Lokalita
obec Šarišské Čierne, okres Bardejov, Prešovský kraj

História a stavebný vývoj
Murovaná kamennú kaplnka so štvorcovou loďou a malou svätyňou s oblým záverom na spôsob apsidy. Kedy bola kaplnka postavená, sa dá iba predpokladať, lebo je o nej minimum informácií. Traduje sa len, že vnikla v roku 1765. V Súpise pamiatok na Slovensku z rokov 1967 – 1969 nie je o nej ani zmienka a to nie preto, že nebola vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku, keďže v súpise sú opísané všetky historické stavby v obciach. Architektonické prvky objektu svedčia o tom, že stavba vznikla v 18. storočí v duchu baroka. Svedčí o tom aj mapa 1. vojenského mapovania z roku 1769, kde je kaplnka už zakreslená. ^[1]
 

Pomerne jednoduchá stavba je výrazná najmä svojou strechou, ktorá je zachovaná v pôvodnom stave, až na krytinu. Podľa dobových zvyklostí mala byť dominantná najmä veža, ktorá je v strede plytkej valbovej strechy. Vežička je vyššia ako zvyšok stavby a už z diaľky mala na kaplnku upozorňovať. Tvorí ju veľká cibuľa vyrastajúca z ihlanovej strechy. Nad cibuľou je laterna s vetracími otvormi a vežu ukončuje menšia cibuľa s makovicou a štylizovaným kovovým latinským krížom. Krytina veže je plechová, z historického plechu strihaného do pásov, ale zvyšok strechy je pokrytý nevhodnou bitúmenovou lepenkou, inak nazývanou aj kanadský šindeľ. Fasády horizontálne člení jednoduchá korunná rímsa, vertikálne lizény na nárožiach. Západnej fasáde dominuje široký pravouhlý vstup, na východe je slepé zamurované okno so segmentovým záklenkom, na juhu jednoduché okno s oblým záklenkom, ale na severe má okno záklenok aj s podkasaním, čiže pravouhlými vystupujúcimi prvkami pod záklenkom. ^[2]
 

Najzaujímavejšie zo zachovaných prvkov na objekte sú práve okná, respektíve ich výplne. Za historickými mrežovými konštrukciami sa zachovali v drevených rámoch jednoduché vidiecke vitráže. Pozostávajú z farebných sklíčok v olovených tabuľkách oválnych a pravouhlých tvarov. Typologicky je možné predpokladať, že pochádzajú z konca 19. storočia. Ide o vzácnu výplň nielen vzhľadom na chudobnejší región, kde sa používali hlavne jednoduché okná, ale najmä z dôvodu zachovalosti. Vitráže ako krehkejšia výplň sa skôr poškodili a boli vymieňané, preto nájsť vitráže v pôvodnom stave a v autentickej polohe je nesmierne ťažké. Zarážajúce je, že sa zachovali práve v tomto neznámom regióne. ^[3]
 

Na výraznom pahorku za dedinou si miestni obyvatelia v zmysle nariadení panovníčky Márie Terézie v druhej polovici 18. storočia začali budovať nový cintorín, ktorý podľa zmieňovaných nariadení mal byť samostatný, oplotený, na okraji obce, predovšetkým mimo kostola. Dovtedy bolo zvykom pochovávať pri kostole. Starý cintorín postupne zanikol, neskôr aj starý kostol a nový bol postavený až v 20. storočí. ^[4]
 

Dodnes sa zachoval ojedinelý komplex starého cintorína so sadovníckou úpravou a dominantou, malebnou kaplnkou s vysokou barokovou vežou. Genius loci lokality dotvárajú historické hroby so ozdobne kovanými krížmi a kovovými ohradami ako aj staré stromy. Podobných historických cintorínov a barokových cintorínskych kaplniek je v regióne Šariša minimum. ^[5]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.
 

V 90. rokoch 20. storočia robili obyvatelia v obci zbierku na obnovu kaplnky. Zatekala už strecha a nevyhnutne potrebovala opravu. Z darov miestnych ľudí sa potom urobila nová fasáda, na strechu sa dal kanadský šindeľ, ale interiér ostal neupravený. Vtedy sa tam osadili medené žľaby, ale tie tam už nie sú. Niekto ich ukradol. ^[6]

Súčasný stav a využitie
Stav kaplnky je dobrý. V kaplnke sa nekonajú žiadne pietne akty a nie je prístupná verejnosti. Patrí gréckokatolíckej cirkvi, ktorá ju spravuje. ^[7]

Prístup
Stojí na vyvýšenine v južnom okraji obce.