Kostoly   späť
www.pamiatkynaslovensku.sk
Spišské Vlachy - Kostol sv. Jána Krstiteľa
Rímskokatolícka konfesia
Lokalita
obec Spišské Vlachy, okres Spišská Nová Ves, Košický kraj
História a stavebný vývoj
Prvý kostol v Spišských Vlachoch stál už dlho pred tatárskym vpádom. Nový kostol, pravdepodobne aj z kapacitných dôvodov si postavili obyvatelia okolo roku 1290. Pôvodne to bol jednoloďový románsky kostol. [1] Po roku 1434 bol obnovený v gotickom slohu. Z románskej stavby vybudovanej po tatárskom vpáde roku 1241 sa zachovali špalety triumfálneho oblúka s priľahlou nárožnou príporou klenieb starého presbytéria. Nárožná prípora má bobuľovitú hlavicu. V roku 1434 poškodený románsky kostol zbúrali a pri obnove časti kostola vbudovali do novej neskorogotickej stavby. Vežu kostola upravili v prvej polovici 19. storočia. V rokoch 1832 a 1875 bol kostol dvakrát zrekonštruovaný. Pri prvom bol rekonštruovaná veža do dnešnej podoby a pri druhom dostala veža novú strechu. [2] Práce v roku 1875 prebiehali pod dozorom tunajšieho farára Jána Vajdovského, známeho historika a archeológa. [3] Pôvodné kružby okien vymenili pri reštaurovaní v roku 1875. [4]
 

Kostol je trojloďový pseudobazilikálny priestor [5] s polygonálnym uzáverom presbytéria, pristavanou sakristiou, južnou kaplnkou a predstavanou vežou. Stredná prevýšená loď sa do bočných lodí otvára arkádou. Na západnej strane vstavaný chór nesú arkády na prízemí. V kostole sa zachovali gotické sieťové rebrové klenby parlerovského typu. Rebrá sa zasekávajú do steny bez konzol. Hlavnú loď zastrešuje monumentálna šesťpoľná krížová klenba, rebrá ktorej sa zbiehajú do polygonálnych stĺpov. Klenbové svorníky sú rozetové. Kružby okien sú kópie z roku 1875. Fasády sú hladké s mohutnými opornými piliermi. V priečelí stojí predstavaná, barokovo-klasicisticky upravená veža. [6]
 

Hlavný oltár je rokokový z polovice 18. storočia, uprostred jeho stĺpovej architektúry je nový obraz sv. Jána Krstiteľa od Ľ. Taryho z roku 1927. V interkolumbáriách sú rokokové sochy sv. Petra, Pavla, Štefana a Ladislava a v bohatom štíte súsošie sv. Trojice, pred oltárom kovaná rokajová mriežka. Severný bočný oltár sv. Kríža je neskorobarokový z polovice 18. storočia, so stĺpovou architektúrou zakončenou baldachýnom. V strede oltára je socha Krista na kríži. Druhý severný bočný oltár Panny Márie je neskorobarokový z polovice 18. storočia. V strede stĺpovej architektúry je socha Immaculaty. Severný bočný oltár sv. Michala je rokokový z polovice 18. storočia so stĺpovou architektúrou, vyplnenou akantovým a rokajovým motívom, po stranách sú adorujúci anjeli s úľom a pápežskou korunou, uprostred nový obraz sv. Michala od Ľ. Taryho z roku 1928. Severný bočný oltár sv. Jozefa je klasicistický z polovice 19. storočia, uprostred oltárnej steny s pilastrami a úsekom klasicizujúceho architrávu nový obraz sv. Jozefa. Južný bočný oltár sv. Kataríny je neskorobarokový z polovice 18. storočia s volútovým štítom, v strede oltára socha sv. Kataríny. Južný bočný oltár sv. biskupa z polovice 18. storočia je neskorobarokový, s volútami po stranách. V strede je socha svätca v biskupskom rúchu. Južný bočný oltár Márie Magdalény je neskorobarokový z polovice 18. storočia, v stĺpovej architektúre nový obraz Márie Magdalény od Ľ. Taryho z roku 1929. Južný oltár sv. Jána evanjelistu je klasicistický z polovice 19. storočia. Na oltárnej stene s pilastrami je obraz sv. Jána. [7]
 

