Lokalita
obec Bratislava, okres Bratislava, Bratislavský kraj

História a stavebný vývoj
Ranobarokový kostol postavený v roku 1668. ^[1] Jednoloďový priestor s polygonálnym ukončením presbytéria, pristavanou sakristiou a predstavanou vežou. Interiér je zaklenutý krížovou hrebienkovou klenbou. Fasády sú členené lizénovým rámom. ^[2]
 

Hlavný oltár je z polovice 17. storočia. Stĺpová drevená architektúra má neskororenesančné plastiky. Bočné oltáre sú renesančno-barokové z druhej polovice 17. storočia a majú identické riešenie. Bočný oltár sv. Anny je barokový z prvej polovice 18. storočia. Renesančno-baroková kazateľnica je z polovice 17. storočia. ^[3]
 

Súpis pamiatok na Slovensku z roku 1969 v inventári kostola uvádza monštranciu a kalich, neskorobarokové zo 60. rokov 18. storočia. ^[4]
 

Veža dostala po požiari v roku 1830 jednoduchú ihlanovú strechu. Hlavný akcent fasády je na vstupnom portáli tvorenom kamenným profilovaným ostením s ušami, v nadpraží, s úsekami kladia nesúcimi tympanón s erbom s nápisom ZICHI AMADE a datovaním 1668. Vrchol portálu tvorí plastika sv. Márie Magdalény. Stavba kostola sa viaže k rodine Zichyovcov. Krypta slúžila až do začiatku 20. storočia ako hrobka rodiny, pričom dodnes je v dlážke presbytéria zachovaná epitafná kamenná doska v strede s reliéfnym erbom Zichyovcov s datovaním 1668. ^[5]
 

Kompletne zachovaný ranobarokový mobiliár z druhej polovice 17. storočia pozostáva z hlavného a dvoch bočných oltárov, ako i kazateľnice. Reprezentuje jedinečný celok sakrálneho mobiliáru na území Bratislavy. Jeho pôvodný charakter bol čiastočne narušený na konci 19. storočia, keď došlo k oprave oltárnych plastík (Karl Kohanner, Johann Kätzer) a výmene oltárnych obrazov hlavného a dvoch bočných oltárov. Oltáre tvorené stĺpovou architektúrou s nadstavcom sú vyrobené z čierno polychrómovaného dreva a zdobené bielo-zlatým dekorom palmety, akantu a štylizovaných rastlín. ^[6]
 

Hlavný oltár je zasvätený Márii Magdaléne. Z druhej polovice 17. storočia sa zachovali bielo polychrómované plastiky sv. Ladislava, sv. Štefana, v nadstavci sv. Šalamúna a sv. Jána Krstiteľa, vo vrchole dominuje plastika žehnajúceho Krista. Ústredný obraz kľačiacej Márie Magdalény, ako i obraz nadstavca (Immaculata) pochádzajú z roku 1893 a ich autorom je J. Krikleis. Pravý bočný oltár je zasvätený sv. Karolovi Boromejskému, s ústredným obrazom z roku 1893 rovnako od J. Krikleisa, po stranách s pôvodnými plastikami svätíc, vo vrchole s obrazom svätice zo 17. storočia. Ľavý bočný oltár zobrazuje akt Zvestovania, s ústredným obrazom rovnako z roku 1893 po stranách s pôvodnými ranobarokovými plastikami svätice, sv. Barbory a vo vrchole s plastikou sv. Anny. ^[7]
 

Z umelecko-historického hľadiska za jedinečnú v rámci interiéru je považovaná kazateľnica. Parapet šesťbokého rečnišťa je bočnými stĺpikmi rozdelený na šesť polí. V jednotlivých poliach sú v jednoduchých profilovaných rámoch maľované obrazy na dreve, so žánrovými kvetinovými motívmi, štyrmi evanjelistami a biblickými výjavmi. Ozvučná strieška zachováva tvar rečnišťa. Je zdobená barokovou sochou Panny Márie, anjela a svätice, vo vrchole s plastikou pelikána. Z mladšieho barokového obdobia z polovice 18. storočia sa zachoval bočný oltár sv. Anny, tvorený stĺpovou architektúrou s rozoklaným tympanónom s ústredným obrazom Výchova Panny Márie, v nadstavci s obrazom Boha Otca, ukončený plastikou svätice. ^[8]
 

Kamenná renesančná krstiteľnica pochádza zo 17. storočia. Má kužeľkovú nohu, misu v tvare rozety a mladšie klasicistické drevené veko s výjavom Kristovho krstu. ^[9]
 

Z 19. storočia je zachovaný organ umiestnený na chóre, jednomanuálový pozitív s pedálom. Organová skriňa stojí v strede plochy chóru, mech je uložený vo veži. V strede plochy nad manuálom je nápis Szlezák Mihály, Pozsonyban. Organ pozostáva z troch píšťalových skríň, stredná prevyšuje bočné, oddelené sú navzájom úzkymi pilastrami s kompozitnými hlavicami. Do rezby vo vrchole centrálnej veže sú zakomponované dva erby zviazané deväťcípou korunou, z ktorej vyrastá kríž. Pravý erb patrí rodine Zichy Ferrari, ľavý je nečitateľný. Organ postavil v roku 1857 organár Szlezák Mihály. ^[10]
 

Pred vstupom do kostola je na vysokom okrúhlom kamennom stĺpe umiestnená plastika sv. Antona s Ježiškom v náručí z roku 1719. ^[11]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.
 

Kostol je zapísaný v Ústrednom zozname pamiatkového fondu (ÚZPF) SR pod číslom 345/0. ^[12]

Súčasný stav a využitie
Stav kostola je veľmi dobrý. Slúži svojmu účelu.

Prístup
Stojí v strednej časti obce.