Lokalita
obec Spišské Podhradie, okres Levoča, Prešovský kraj

História a stavebný vývoj
Baroková kaplnka štvorcového pôdorysu. Na južnej strane s pravouhlým otvorom do polooblúkovo zaklenutého vnútorného priestoru s rovným uzáverom a s predsadeným parapetom na oltár. Ihlanovitá šindľová strecha je na vstupnej strane vysunutá a kryje vstupný priestor. Na zadnej fasáde kaplnky je segmentovo zaklenutý výklenok. ^[1]
 

S vznikom malého sakrálneho objektu sa spája meno spišského prepošta Juraja Báršoňa a zároveň jedna legenda. V roku 1669 mal prepošt Báršoň po neúspešných pokusoch rôznych exorcistov vyhnať z istej Poľky zlého ducha pomocou vyobrazenia sv. Františka Xaverského. Zlý duch si mal vybrať - buď nešťastnú ženu opustí, alebo pobozká obraz sv. Františka. Na pamiatku úspešného exorcizmu prepošt Báršoň v roku 1669 postavil na Pažici v poradí už druhú kaplnku, tentoraz zasvätenú sv. Františkovi Xaverskému. ^[2]
 

Orientácia stavby vzhľadom ku Katedrále sv. Martina a vtedy už existujúcej Kaplnke sv. Rozálie naznačuje pokračovanie v koncepcii Spišského Jeruzalema – Kaplnka sv. Františka Xaverského predstavuje pevnosť Antóniu – sídlo rímskej posádky v Jeruzaleme a zároveň miesto, kde Pilát odsúdil Ježiša Krista. Kaplnka pripomína pevnosť Antóniu aj svojou dispozíciou. Podobne ako Antónia je pevnosťou v meste, pristavanou zvnútra k mestským hradbám, tak aj Kaplnka sv. Františka Xaverského spĺňa ako jediná dvojakú úlohu – spredu je kaplnkou, zozadu má výklenok, smerujúci von zo Spišského Jeruzalema, podobne ako sedem božích múk po obvode Pažice, ktoré symbolizujú hradby Jeruzalema. ^[3]
 

Kaplnka sa tešila veľkej priazni pútnikov, najmä chorých a postihnutých rôznymi neduhmi. Jej okolie sa v 17. storočí podobalo mnohokrát skôr táborisku, nakoľko sa pri nej zhromažďovalo veľké množstvo chorých v nádeji na uzdravenie. O sto rokov neskôr návštevnosť ustúpila. ^[4]
 

Po vzniku Spišského biskupstva a následne po zavedení hygienických opatrení Márie Terézie a najmä cisára Jozefa II. o pochovávaní a umiestňovaní cintorínov spišský biskup Karol Salbeck zakázal pochovávanie v okolí Katedrály sv. Martina. Nový cintorín pre laických služobníkov chrámu a celej Spišskej Kapituly bol v roku 1787 zriadený v okolí Kaplnky sv. Františka Xaverského. Cintorín podľa všetkého nevydržal dlho. Už v roku 1796 sa nespomína a o kaplnke samotnej sa uvádza, že je zničená. K jej renovácii došlo začiatkom 19. storočia pod vedením vtedajšieho spišského kanonika Jozefa Csecha. Ten sa o stav kaplnky zaujímal aj neskôr, už ako košický biskup. V roku 1829 venoval na jej údržbu 50 zlatých. ^[5]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.
 

K poslednej väčšej obnove kaplnky došlo ešte v roku 1900. Potom chátrala, najmä počas obdobia socializmu. Až v roku 2010 Spišské biskupstvo na vlastné náklady dalo opraviť šindľovú strechu. ^[6]

Súčasný stav a využitie
Stav kaplnky je dobrý. Slúži svojmu účelu.