iná. Každé vývojové obdobie prinášalo nejaké zmeny, ale každý majiteľ sa pri zmene snažil o kultúru prostredia či už hospodárskych priestorov alebo parku. Posledná parková úprava na ploche približne 30 ha nadväzovala na okolitú krajinu, kde i bežná hospodárska stavba zapadala svojou architektúrou do prostredia. [37]
 

Vybudovanie jazdeckej plochy a chov jazdeckých koní dostalo do popredia nielen vtedajších majiteľov, ale aj samotné Rusovce. Ďalší majitelia rozvojom záhradníctva a škôlkárstva dostali do povedomia Rusovce pravidelným vydávaním katalógov ponúkaných rastlín. Široký sortiment ponúkaného rastlinného materiálu bol i na dnešnú dobu pozoruhodný, čo zabezpečovalo prosperitu podniku. Starší ľudia si ešte dodnes pamätajú krásne upravené záhony, čistotu a poriadok nielen v záhradníctve ale aj v skleníkoch. [38]
 

Dnes sú Rusovce už prímestskou oblasťou Bratislavy a mnohé sa zmenilo, niečo by sa však dalo obnoviť. V posledných rokoch napríklad stúpa záujem o jazdectvo. V Rusovciach je pôvodná plocha známej jazdeckej školy Hugo méntelep prakticky zachovaná a snáď by sa dalo i dnes uvažovať o jej dobudovaní a využívaní pre rekreačné zázemie Bratislavčanov. Postupnou úpravou a očistením priestoru by prechádzky do prírody okolo Dunaja boli atrakciou najmä pre návštevníkov zo zahraničia. [39]
 

Záhradníctvo, ktoré bolo známe pod názvom Stefaneum bolo, žiaľ, v poslednom čase narušené rozhodnutím o výstavbe rodinných domov, ktoré zaberajú časť záhrady. Každý kto má vlastnú záhradu, alebo má blízky vzťah vie, že nakúpiť priamo u záhradníka zo záhrady, kde si môže po celý rok vybrať materiál priamo na mieste je najlepšie. Takýto nákup v kultúrnom, čistom a upravenom prostredí záhradníctva je zážitkom pre každého a v každom veku. Dnes sa už trochu rozbieha podobný obchod, ale veľmi často na malej ploche, v nevhodných priestoroch a podobne. Záhradníctvo Stefaneum majiteľ založil preto, aby mu prinášalo finančný zisk. Snáď aj v súčasnosti upravené záhony v kultúrnom prostredí upravených pôvodných účelových stavieb by zvýšili záujem nielen veľkoodberateľov, ale aj jednotlivých záujemcov, ktorí by pritom navštívili Rusovce. [40]

Pamiatková ochrana
-
 

Park je zapísaný v Ústrednom zozname pamiatkového fondu (ÚZPF) SR pod číslom 346/2. [41]

Súčasný stav a využitie
Stav parku nie je dobrý.
Poznámky
[1] VAGENKNECHTOVÁ, Veronika: Rusovský park v minulosti a súčasnosti. In: MALLINERITS, Jozef et al.: Rusovce 1208 – 2004. Bratislava: Miestny úrad Mestskej časti Bratislava-Rusovce, 2004. s. 72.
[2 - 4] VAGENKNECHTOVÁ, Veronika: Rusovský park ... In: MALLINERITS, Jozef et al.: Rusovce 1208 – 2004. s. 72.
[5 - 10] VAGENKNECHTOVÁ, Veronika: Rusovský park ... In: MALLINERITS, Jozef et al.: Rusovce 1208 – 2004. s. 73.
[11] VAGENKNECHTOVÁ, Veronika: Rusovský park ... In: MALLINERITS, Jozef et al.: Rusovce 1208 – 2004. s. 73 - 74.
[12 - 16] VAGENKNECHTOVÁ, Veronika: Rusovský park ... In: MALLINERITS, Jozef et al.: Rusovce 1208 – 2004. s. 74.
[17 - 23] VAGENKNECHTOVÁ, Veronika: Rusovský park ... In: MALLINERITS, Jozef et al.: Rusovce 1208 – 2004. s. 75.
[24 - 29] VAGENKNECHTOVÁ, Veronika: Rusovský park ... In: MALLINERITS, Jozef et al.: Rusovce 1208 – 2004. s. 76.
[30 - 36] VAGENKNECHTOVÁ, Veronika: Rusovský park ... In: MALLINERITS, Jozef et al.: Rusovce 1208 – 2004. s. 77.
[37 - 40] VAGENKNECHTOVÁ, Veronika: Rusovský park ... In: MALLINERITS, Jozef et al.: Rusovce 1208 – 2004. s. 78.
[41] www.pamiatky.sk (15.6.2023)
GPS
48.051674, 17.152411
48°03'06.0"N 17°09'08.7"E
Ubytovanie v okolí
PRIESTOR PRE VAŠU REKLAMU



www.pamiatkynaslovensku.sk