Lokalita
obec Sobotište, okres Senica, Trnavský kraj

História a stavebný vývoj
Od polovice 16. storočia sa na západnom Slovensku usádzajú novokrstenci – habáni, náboženskí exulanti z Moravy, kam prišli prevažne z územia Rakúska a Nemecka. Exil novokrsteneckých spoločenstiev z územia Moravy súvisí s vydaním reštrikčných zákonov v roku 1545, ktoré ich prinútili usadzovať sa na priľahlom území nábožensky tolerantnejšieho Uhorska, kde podľa osobitných princípov spoločenského života zakladali tzv. bratské dvory. ^[1]
 

V ďalších rokoch, až do roku 1622, kedy Moravu po bitke na Bielej hore a následnej rekatolizácii Moravy a Čiech definitívne opustili, vznikli na západnom Slovensku ďalšie habánske obce. Po roku 1622 habáni žili vo vyše tridsiatich obciach na Slovensku. Ich počet sa v tom čase odhaduje na 20 – 30 tisíc osôb. ^[2]
 

Najstarší bratský dvor na území Slovenska vznikol v roku 1546 práve v obci Sobotište. Usadili sa tu na pozvanie grófa Františka Nyáryho, ktorý im povolil na panskej pôde na juhozápadnej strane mestečka založiť bratský dvor. Habáni tam od zemana Klimenta Pappa odkúpili mlyn a pustý majer, ktorý ležal v tom čase mimo obce. Sídelnú a spoločenskú autonómiu obce podporovala okolnosť, že habánska obec bola zároveň samostatnou hospodárskou jednotkou, cirkevnou obcou, sama súdila a trestala svojich členov. Vo vnútri obce prebiehala výchova a vzdelávanie detí. ^[3]
 

V roku 1548 bol gróf Nyáry na základe nariadenia uhorského snemu nútený habánov zo Sobotišťa vypovedať. Zabezpečil im na cestu na Moravu ochranný sprievod a odkúpil od nich tretinu mlyna. Vyhnanie zo Slovenska pravdepodobne nebolo dôsledné, lebo habánska kronika z roku 1550 nasvedčuje, že habáni v Sobotišti opäť bývajú. (v roku 1554 krstia vyše 60 osôb, v roku 1560 volia služobníka Slova a núdznej potreby). ^[4]
 

Druhá polovica 16. storočia je dobou najväčšieho rozkvetu habánskej obce. Obdobie 1565 až 1592 nazývali habánske kroniky „zlatou dobou habánskej obce“. Habánska obec v Sobotišti sa vďaka tomuto priaznivému vývoju zaradila medzi najvýznamnejšie. Od roku 1621, po vyhnaní habánov z Moravy, sa habánsky dvor v Sobotišti stal sídlom habánskeho biskupa a dôležitým centrom spoločenského života habánskej komunity na našom území. ^[5]
 

Po vysťahovaní novokrstencov z Moravy v roku 1621 (1622) prijalo Sobotište väčšiu časť exulantov a stalo sa ich najväčším a najdôležitejším sídlom. V obci sídlil habánsky biskup a rada starších, volili sa tu funkcionári ich obce, kazatelia a správcovia. Habáni boli vynikajúci remeselníci a vplývali na rozvoj remeselnej činnosti domáceho obyvateľstva, ktoré sa dovtedy živilo roľníctvom, pastierstvom a uhliarstvom na kopaniciach. ^[6]
 

V priebehu 17. storočia v súvislosti so všeobecným politicko-hospodárskym vývojom krajiny nastáva hospodárky úpadok a od 70. rokov 17. storočia aj mravný rozklad habánskej obce, čo vyvrcholilo zánikom spoločného vlastníctva v roku 1686. ^[7] Spoločné vlastníctvo novokrsteneckej obce, najväčšieho strediska výroby habánskych fajáns, sa rozpadlo. ^[8]
 

V roku 1700 v Sobotišti založili spoločné cechy viacerých remesiel s pôsobnosťou pre celé panstvo Branča a vlnársku manufaktúru. ^[9]
 

Prvé pokusy o pokatolíčtenie habánov v Uhorsku sa viažu k roku 1674, keď arcibiskup Szelepcsényi po obnovení katolicizmu v krajine rozvinul akciu za prinavrátenie protestantov do cirkvi. Dal povolať do Bratislavy evanjelických cirkevných predstavených ako i habánskeho biskupa zo Sobotišťa Jána Rickera a jeho pomocníkov. Habáni však odmietli konvertovať. Po dvoch rokoch boli opäť predvolaní do Bratislavy, kde sa im hrozilo vypovedaním z krajiny, proti čomu im sobotištské panstvo vymohlo milosť a povolenie naďalej ostať v krajine. ^[10]
 