Kazateľnica je rokoková z polovice 18. storočia, s oválnym pôdorysom, rečnište má členené volútami, na ktorých sú sochy sediacich evanjelistov. Krstiteľnica je neskorogotická z roku 1497, bronzová s nápisom a datovaním. Druhá krstiteľnica je neskorobaroková z polovice 18. storočia, na zadnej doske má reliéf anjela s mušľou v ruke. Krucifix je neskorogotický polychrómovaný z čias okolo roku 1520, pripísaný rezbárovi z okruhu Pavla z Levoče. Korpus s vlajúcou bohato riasenou bedrovou šatkou. Neskorobarokové sochy Mojžiša a svätca sú z 18. storočia. Stallá sú vo svätyni, pôvodne gotické, barokovo upravené v polovici 18. storočia, na každej strane zadná doska rozdelená na 11 polí, v každom je rytá rastlinná gotická ornamentika. Záverečná rímsa s poprsím Anny, Márie, Alžbety na jednej a Joachima, Jozefa a Zachariáša na druhej strane, parapet s rokajovými kartušami. [8]
 

Súpis pamiatok na Slovensku z roku 1969 v inventári kostola uvádza barokovú skriňu z 18. storočia, barokový kalich z roku 1764, dva klasicistické kalichy z 19. storočia a jeden kalich z roku 1907. [9]
 

Na tomto kostole, ktorý je druhý najdlhší na Spiši (dĺžka 53 m šírka 21,5 m, najdlhší je Kostol sv. Jakuba v Levoči) sa realizovali pravdepodobne najlepší majstri na Spiši, bohato finančne podporovaní tunajším obyvateľstvom, keďže v tej dobe znamenal kostol nielen symbol viery, ale bol aj objektom kde sa prejavila ekonomická sila obyvateľstva (čím väčšia prosperita mesta, tým väčší kostol). keďže v časoch nábožensky motivovaných stavovských povstaní, ktoré trvali s malými prestávkami počas celého 17. storočia, ho spravovali evanjelici. [10]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.
 

V kostole prebehli obnovovacie práce v rokoch 1948 – 1951, kedy kostol vydláždili travertínom a v roku 1968 dostal kostol odpornú brizolitovú omietku.

