Kostoly   späť
www.pamiatkynaslovensku.sk
Šoporňa - Kostol Panny Márie Snežnej
Rímskokatolícka konfesia
Lokalita
obec Šoporňa, okres Galanta, Trnavský kraj
História a stavebný vývoj
Klasicistický kostol postavený v roku 1770 na mieste staršieho sakrálneho objektu spomínaného v roku 1559 a 1660, keď ho užívali evanjelici. Jednoloďový priestor s polygonálnym uzáverom presbytéria a vstavanou vežou. Interiér je zaklenutý pruskými klenbami s medzipásmi. Za štítom hlavného priečelia je vstavaná veža krytá ihlanovou strechou, ktorá dosadá na terčíkovú podstrešnú rímsu. [1] Fasády sú členené lizénovým rámovaním a vysokými obdĺžnikovými oknami.
 

Hlavný oltár je klasicistický so stĺpovou architektúrou a kedysi s obrazom Panny Márie. [2] Žiaľ, v deväťdesiatych rokoch 20. storočia neznámi páchatelia vyrezali obraz z rámu a odcudzili ho. Nahradili ho obrazom od akademického maliara Juraja Dolana. V roku 2015 sa podľa fotografií zozbieranými medzi veriacimi dal namaľovať pôvodný obraz znázorňujúci príbeh zjavenia sa Panny Mária pápežovi Libériovi. Tento pôvodný námet namaľoval v roku 2015 Dušan Strečanský z Dubován. Okrem hlavného oltára sú v chrámovej lodi umiestnené ešte dva oltáre. Pred presbytériom po pravej strane je oltár Sedembolestnej Panny Márie a po ľavej oltár Božského Srdca Ježišovho. [3] Kazateľnica pochádza z obdobia okolo roku 1770. V lodi sa nachádzajú barokové sochy sv. Petra a Pavla z druhej polovice 18. storočia. Ľudové sochy Piety a Pax vobis sú zo začiatku 19. storočia, polychrómované drevorezby. [4]
 

Presný dátum výstavby a posviacky kostola nie je k dispozícii v nijakom známom písomnom dokumente. V rokoch 1552 – 1614 bol kostol často nepoužívaný. Slovensko sa zmietalo v náboženských reformačných vlnách. V 16. storočí a na začiatku 17. storočia zasiahla reformácia takmer celé Slovensko. Zemepán vlastniaci šopornianske majetky bol v tom čase evanjelického vyznania a žiadal poddaných, aby prestúpili na túto vieru. Informácie poskytuje publikácia Zoznam farností a farárov ostrihomskej arcidiecézy od najstarších čias až po rok 1894. Uvádza konštatovanie vizitátora z roku 1559 a 1560, že kostol je udržiavaný, ale nemožno doňho vojsť. Chýbal farár a vo farnosti vypomáhal reformovaný duchovný zo Šintavy, ktorý sviatosti vykonával v rímskokatolíckom obrade. Dlhá neprítomnosť katolíckeho kňaza zapríčinila, že sa dvere chrámu otvorili novému náboženstvu. [5]
 

Zásadný obrat nastal v tridsiatych rokoch 17. storočia, keď ostrihomský kardinál a arcibiskup Peter Pázmaň sídliaci v Trnave a Bratislave (vtedajší Pressburg), vstúpil do procesu protireformácie. Jeho zásluhou konvertovalo veľa vplyvných členov šľachtických rodín a s nimi prestúpili na katolícku vieru aj ich poddaní. Okolo roku 1660 bola v obci účinne obnovená katolícka viera. V tomto období sa uskutočnilo rozdelenie šintavského panstva medzi staršiu a mladšiu vetvu rodu Eszterházyovcov. Ďalšie delenie už v rámci mladšej vetvy sa uskutočnilo v roku 1762, štyri roky po smrti Františka Eszterházyho. Majetky sa rozdelili medzi jeho troch synov - Mikuláša, Karola a Františka ml. Šintavské panstvo spolu so Šoporňou pripadlo Františkovi ml., zakladateľovi čeklískej vetvy rodu. Z tohto obdobia pochádza terajší šoporniansky kostol. [6]
 

