Lokalita
obec Smolenice, okres Trnava, Trnavský kraj

História a stavebný vývoj
Smolenická rodinná hrobka s Kaplnkou sv. Vendelína je datovaná nápisom na fasáde: Na večný odpočinok sebe i svojim. Jozef Pálffy gróf z Erdődu. 1896. Rodinnú hrobka začal Jozef Pálffy (1853 – 1920) budovať v roku 1894 na mieste staršej kaplnky z 18. storočia, ktorá bola zasvätená tiež sv. Vendelínovi a pochádzala ešte z čias vlastníctva Smolenického panstva Erdődyovcami. Jozef Pálffy nechal pôvodnú kaplnku zbúrať a podľa nej dal postaviť novú, navyše s hrobkou pre členov svojej rodiny. Miesto grófskej hrobky je vybrané veľmi dômyselne na konci cintorína na vyvýšenine priamo oproti Kostolu Narodenia Panny Márie tak, aby kaplnka cintorínu dominovala. Výrazné miesto, ktoré Kaplnka sv. Vendelína zaujíma, možno interpretovať ako vyjadrenie zvrchovanosti Pálffyovcov nad obyvateľmi Smoleníc, aby tak grófska rodina symbolicky i po smrti držala ochrannú ruku nad svojimi bývalými poddanými. ^[1]
 

Priestor okolo pálffyovskej hrobky dodnes nesie znaky parkovej úpravy, ktorá bola v 19. storočí chápaná ako dôležitá súčasť miesta posledného odpočinku. Hrobky predkov boli totiž šľachtou chápané ako miesta rodinných návštev, kde sa stretávala minulosť rodu (mŕtvi predkovia) s jeho súčasnosťou (dospelí potomkovia) i budúcnosťou (nedospelé deti). Boli častým cieľom vychádzok žijúcich členov rodu a bežnou súčasťou života potomkov, o čom svedčia i kamenné lavičky umiestnené po stranách kaplnky. Pokoj zosnulých strážia štyri sochy mníchov v nadživotnej veľkosti, ktoré nechal staviteľ hrobky do Smoleníc previesť z areálu zaniknutého františkánskeho kláštora sv. Kataríny v Naháči, z veže kláštorného kostola. Ide o plastiky štyroch františkánskych svätcov, dnes možno určiť iba dvoch z nich – sv. Antona z Padovy a sv. Františka z Assisi. ^[2]
 

Pre Jozefa Pálffyho bola hlavnou motiváciou budovania hrobky s najväčšou pravdepodobnosťou smrť jeho matky Paulíny Pálffyovej, rodenej Wilczekovej (1829 – 1894), ktorá zomrela v dolnorakúskom Payerbachu a tam bola i dočasne pochovaná. Jej telo bolo do Smoleníc prenesené po dokončení hrobky a Paulína sa tak stala prvou členkou grófskej rodiny, ktorá našla v hrobke miesto posledného odpočinku. ^[3]
 

Ako druhé spočinulo v hrobke telo Jozefovho otca Mórica Pálffyho (1812 – 1897), významného uhorského politika, konzervatívca a vojaka. Bojoval v mnohých bitkách, získal hodnosť podmaršala a vlastnil husársky pluk. V rokoch 1861 – 1865 zastával funkciu uhorského miestodržiteľa. Móric zomrel v Kaltenleutgebene neďaleko Viedne a pochovaný bol so všetkými poctami v Smoleniciach. ^[4]
 

Ďalší veľký pohreb sa konal 26. marca 1924, keď bolo do hrobky slávnostne pochované telo jej staviteľa Jozefa Pálffyho, ktorý zomrel v roku 1920 vo švajčiarskom Davose. Jozef ešte počas života svojho otca Mórica prevzal správu Smolenického panstva a jeho pôsobenie je späté predovšetkým so založením Chemickej továrne Jozefa Pálffyho v Smoleniciach, ktorá sa zaoberala destiláciou bukového dreva. Jozef vyštudoval polytechniku a hospodárske vedy vo Viedni, bol príkladným hospodárom a ekonómom. Ešte ako slobodný mladý muž precestoval Arábiu, Sudán, Etiópiu a spolu so svojím strýkom a neskorším svokrom sa zúčastnili i rakúsko-uhorskej expedície k severnému pólu. ^[5]
 

V roku 1902 bolo v hrobke pochované telo Stanislava Pálffyho, Jozefovho treťorodeného syna, ktorý žil iba dvadsaťsedem dní. ^[6]
 

Smolenice sú odpočinkom i dvoch Jozefových sestier. V roku 1930 po dlhej a ťažkej chorobe zomrela vo Viedni jeho staršia sestra, Irma Pálffyová (1852 – 1930). Jej pohreb sa v Smoleniciach konal 28. mája. Angažovala sa vo sfére charity a starostlivosti o ranených a zajatých v prvej svetovej vojne. Jej činnosť bola krátko pred smrťou, 12. apríla 1930, ocenená udelením rakúskeho štátneho vyznamenania. „Každému bola táto stará dáma s priateľskými očami a jemnou tvárou symbolom materinskej lásky,“ napísali po Imrinej smrti rakúske noviny. ^[7]
 

15. februára 1936 bolo do grófskej hrobky uložené ako posledné telo Terézie Pálffyovej (1856 – 1936), Jozefovej mladšej sestry, ktorá zomrela slobodná vo Viedni. Terézia Pálffyová bola dvornou dámou princeznej Štefánie Belgickej, manželky tragicky zosnulého následníka habsburského trónu, korunného princa Rudolfa. ^[8]
 

Smrťou bývalej dvornej dámy sa akoby skončili časy aristokracie na Slovensku, ktorá po skončení druhej svetovej vojny opustila nielen naše územie, ale vymizla i z myslí ľudí, s ktorých krajom bola spojená. Rovnaký osud postihol i Pálffyovcov. Ich životy v Smoleniciach pripomína kaplnka s hrobkou, kde aristokrati odpočívajú dodnes. So všetkým, čo v prospech kraja urobili i s chybami, ktorých sa počas života dopustili... ^[9]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.

Súčasný stav a využitie
Stav kaplnky je dobrý. Slúži svojmu účelu.