Zaniknuté pamiatky   späť
www.pamiatkynaslovensku.sk
Šarišské Michaľany - kaštieľ (letohrádok)
Lokalita
obec Šarišské Michaľany, okres Sabinov, Prešovský kraj
História a stavebný vývoj
Sídelnou obcou šľachty boli aj Šarišské Michaľany. Ležia desať kilometrov severne od Prešova. Okrem existujúceho renesančného kaštieľa sa v obci nachádzal aj ďalší kaštieľ s nádhernou barokovou fasádou. [1]
 

Michaľany vznikli pred polovicou 13. storočia okolo Kostola sv. Michala, ktorý bol predtým spoločný pre viacero ešte starších dedín. Obec „Scenth Mihal" sa už ako fungujúca spomína v roku 1248, pričom z listiny vyplýva, že existovala už skôr. V novoveku boli jej majiteľmi rody Darholcz, Rakacay a potom Szirmay. V upravenom areáli renesančného kaštieľa zo 16. storočia dali Szirmayovci v 18. storočí vybudovať letohrádok. Vtedy moderne koncipovaný objekt mal dopĺňať areál šľachtickej rezidencie, pričom slúžil ako honosné zemepanské sídlo. Nakoľko mal renesančný kaštieľ strohejšiu výzdobu a mohol byť ponímaný už ako archaický, prebral nový kaštieľ reprezentatívnu funkciu. Zároveň ho nemôžeme chápať ani ako letohrádok, lebo bol zrejme obývaný celoročne, o čom svedčia krby na zachovanej fotodokumentácií. [2]
 

Kaštieľ bol teda vybudovaný do polovice 18. storočia, čoho dôkazom je charakteristická výzdoba priečelia a datovanie nástenných malieb (1770). Stavba uzatvárala sadovnícky areál na západnej strane, pričom hlavný bol stále prízemný štvorvežový renesančný kaštieľ s kaplnkou, ohraničujúci areál na východe. Blokový objekt novšieho kaštieľa mal pôdorys v tvare obdĺžnika s rozmermi 20 x 15 m. Pozostával z troch traktov a dvoch podlaží, ktorých výška bola cez 15 m. Suterén zrejme nebol potrebný alebo bola podpivničená len časť objektu. Prízemie bolo delené na päť miestnosti zaklenutými valenými klenbami, prevažne korýtkovými, prvé poschodie malo štyri miestnosti, rovnako zaklenuté. Vstupné otvory medzi miestnosťami mali rovné ostenie a ukončené boli segmentovým záklenkom alebo rovným prekladom v prípade použitia drevenej zárubne. Stavbu ukončovala značne vysoká manzardová strecha, ktorá bola pokrytá šindľami. Vysoké podkrovie mohlo byť taktiež obývané, keďže bolo aj presvetlené malými vikiermi so segmentovo ukončenými oknami. [3]
 

Najozdobnejšia bola vstupná fasáda na východnej strane. V rámci fasády vystupoval ako hlavný rizalit, tvoriaci stredný trakt objektu. Zakončoval ho trojuholníkový štít. Fasáda bola vertikálne členená lizénami na rohoch priečelia aj okrajoch rizalitu. Horizontálne členil fasádu nízky sokel a profilovaná korunná rímsa pod strechou aj na spodnom okraji štítu. Plocha medzi rovnomerne usporiadanými otvormi bola pokrytá bohatou štukovou výzdobou. Okná obdĺžnikového tvaru s podkasaním lemovala lištová šambrána, na ktorú sa napájali štukové ornamenty. Špecifické barokové rastlinné motívy sa nachádzali nad každým okenným otvorom, na ploche lizén, nad vstupným portálom a na štíte. Nad otvormi prvého poschodia boli florálne ornamenty v tvare korunky, nad otvormi prízemia boli štuky jednoduchšie. Na štíte obkolesovali celý ústredný prvok, oválnu kartušu s erbom. Najzložitejšia štuková výzdoba pokrývala plochu nad hlavným vstupom. Nad portálom s pravouhlými stojkami a profilovaným nadpražím bol umiestnený erb, obklopený bohatým rastlinným dekórom. Nad portálom sa nachádzal balkón s prístupom cez vchod z poschodia, ktorý bol podobne ozdobne riešený ako okná. [4]
 

Výrazne umelecké hodnoty mali najmä nástenné a nástropné maľby v interiéri, pokrývajúce niekedy aj celú plochu miestností. Autorom bohatej a ojedinelej barokovej výzdoby z roku 1770 bol Karol Volúcky. Motívom malieb boli postavy pozemské i nadpozemské (chlapec s knihou, morské panny, či ďalšie postavy znázorňujúce vlastníkov kaštieľa), rôzne prvky z bežného vtedajšieho života (zrkadlá, kvety, iluzívne police s pohármi, topánkami...). V jedálni boli dokonca detailne namaľované skrine. Výjavy boli doplnené barokovými rastlinnými ornamentami. Už Kornel Divald, ktorý ako jediný stihol kaštieľ odfotografovať, opisoval maľby ako veľmi ojedinelé. Chátrajúci kaštieľ bol začiatkom 20. storočia rozobraný. [5]

Poznámky
[1 - 5] SABOL, Dominik: Zaniknutý kaštieľ v Šarišských Michaľanoch. https://korzar.sme.sk/c/5427291/zaniknuty-kastiel-v-sarisskych-michalanoch.html, 18. jún 2010 (5.8.2019)
GPS
49.071988, 21.139328
49°04'19.2"N 21°08'21.6"E



www.pamiatkynaslovensku.sk