Zaniknuté pamiatky   späť
www.pamiatkynaslovensku.sk
Sečovce - synagóga
Lokalita
obec Sečovce, okres Trebišov, Košický kraj
História a stavebný vývoj
V roku 1873 bola postavená prvá synagóga na dnešnej Hodvábnej ulici pri potoku. Súčasťou synagógy boli objekty, v ktorých pravdepodobne boli obradné kúpele, vzdelávacia miestnosť a byt rabína. Podoba synagógy sa nezachovala. Ostali len záznamy v katastrálnej mape z roku 1886. Areál synagógy bol na jednej strane ohraničený potokom Trnávka a na druhej strane potôčikom, ktorý slúžil ako mlynský náhon pre neďaleký vodný mlyn. Napriek blízkej prítomnosti vody synagóga dvakrát vyhorela. [1]
 

Po požiaroch sa židia rozhodli, že si postavia novú synagógu na inom mieste. Bola dokončená v roku 1904. Dvojpodlažná budova na obdĺžnikovom pôdoryse mala valbovú strechu. Predná fasáda mala veľkú bránu, nad ktorou bolo okrúhle okno s vitrážovou podobou šesťcípej Dávidovej hviezdy. Fasádu ukončovala atika s plastickou výzdobou a s dvoma kamennými Mojžišovými tabuľami s prikázaniami v hebrejčine. Hlavnou bránou vstupovali do synagógy iba muži. Pre ženy bol určené bočné vstupy zo severnej a južnej strany. Na fasáde mala synagóga ešte dve dvojice nad sebou umiestnených vitrážových okien. Na severnej a južnej strana bolo päť dvojíc okien umiestnených nad sebou. [2]
 

Hlavným vchodom sa vstupovalo do predsiene (nartexu) a ďalej dverami do svätyne. Ústredný priestor osvetľovali veľké okná s geometrickými vitrážami. Po bokoch boli lavice na sedenie a na východnej strane vyvýšená schránka na tóru (aron ha-kodeš). Vedľa nej boli Mojžišove tabule s desiatimi prikázaniami a večné svetlo. V strede bolo vyvýšené pódium pre rabína zvané almemor a vedľa dva veľké sedemramenné svietniky. Okrem rabína sa mohol z almemoru prihovárať kantor (chazan). Z pódia rabín čítal z tóry, vyhlasoval cirkevné aj občianske pokyny a rady k súkromnému i rodinnému životu. Tóra bola najdôležitejší ceremoniálny predmet. Bol to zvitok pergamenu obsahujúci opis histórie židovského národa, tézy židovského náboženstva a rady pre sociálne konanie židov. Tóra sa pred bohoslužbou doniesla zo schránky na východnej strane chrámu na stôl na almemore. Išlo o zvitok pergamenu, ktorý bol natočený na dvoch ozdobných drevených držadlách. So zvitkom tóry sa zachádzalo s maximálnou úctou a nikto sa nesmel dotýkať pergamenu. Ak si niekto potreboval pri čítaní ukazovať, slúžilo na to ukazovadlo ukončené rukou s natiahnutým ukazovákom. [3]
 

Medzi aron ha-kodešom a almemorom bolo kované zábradlie. Lavice na prízemí aj na balkóne boli usporiadané v radách tak, aby sediaci sedeli čelom k východu. V synagóge sedeli na prízemí iba muži a ženám bola vyhradená na poschodí galéria v podobe balkóna v zadnej a bočných častiach interiéru. Ženy vstupovali bočnými vchodmi a po dvoch točitých schodištiach sa dostali na poschodie. Plocha galérie bola podopretá ozdobnými liatinovými stĺpmi. Steny a podlaha mali ornamentálnu geometrickú výzdobu orientálneho štýlu. Na modrom strope jasne žiarili zlaté hviezdy. [4]
 

Južne od synagógy stála budova židovskej školy s viacerými triedami, bohatou knižnicou a bytom rabína. V dolnej časti objektu boli rituálne kúpele (mikve). Voda do kúpeľov bola vyhrievaná vo veľkých kotloch v zadnej časti školy. Severne od synagógy bol kóšer mäsiar a pekár. [5]
 

Synagóga a škola ostali po druhej svetovej vojne poškodené a opustené. Inventár, obradné predmety a knihy sa stratili (v preklade – zničili ich alebo ukradli). Hŕstka židov, ktorí sa vrátili z koncentračných táborov, synagógu opravili a ešte dva-tri roky používali na náboženské účely. Potom sečovská židovská náboženská obec zanikla a synagóga ostala prázdna. Nedôstojne bola využívaná ako sklad obilia a tovaru pre železiarsky obchod. Vedľajšia budova bola po druhej svetovej vojne zoštátnená a slúžila na vyučovanie pre základnú, umeleckú a neskôr strednú poľnohospodársku školu. [6]
 

Celý komplex bol zbúraný v roku 1976. [7]

Prístup
Stála neďaleko dnešnej autobusovej stanice. [8]
Poznámky
[1] SKLENČÁR, Peter: Zabudnuté Sečovce. Sečovce: Pastel, 2017. s. 77.
[2] SKLENČÁR, Peter: Zabudnuté Sečovce. s. 77 – 78.
[3] SKLENČÁR, Peter: Zabudnuté Sečovce. s. 78.
[4] SKLENČÁR, Peter: Zabudnuté Sečovce. s. 78 – 79.
[5 - 7] SKLENČÁR, Peter: Zabudnuté Sečovce. s. 79.
[8] SKLENČÁR, Peter: Zabudnuté Sečovce. s. 77.
Bibliografia
www.secovce.sk
GPS
48.701000, 21.655017
48°42'03.6"N 21°39'18.1"E



www.pamiatkynaslovensku.sk