Lokalita
obec Smolenice, okres Trnava, Trnavský kraj

História a stavebný vývoj
Početné nálezy stavebných zvyškov na vŕšku Kalvária, ako aj viditeľné priekopy s obrannými valmi pod jeho úpätím nasvedčujú, že v priestore sa mohol nachádzať napríklad opevnený kláštor. Štrnásť zastavení Krížovej cesty postavili v roku 1912, za farára Jána Nováka (1871 – 1937), pôsobiaceho v Smoleniciach od roku 1897. Postupujú v pomerne pravidelných rozostupoch po ľavej strane cesty, serpentínovo sa vinúcej svahom kopca. ^[1]
 

Na vrcholovej, asi umelo vytvorenej rovinke, je na východnej strane situovaná Kaplnka Nanebovstúpenia Pána, pochádzajúca ešte z konca 17. storočia. Podľa kanonickej vizitácie z roku 1731 ju dala postaviť zemianska rodina Ferenčovičová. Má pravouhlý pôdorys s trojbokým uzáverom, predĺženým pravouhlou sakristiou. Fasády sú rámované lizénami, okrem priečelia, ktoré je hladké a ukončené nadstavcovou drevenou zvoničkou. Portál lemujú pilastre a vo frontóne jeho nadpražia s bočnými vázami je osadený kamenný erb rodiny Kollerovcov z Veľkej Mane, ktorá kaplnku v roku 1779 zdedila a dala si pod ňu vybudovať rodinnú kryptu. V štíte priečelia je vyhĺbená nika so sochou Madony s dieťaťom. Interiér je zaklenutý valenou klenbou s lunetami, dosadajúcou na pilastre. Na vstupnej strane sa zachovala drevená organová empora. Pôvodný oltár, ktorý sem podľa výpovedí občanov priviezli zo zrušeného františkánskeho Kostola sv. Kataríny pri Dechticiach, rovnako ako organ, lavice i ostatné súčasti zariadenia, boli v polovici 20. storočia zničené. ^[2]
 

Monografia obce z roku 2011 o kalvárskej kaplnke poskytuje zaujímavé informácie: ...dala ju postaviť rodina Ferenčovičovcov a bola zasvätená pamiatke Nanebovstúpenia Pána. V tento sviatok sa tu slávili bohoslužby. Kaplnka mala aj svoju bohoslužobnú výbavu, bola v nej aj krypta pre rodinu Ferenčovičovcov, ale bez vrchného kameňa, prikrytá len stĺpmi. Mala aj malú zvoničku, ktorou sa zvyklo zvoniť na bohoslužby, keď sa tam slávila omša. Z titulu dosu mala kaplnka peňažnú sumu 100 zlatých, uloženú u zemana Antona Kollera. Ten mal uvedenú sumu prenajatú a z úrokov hradil prípadné opravy na kaplnke, farárovi platil tri zlaté za omšu, procesiu a kázeň, ktoré boli vo sviatok patrocínia kaplnky, a tiež platil učiteľovi a členom hudobného zboru. V kaplnke sa totiž konávali spievané omše, bol tam malý chórus s organom. O bohoslužobnú výbavu kaplnky sa mal starať Anton Koller, ale po vizitácii v roku 1756 túto výbavu uložil smolenický farár Pavol Florianič na bezpečnejšie miesto, a to v skrini v sakristii spolu s ostatnou kostolnou výbavou. Podľa kanonickej vizitácie z roku 1782 však tieto predmety kaplnky v roku 1769 násilne odcudzil Anton Koller, ktorý si ich ponechal u seba. ^[3]
 

Pilierikové zastavenia na masívnych dvojstupňových podstavcoch ukončuje kamenná sedlová strieška s krížikom vo vrchole. V nikách nadstavcoch sú osadené polychrómované štukové reliéfy Krížovej cesty. Vytvorila ich, podobne ako reliéfy napríklad v Dolných Orešanoch či Zakamennom, mníchovská firma „Mayerische Kirchliche Kunstanstalt“. Svedčí o tom názov firmy, vyrazený na obrubách niektorých reliéfov. Na druhom stupni podstavca niektorých zastavení presvitá ešte starší nápis, označujúci obsah výjavu. ^[4] Pod nikou na sokli sú nápisy o donácii kaplniek. Všetky niky boli v minulosti doplnené o umeleckú kovanú mrežu, ktorá dnes však už reliéfy nechráni. ^[5]
 

Na západnej strane návršia, oproti kaplnke, sa nachádza skupina troch umelokamenných krížov s korpusom Ukrižovaného. Telo mŕtveho Krista s rúškou, kĺžucou sa po kríži až popod jeho priklincované chodidlá, predstavuje kvalitné sochárske dielo, pochádzajúce pravdepodobne z čias budovania Kalvárie. Formálne takmer totožné korpusy vytvoril M. Harašta v roku 1923 pre Trstín a v roku 1934 pre Senec. Mohlo by to naznačovať, že aj v tomto prípade ide o jeho dielo, pričom nepatrné odlišnosti, ako napríklad predĺženie rúšky na kríži, môžu byť dôsledkom výtvarného vývoja autora spejúceho k väčšiemu dekorativizmu. Nie je však ani vylúčené, že stvárnenie Ukrižovaného pochádza, podobne ako reliéfy, z niektorej z mníchovských firiem. Na bočných krížoch sú viditeľné stopy po upevnení dnes už chýbajúcich lotrov, ktorých podoba je neznáma. ^[6]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.
 

Obnovy v roku 1882 a po druhej svetovej vojne sa týkali len kaplnky a pustnúcich zastavení sa žiaľ nedotkli. ^[7]

Súčasný stav a využitie
Stav architektonického súboru je dobrý. Slúži svojmu účelu.

Prístup
Stojí severozápadne od obce, na zalesnenom vŕšku s názvom Kalvária, ktorý susedí s miestnym cintorínom. ^[8]