Ostatné pamiatky   späť
www.pamiatkynaslovensku.sk
Sereď - Pracovný a koncentračný tábor Židov
Lokalita
obec Sereď, okres Galanta, Trnavský kraj
História a stavebný vývoj
V období druhej svetovej vojny boli v Seredi, Novákoch a Vyhniach vybudované pracovné a koncentračné tábory pre Židov, odkiaľ boli vypravované deportačné vlaky do koncentračných táborov na územia okupované nacistami. Väčšina deportovaných Židov sa už naspäť nikdy nevrátila. Táborové objekty v Novákoch a Vyhniach sa nezachovali, a preto tábor v Seredi predstavuje jediný autentický pracovný a koncentračný tábor z obdobia druhej svetovej vojny na území Slovenska. [1]
 

Vláda Slovenskej republiky na svojom zasadnutí 9. septembra 1941 schválila nariadenie o právnom postavení Židov známe pod názvom Židovský kódex. Židovský kódex patrí k najtvrdším právnym normám z obdobia existencie Slovenskej republiky 1939 – 1945. Svojou krutosťou predčil aj protižidovské právne normy Nemeckej Ríše. Tento kódex označil a svojimi definíciami vyčlenil časť obyvateľstva Slovenska ako menejcennú vrstvu. Aplikovaním tejto normy boli Židia zbavení ľudských a občianskych práv. Znamenal zákaz uzatvárať zmiešané manželstvá, stratu volebného práva, zákaz vykonávania niektorých povolaní, obmedzenie listového tajomstva, obmedzenie náboženského života, vzdelania, zamestnávania, manipuláciu s majetkom a jeho § 22 nariaďoval židovským obyvateľom vo veku od 16 do 60 rokov pracovnú povinnosť pod dozorom ministerstva vnútra. Tento paragraf sa stal symbolom vrcholiacej tragédie slovenských Židov. Slovenská vláda koncom marca 1942, odvolávajúc sa práve na túto pracovnú povinnosť Židov, začala deportovať židovských obyvateľov z územia Slovenska. [2]
 

Pracovný tábor pre Židov v Seredi bol zriadený v septembri 1941 v časti vojenského objektu. Pôvodne sa so sereďským táborom počítalo iba ako s táborom dislokačným, resp. táborom pracovným pre Židov, kde by sa využila pracovná sila tých, ktorí boli vyradení z verejného hospodárskeho života. Hlavným podnikom tábora bola veľká stolárska dielňa. V tábore sa nachádzala aj zámočnícka dielňa a prevádzka na výrobu betónového tovaru. Ženy boli zamestnané v krajčírskej dielni, kde šili čiapky, rovnošaty, bielizeň, pracovné plášte. Väzni v tábore spávali na podobných drevených pričniach ako väzni v Osvienčime. Tábor spočiatku strážilo 55 príslušníkov Hlinkovej gardy. Ženatí gardisti zarábali asi dvetisíc korún mesačne, slobodní o päťsto menej. V tom čase bol priemerný mesačný plat robotníka osemsto korún. [3]
 

Už koncom februára 1942 však bolo isté, že pracovné tábory sa zmenia na koncentračné tábory pre sústreďovanie židovských osôb určených na deportácie do nacistických koncentračných táborov. Deportácie Židov do koncentračných táborov sa uskutočnili v dvoch etapách. V prvej etape od marca do októbra 1942 bolo do koncentračných táborov na územie okupovaného Poľska vypravených 57 transportov. Z toho 38 transportov odišlo do železničnej stanice Naleczów pri Lubline a zvyšných 19 transportov smerovalo do Auschwitzu. V prvom transporte z Popradu dňa 25. marca 1942 bolo vyvezených 1000 mladých žien a dievčat. Nasledovali transporty práceschopných mužov. Deportácie boli prerušené na jeseň 1942, keď na svetlo vyšli zrejmé pochybnosti o osude deportovaných. [4]
 

Najotrasnejší pohľad poskytovali dva posledné transporty. Jeden z nich bol určený pre pacientov židovskej nemocnice v Seredi, ktorí boli bezvládni a nedokázali sa hýbať. Druhý pozostával z duševne chorých, telesne postihnutých, ktorých zozbierali zo všetkých liečebných ústavov. To bol posledný transport, ktorý 20. októbra 1942 opustil Slovensko. V prvej vlne deportácií bolo zo Slovenska násilne vyvezených 57 752 Židov, z ktorých holokaust prežilo len niekoľko sto. [5]
 

V druhej etape, po potlačení SNP a následnej okupácii Slovenska nacistickými vojenskými a policajnými jednotkami bol v Seredi zriadený koncentračný tábor. Od septembra 1944 do marca 1945, bolo zadržaných a v tábore väznených 11 719 Židov. Do Serede sústredili Židov, ktorí ešte zostali na území Slovenska. V tábore boli Židia vystavení krutému zaobchádzaniu a vraždám. Väzni museli napríklad celú noc pochodovať po areáli tábora. Tých, ktorí spadli, zastrelili, alebo surovo zmlátili. V zime polievali väzňov studenou vodou. Posledný transport s 360 osobami odišiel zo Serede 31. marca 1945 do Terezína. [6]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.
Súčasný stav a využitie
Stav pamiatky je dobrý. Slúži ako múzeum.
 

www.pamiatkynaslovensku.sk/sered-muzeum-holokaustu

Prístup
Nachádza sa v západnej časti mesta.
Fotogaléria
Sereď - Pracovný a koncentračný tábor Židov foto © Ľuboš Repta 8/2018Sereď - Pracovný a koncentračný tábor Židov foto © Ľuboš Repta 8/2018Sereď - Pracovný a koncentračný tábor Židov foto © Ľuboš Repta 8/2018Sereď - Pracovný a koncentračný tábor Židov foto © Ľuboš Repta 8/2018Sereď - Pracovný a koncentračný tábor Židov foto © Ľuboš Repta 8/2018Sereď - Pracovný a koncentračný tábor Židov foto © Ľuboš Repta 8/2018Sereď - Pracovný a koncentračný tábor Židov foto © Ľuboš Repta 8/2018
Poznámky
[1 - 3] KORČOK, Martin: Pracovný a koncentračný tábor Židov v Seredi. In: Pamiatky a múzeá, 2015, č. 1, s. 38.
[4 - 5] KORČOK, Martin: Pracovný a koncentračný tábor Židov v Seredi. s. 39.
[6] KORČOK, Martin: Pracovný a koncentračný tábor Židov v Seredi. s. 38 a 39.
Bibliografia
KORČOK, Martin: Pracovný a koncentračný tábor Židov v Seredi. In: Pamiatky a múzeá, 2015, č. 1, s. 38 - 41.
www.edah.sk
www.sered.sk
GPS
48.288549, 17.725068
48°017'18.8"N 17°043'30.2"E



www.pamiatkynaslovensku.sk