V literatúre sa uvádzajú tri roky jeho postavenia 1710, 1770 a 1777. Rozpätie 1770 – 1777 nie je veľké a prakticky môže ísť o rozmedzie, v ktorom sa stavba realizovala. Rozpätie zahŕňa pôsobenie správcov fary Ignáca Ordódyho a Juraja Kanderku. V publikácii Súpis pamiatok na Slovensku (Obzor 1969), sa uvádza, že šoporniansky kostol postavili v roku 1770. K tomuto dátumu sa prikláňa aj PhDr. Ladislav Vrteľ v osobitnej správe spracovanej pre obecný úrad (1993). Iné publikácie datujú postavenie šopornianskeho kostola do roku 1777. Magyarország vármegyei es városai – Nyitra vármegyei (1898) konkrétne uvádza, že: „kostol, okolo ktorého bolo aj miesto na pochovávanie, dostala Šoporňa v roku 1777“. Do vzniku nového kostola by mohli vniesť svetlo dve vizitácie, t.j. zápisy z kontroly činnosti náboženskej obce, ktoré v Šoporni vykonali nadriadení cirkevní hodnostári. Zachovali sa vo vzácnych písomných dokumentoch písaných po latinsky. (Vizitácie sú archivované na farskom úrade.) Prvá vizitácia je z 15. augusta 1755, keď za správcu farnosti po Jánovi Šimčíkovi nastúpil Ignác Ordódy. Vizitáciu vykonal Anton Révay, šaštínsky arcidiakon, neskôr prvý rožňavský biskup. O stave kostola sa v nje píše, že kostol je neveľký a pre potreby ľudu by sa žiadal väčší. Vo vizitácii sa uvádza, že okolo kostola je cintorín. Dá sa usúdiť, že v skutočnosti ide o pôvodný malý kostol. Čiastočne to spochybňuje údaj o troch oltároch, hlavnom a dvoch bočných, ako ich uvádza aj ďalšie vizitácia z roku 1779, podľa nej by malo ísť už o nový kostol. Oltáre mohli byť prenesené do nového kostola. Druhú vizitáciu (31. októbra 1779) vykonali cirkevní a svetskí hodnostári pod vedením ostrihomského kanonika Františka Galgóciho, komárňanského arcidiakona. Hoci od predpokladaného vzniku kostola uplynulo iba 9 resp. 2 roky, nie je vo vizitácii zmienka o dátume jeho dokončenia a posvätenia. Čiastočne to zahmlieva dátum jeho vzniku. To, že ide o terajší kostol, vysvitá z uvádzaných mier šírky a dĺžky kostola. V čase vizitácie (1779) už nebol cintorín v bezprostrednom okolí kostola, ale sa uvádza, že je od neho vzdialený asi 400 krokov, čo zodpovedá súčasnej polohe. (Zápis z vizitácie je viazaný v koženej väzbe formátu 29 x 41 cm a obsahuje 71 strán. Obsah je podobný ako vo vizitácii z roku 1755, ale podrobnejší. Vizitácia sa uskutočnila za pôsobenia farára Juraja Kanderku, rodáka z Lehníc. Bol doktorom filozofie a do Šoporne s dostal na odporúčanie Františka Eszterházyho v roku 1776. V obci bol farárom do roku 1799.) [7]
 

Vizitácie tak nedávajú jednoznačnú odpoveď na otázku, kedy vznikol súčasný kostol. Spochybňovanie dátumu rokov 1770 a 1777 možno odvodzovať z vizitácie v roku 1947, kde je uvedená historicky neoverená informácia – rok 1710. Tento rok udáva i Schematizmus trnavskej arcidiecézy, (spolok sv. Vojtecha, Trnava 1993). Údaj roku 1710 sa zdá najmenej hodnoverný, v skutočnosti môže ísť o chybný prepis starších informácií. Rok 1710 je podľa rozličných zdrojov rokom začatia vedenia matriky na šopornianskej fare. [8]
 

O vzniku kostola sa zachovala povesť. Deväť podobných kostolov dal vraj postaviť v blízkom okolí šintavský gróf z rodiny Eszterházyovcov. Viedli ho k tomu výčitky svedomia a pokuta, ktorú mu udelil kardinál za ťažký hriech zabitia poddaného. Hriechu sa dopustil tým, že na smrť ubil poddaného ženca. Medzi postavené kostoly okrem šopornianskeho patril kostol v Šúrovciach, Veľkej Mači (Máčad), Seredi a v ďalších dedinách na okolí Palárikova (bývalý Slovenský Meder). Iná interpretácia príhody hovorí o zabití deviatich poddaných, preto dal vystavať deväť kostolov. [9]
 

Patronícium Blahoslavenej Panny Márie Snežnej bolo pravdepodobne prevzaté zo starého malého kostola. Dosvedčuje to vyššie uvádzaný zápis z vizitácie v roku 1755, kedy bol ešte používaný pôvodný malý kostol. Zápis hneď v úvodnej časti hovorí, že kostol je zasvätený „B.V.M. (Beate Virgine Marie) ad Nives“ (Blahoslavenej Panne Márii Snežnej). V zápise sú cenné informácie o miestnom farárovi Jánovi Šimčíkovi aa jeho nástupcovi Ignácovi Ordódym, organistovi – učiteľovi Jánovi Hangayovi, o vnútornom vybavení kostola, ďalej o pozemkoch kostola a fary, kde sú uvedené aj mená majiteľov (či užívateľov) susedných pozemkov. [10]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.
Súčasný stav a využitie
Stav kostola je dobrý. Slúži svojmu účelu.
Prístup
Stojí v centrálnej časti obce.
Poznámky
[1] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku III. Bratislava: Obzor, 1969. s.249.
[2] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku III. s. 249.
[3] www.soporna.sk (6.4.2018)
[4] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku III. s. 249.
[5 - 10] www.soporna.sk (6.4.2018)
Bibliografia
www.soporna.sk
GPS
48.253438, 17.814624
48°15'12.4"N 17°48'52.7"E
Ubytovanie v okolí
PRIESTOR PRE VAŠU REKLAMU



www.pamiatkynaslovensku.sk