Lokalita
obec Spišská Belá, okres Kežmarok, Prešovský kraj

História a stavebný vývoj
Židia vo väčšej miere prichádzali na Slovensko po pričlenení Haliča (Galície) ku Rakúskej monarchii v roku 1772. Najprv sa usadili v menších obciach, lebo mestá im dlho bránili usadiť sa v nich. Zákon až z roku 1840 im umožnil nasťahovať sa aj do miest. Na tolerantnom Spiši sa stali váženou súčasťou obyvateľstva. Boli to zväčša remeselníci, obchodníci, lekári, lekárnici, právnici (notári), ale i umelci. ^[1]
 

Spišská Belá bola jedným z miest, ktoré sa dlho bránilo pobytu Židov. Ešte v roku 1801 rozhodla mestská rada nepripustiť do mesta žiadneho Žida. Pri sčítaní ľudu v roku 1853 boli v Belej z 2 223 duší iba 3 Židia. Prvým významnejším Židom, ktorý sa do mesta nasťahoval, bol Ignác Klein. Po ňom sa v meste usadila rodina Kleinbergerovcov, ktorá požívala všeobecnú vážnosť. MUDr. Imrich Kleinberger bol v meste lekárom. Člen tejto rodiny sa zaslúžil v roku 1870 o založenie náboženskej obce. ^[2]
 

V roku 1930 žilo v Spišskej Belej 157 Židov. Pár rokov pred druhou svetovou vojnou z Nemecka sem prenikol desivý a pustošivý úmysel etnickej čistky Židov a preniesol sa do všetkých podrobených krajín. Na deportačných zoznamoch z roku 1942 bolo spolu okolo 5 700 osôb zo Spiša, čo je asi 2,5 % obyvateľstva. V nasledujúcich transportoch vyviezli okolo 13 000 ľudí. Ďalších približne 1 000 povraždili priamo na Slovensku. Zo Slovenska bolo takto vyvezených a zabitých 70 000 Židov. Po vojne sa z koncentračných táborov a rôznych úkrytov vrátilo domov len okolo 10 000 Židov. Z väčšiny rodín prežili len jednotlivci, svoje rodné domy našli často už obsadené alebo zničené, takže ich už len máločo držalo v ich doterajšej vlasti. Mnohí Slovensko opustili hlavne po nástupe komunistov a po vzniku štátu Izrael v roku 1948. Väčšina náboženských obcí zanikla, a tak synagógy, ostatné zborové budovy a cintoríny už nemal kto udržiavať. ^[3]
 

Synagóga ^[4] bola v Spišskej Belej postavená v roku 1922 pri potoku uprostred mestečka. Rosh HaKahal - vodca - bol vtedy Aladár Kleinberger. Synagóga mala rozmery 9 x 12 metrov. Predsieň a vchod na balkón pre ženy sa nachádzali na západnej strane. Z predsiene sa vstupovalo do modlitebne, v ktorej železobetónové stĺpy podopierali balkón. Chrám bol malý, ale ladne súmerný. Pri synagóge postavili aj byt pre kantora, ktorý bol súčasne šochetom – mäsiarom. Žiaľ, zo synagógy je dnes obytný dom a nezachovali sa žiadne artefakty. ^[5] V druhej polovici 20. storočia ju prestavali na rodinný dom. ^[6]

Pamiatková ochrana
-
 

Nie je zapísaná v Ústrednom zozname pamiatkového fondu (ÚZPF) Slovenskej republiky.

Prístup
Stojí v centre mesta.