V roku 1733 vyšiel kráľovský mandát, ktorý prísne nariaďoval, aby všetky habánske deti krstili katolícki kňazi. Tento návrh predložili habánom už roku 1676 v Bratislave, avšak vtedy sa proti nemu vzopreli. Uvádza sa, že v Sobotišti začali deti krstiť v júli 1733. Naďalej však deti v habánskych rodinách vychovávali po svojom, takže v roku 1758 panovníčka Mária Terézia vydala ďalší mandát, ktorý ukladal vrchnostiam Nitrianskej stolice, aby sobotištským habánom odobrali kacírske knihy, a aby ich predložili na preskúmanie. V roku 1761 uhorská dvorská kancelária znovu nariadila katolícky krst habánskych detí a vyslala do habánskych obcí katolíckych kazateľov, čo viedlo k tomu že do roku 1763 väčšina habánov konvertovala. V roku 1767 sa v sobotištskom habánskom dvore z podnetu Márie Terézie začalo s výstavbou kaplnky, ktorá bola zasvätená svätému Krížu. ^[11]
 

Keď v roku 1810 navštívil slobodný pán Medniansky pokatolíčtených habánov v Sobotišti, napočítal ich asi 250 v tridsiatich habánskych domoch. Celok týchto tridsiatich domov nazývali habánskym dvorom. Tvorili stále samostatnú obec v obci s vlastným richtárom, s obecnou pokladnicou, do ktorej plynul výnos z prenajatých pozemkov a záhrad a príjem z habánskej krčmy, mlyna a jatiek. V habánskom dvore stála popri krčme, jatke, mlyne veža s hodinami, kaplnka a škola. Svojho kňaza, jezuitu, ktorý zostal u habánov aj po zrušení rádu jezuitov, nazývali doposiaľ „Pater Misionär“. Medzi sebou hovorili vždy nemecky, v rozhovore s ľudom používali slovenčinu. Boli väčšinou zámožní, nerobotovali, neplatili desiatky, ani daň z mlyna, krčmy a jatiek. Boli viazaní odvádzať do stoličnej pokladne len obyčajné zemské dávky, vrchnosti platili mierny obnos a v prípade mobilizácie vysielali jedného jazdca, opatreného výzbrojou, sami boli oslobodení od vojenskej povinnosti a k ubytovaniu vojska. Tak odmeňovala vláda občianske cnosti remeselníkov. ^[12]
 

Začiatkom 19. storočia pracovalo v obci niekoľko mlynov, medzi nimi i habánsky mlyn. Po príchode učiteľa Samuela Jurkoviča v roku 1831, iniciátora družstevnej myšlienky, v roku 1845 založili Gazdovský spolok, prvé úverové družstvo, ktoré plnilo súčasne funkciu sporiteľne. ^[13]
 

Najzaujímavejšou časťou historickej zástavby je habánsky dvor vytvárajúci samostatnú enklávu severozápadne od námestia. Dominantou habánskeho dvora je štíhla zvonica z 18. storočia a kaplnka z roku 1837. Neďaleko od nich stojí habánska krčma nazývaná kľučárňa, dvojpodlažná podpivničená stavba sčasti zapustená do svahu. Jej staršia časť pochádza z roku 1781. Oproti sa nachádza dvojpodlažná budova vodného mlyna ako najstaršia stavba habánskeho dvora. Mlyn bol niekoľkokrát prestavovaný, súčasný vzhľad získal z prestavby v roku 1739. ^[14]
 

Zástavba predstavuje mladší variant staviteľstva a tvoria ju dvojpodlažné ľudové domy z nepálených tehál s vysokou, pôvodne slamenou sedlovou strechou a štítom. V podkroví domov prístupnom schodišťom z pitvora boli pôvodne komory na spanie. K hospodárstvam patrili nízke stodoly z nepálených tehál na kamennej podmurovke. ^[15]
 

Pamiatková zóna Sobotište – habánsky dvor je od roku 1999 jednou z dvoch chránených lokalít tohto typu na Slovensku. ^[16]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.

Súčasný stav a využitie
Stav dvora je dobrý.

Prístup
Obec sa rozprestiera na rozhraní Myjavskej a Chvojnickej pahorkatiny v mierne zvlnenom teréne na oboch stranách potoka Malina na ceste zo Senice do Myjavy. Leží v nadmorskej výške 220 m. ^[17]