Súčasný stav a využitie
Stav kostola je dobrý. Slúži svojmu účelu.
Prístup
Stojí v severozápadnej časti mestečka.
Fotogaléria
Spišské Vlachy - Kostol sv. Jána Krstiteľa kresba, Viktor Miškovský, 1863Spišské Vlachy - Kostol sv. Jána Krstiteľa (vstup do areálu) foto © Viliam Mazanec 7/2015Spišské Vlachy - Kostol sv. Jána Krstiteľa (vstup do areálu) foto © Viliam Mazanec 7/2015Spišské Vlachy - Kostol sv. Jána Krstiteľa (vstup do areálu) foto © Viliam Mazanec 7/2015Spišské Vlachy - Kostol sv. Jána Krstiteľa (vstup do areálu) foto © Viliam Mazanec 7/2015Spišské Vlachy - Kostol sv. Jána Krstiteľa (vstup do areálu - detail) foto © Viliam Mazanec 7/2015Spišské Vlachy - Kostol sv. Jána Krstiteľa (vstup do areálu - vnútorná strana) foto © Viliam Mazanec 7/2015Spišské Vlachy - Kostol sv. Jána Krstiteľa (vstup do areálu - vnútorná strana) foto © Viliam Mazanec 7/2015Spišské Vlachy - Kostol sv. Jána Krstiteľa foto © Viliam Mazanec 7/2015Spišské Vlachy - Kostol sv. Jána Krstiteľa foto © Viliam Mazanec 7/2015Spišské Vlachy - Kostol sv. Jána Krstiteľa foto © Viliam Mazanec 7/2015Spišské Vlachy - Kostol sv. Jána Krstiteľa foto © Viliam Mazanec 7/2015Spišské Vlachy - Kostol sv. Jána Krstiteľa foto © Viliam Mazanec 7/2015Spišské Vlachy - Kostol sv. Jána Krstiteľa foto © Viliam Mazanec 7/2015Spišské Vlachy - Kostol sv. Jána Krstiteľa foto © Viliam Mazanec 7/2015Spišské Vlachy - Kostol sv. Jána Krstiteľa foto © Viliam Mazanec 7/2015Spišské Vlachy - Kostol sv. Jána Krstiteľa foto © Viliam Mazanec 7/2015Spišské Vlachy - Kostol sv. Jána Krstiteľa foto © Viliam Mazanec 7/2015Spišské Vlachy - Socha svätca pred hlavným vstupom do kostola foto © Viliam Mazanec 7/2015Spišské Vlachy -  Socha svätca pred hlavným vstupom do kostola foto © Viliam Mazanec 7/2015Spišské Vlachy - Kostol sv. Jána Krstiteľa foto © Viliam Mazanec 7/2015Spišské Vlachy - Kostol sv. Jána Krstiteľa foto © Viliam Mazanec 7/2015Spišské Vlachy - Kostol sv. Jána Krstiteľa foto © Viliam Mazanec 7/2015Spišské Vlachy - Kostol sv. Jána Krstiteľa foto © Viliam Mazanec 7/2015Spišské Vlachy - Kostol sv. Jána Krstiteľa foto © Viliam Mazanec 7/2015Spišské Vlachy - Kostol sv. Jána Krstiteľa foto © Viliam Mazanec 7/2015Spišské Vlachy - Kostol sv. Jána Krstiteľa foto © Viliam Mazanec 7/2015Spišské Vlachy - Kostol sv. Jána Krstiteľa foto © Viliam Mazanec 7/2015Spišské Vlachy - Kostol sv. Jána Krstiteľa foto © Viliam Mazanec 7/2015Spišské Vlachy - Kostol sv. Jána Krstiteľa foto © Viliam Mazanec 7/2015Spišské Vlachy - Kostol sv. Jána Krstiteľa foto © Viliam Mazanec 7/2015Spišské Vlachy - Kostol sv. Jána Krstiteľa foto © Viliam Mazanec 7/2015Spišské Vlachy - Kostol sv. Jána Krstiteľa foto © Viliam Mazanec 7/2015Spišské Vlachy - Kostol sv. Jána Krstiteľa foto © Viliam Mazanec 7/2015Spišské Vlachy - Kostol sv. Jána Krstiteľa foto © Viliam Mazanec 7/2015Spišské Vlachy - Kostol sv. Jána Krstiteľa foto © Viliam Mazanec 7/2015Spišské Vlachy - Kostol sv. Jána Krstiteľa foto © Viliam Mazanec 7/2015Spišské Vlachy - Kostol sv. Jána Krstiteľa foto © Viliam Mazanec 7/2015Spišské Vlachy - Kostol sv. Jána Krstiteľa foto © Viliam Mazanec 7/2015Spišské Vlachy - Kostol sv. Jána Krstiteľa foto © Viliam Mazanec 7/2015Spišské Vlachy - Kostol sv. Jána Krstiteľa foto © Viliam Mazanec 7/2015Spišské Vlachy - Kostol sv. Jána Krstiteľa foto © Viliam Mazanec 7/2015Spišské Vlachy - Kostol sv. Jána Krstiteľa foto © Viliam Mazanec 7/2015Spišské Vlachy - Kostol sv. Jána Krstiteľa foto © Viliam Mazanec 7/2015Spišské Vlachy - Kostol