Lokalita
obec Sebechleby, okres Krupina, Banskobystrický kraj

História a stavebný vývoj
Kalvária je situovaná na umelo navŕšenom kopčeku so zarovnaným vrcholom na dvojstupňovom nízkom pódiu, ku ktorému vedie schodisko so 14 stupňami. Ústredný kríž s korpusom Krista dopĺňajú bočné kríže s veľmi úzkym priečnym ramenom, takže lotri majú ruky takmer vzpriamené. Pod krížom s Kristom, na ľavej strane stoja postavy Panny Márie a sv. Jána. Z pravej strany pod ním kľačí, objímajúc Kríž Mária Magdaléna. dnešná Kalvária stojí na mieste staršej, ktorá bola zničená počas druhej svetovej vojny. podrobnosti o nej nie sú známe, je však zaznačená v pozemkových mapách z roku 1868 a 1835. Podľa spomienok obyvateľov obce išlo o kamennú skupinu Ukrižovania obdobnú dnešnej. ^[1]
 

Podnetom na výstavbu Kalvárie, financovanej z milodarov veriacich, bola výzva sebechlebského farára Jozefa Veselského a kostolného otca Jozefa Uhlera z roku 1948. Autor realizácie je známy podľa zachovaného nápisu na zadnej strane sokla heraldicky pravého lotra: Navrhol a vyhotovil J. Ott / Trsín (Nádaš pri Trnave) / 1950. Miestny farár Jozef Veselský sa so sochárom Jozefom Ottom (1905 – 1980) poznal ešte z čias gymnaziálnych štúdií. ^[2]
 

Kalvária bola posvätená počas odpustovej slávnosti na titulárny sviatok farského Kostola sv. Michala archanjela, 29. septembra 1950. Vytesaná je z hořického pieskovca. Materiál sa na pohľad svojou štruktúrou zhoduje s kameňom použitým na Kalvárii v Trstíne. Jozef Ott sa priamo inšpiroval trstínskou kalváriou, o čom svedčí predovšetkým postava Ukrižovaného s dlhou rúškou siahajúcou až pod jeho nohy a stvárnenie Márie Magdalény. ^[3]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.

Súčasný stav a využitie
Stav pamiatky je dobrý.

Prístup
Stojí na západnom okraji obce, na mieste, ktoré sa pôvodne nachádzalo v poli pri ceste do Ladzian. ^[4]