sv. Jána Krstiteľa foto © Viliam Mazanec 7/2015Spišské Vlachy - Kostol sv. Jána Krstiteľa foto © Viliam Mazanec 7/2015Spišské Vlachy - Kostol sv. Jána Krstiteľa foto © Viliam Mazanec 7/2015Spišské Vlachy - Kostol sv. Jána Krstiteľa foto © Viliam Mazanec 7/2015Spišské Vlachy - Kostol sv. Jána Krstiteľa foto © Viliam Mazanec 7/2015Spišské Vlachy - Kostol sv. Jána Krstiteľa foto © Viliam Mazanec 7/2015Spišské Vlachy - Kostol sv. Jána Krstiteľa foto © Viliam Mazanec 7/2015Spišské Vlachy - Kostol sv. Jána Krstiteľa foto © Viliam Mazanec 7/2015Spišské Vlachy - Kostol sv. Jána Krstiteľa foto © Viliam Mazanec 7/2015Spišské Vlachy - Kostol sv. Jána Krstiteľa foto © Viliam Mazanec 7/2015Spišské Vlachy - Kostol sv. Jána Krstiteľa foto © Viliam Mazanec 7/2015Spišské Vlachy - Kostol sv. Jána Krstiteľa foto © Viliam Mazanec 7/2015Spišské Vlachy - Kostol sv. Jána Krstiteľa foto © Viliam Mazanec 7/2015Spišské Vlachy - Kostol sv. Jána Krstiteľa foto © Viliam Mazanec 7/2015Spišské Vlachy - Kostol sv. Jána Krstiteľa foto © Viliam Mazanec 7/2015Spišské Vlachy - Kostol sv. Jána Krstiteľa foto © Viliam Mazanec 7/2015
Poznámky
[1] Už v ranom stredoveku malo obyvateľstvo osady rôzne výsady. Osídlenie sa narušilo po tatárskom vpáde v roku 1241. I keď priamo Spiš táto pohroma nepostihla, spôsobila značné zmeny v zložení obyvateľstva. Asi najvýznamnejšou premenou bol príchod nemeckých kolonistov hlavne zo Saska, aj keď toto obyvateľstvo už na Spiši pôsobilo skôr, spomenutá kolonizačná vlna bola mohutnejšia ako všetky predchádzajúce. Zaslúžil sa o to syn uhorského panovníka Ondreja II. (1204 – 1235), ktorý prevzal vládu po svojom otcovi, Belo IV. (1235 – 1270). Ten vyňal tunajších hostí spod právomoci županov a udelil im právo voľby richtára a slobodnej dispozície s nehnuteľným majetkom. Napriek tomu, že došlo k prekrytiu niekdajšieho obyvateľstva nemeckým elementom, ostali pôvodné práva zakorenené v tradícii. To potvrdzuje listina kráľa Ladislava IV. Kumánskeho (1272 – 1290) z roku 1273, ktorou boli tunajším hosťom (lat. „hospites nostros de Latina villa in Scepes") udelené práva v cirkevnej oblasti. Predovšetkým dostali výsadu voliť si vlastného farára, ktorého však nemali predstaviť spišskému prepoštovi – vtedy najvyššiemu cirkevnému hodnostárovi na Spiši, ako bolo zvykom u ostatných osadách s nemeckým osídlením, ale mali voľbou nového farára oboznámiť ostrihomského arcibiskupa, ktorému bola táto fara priamo podriadená. V tejto listine sú nepriamo spomenuté skoršie výsady formuláciou „Vlašania sa tešili od začiatku exempcii (vyňatiu) spod právomoci spišského prepošta". V ďalších storočiach sa prakticky výsady kráľovskej fary nemenili. Menil sa iba vzhľad kostola a veriaci v ňom. www.mojakomunita.sk (15.12.2015)
[2] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku III. Bratislava: Obzor, 1969. s. 175 -176.
[3] www.mojakomunita.sk (15.12.2015)
[4 ] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku III. s. 176.
[5] Kostol v Spišských Vlachoch sa od ostatných na Spiši líši. Nebol postavený ako halový typ (všetky lode sú pri tomto štýle rovnako vysoké), ale ako bazilikálny typ (hlavná loď je vyššia ako rovnaké bočné). K naplneniu bazilikálnej formy však chýba vlastné osvetlenie hlavnej lode (okná nad arkádami). www.mojakomunita.sk (15.12.2015)
[6 - 9 ] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku III. s. 176.
[10] www.mojakomunita.sk (15.12.2015)
GPS
48.948674, 20.792476
48°56'55.2"N 20°47'32.9"E



www.pamiatkynaslovensku.sk