Lokalita
obec Spišská Belá, okres Kežmarok, Prešovský kraj

História a stavebný vývoj
Areál kaštieľa a parku v Strážkach patrí medzi mimoriadne hodnotný fond pamiatok historickej architektúry, sochárstva, maliarstva, umeleckého remesla i krajinárskej tvorby. Okrem toho ponúka aj expozíciu súčasného slovenského sochárstva inštalovanú priamo v historickom parku. ^[1]
 

Presný rok založenia parku nie je známy. Predpokladá sa však, že honosný renesančný kaštieľ, ktorý býval hostiteľom nielen spišskej šľachty, ale aj popredných umelcov Európy, mal upravené aj bezprostredné okolie. S istotou však možno dokladovať, že po zmene majiteľov v prvej polovici 19. storočia pri kaštieli založili aj park. Z mapových podkladov je zrejmé, že už v roku 1822 bola plocha západne od kaštieľa parkovo upravená. Katastrálna mapa z roku 1870 zobrazuje už stabilizovanú parkovú dispozíciu, čo datuje jej založenie do polovice 19. storočia. Súčasný park pochádza z konca 19. storočia, keď staršiu úpravu rozšírili a zjednotili. ^[2]
 

Park je založený na prírodno-krajinárskych kompozičných princípoch. Uzavretý je oplotením, okrem južnej polohy, kde tvorí jeho hranicu rieka Poprad. Naturálna krajina južne za riekou vo vnímaní návštevníka parku je jeho neoddeliteľnou súčasťou. Ide o iluzívne využitie okolitej krajiny, ktoré autor dômyselne zahrnul do svojho návrhu. Park je prístupný dvoma vchodmi. Hlavná brána je pri kaštieli v severnej ploche, druhá je v najzápadnejšom cípe parku. Brány a oplotenie sú dosť nápadné a sú v rovnakom tvarosloví. Na omietnutej podmurovke so stĺpikmi s ozdobnými hlavicami sú v konkávne vydutom poloblúku výplne z drevených latových dielcov. Ide o importovaný tvar, pretože takýto historizmus sa v regióne nikde inde nevyskytuje. ^[3]
 

Autor parkovej dispozície rafinovane a premyslene využil na vytvorenie idealizovaného obrazu krajiny aj konfiguráciu terénu. Kaštieľ stojí na rovinatej ploche, ktorá sa strmým svahom zvažuje na juh na druhú rovinatú terasu, zníženú až o 10 metrov. Nižšie položená terasa je pôvodným inundačným územím, ktorým v minulosti meandroval Poprad. V parku je komunikačná sieť s viacerými prechádzkovými okruhmi. Čiastočne ide o pôvodné trasy a čiastočne o novotvar, ktorého uplatnenie si vynútili zmenené užívateľské podmienky. ^[4]
 

Rozmiestnenie porastových hmôt je jednoznačne prírodno-krajinárske s hlavným severojužne orientovaným prehľadom, ktorým je balkón na juhovýchodnom priečelí kaštieľa pohľadom prepojený s lesným porastom na protiľahlom kopci. Park nemá obvodový veniec, porastová hmota je voľne situovaná v parkovej dispozícii, pričom vytvára malebné krajinárske scenérie. V západnej polohe parku, v časti pričlenenej k pôvodnej parkovej dispozícii koncom 19. storočia, je veľká trávniková lúka so stromami vysadenými do kruhu. Mohutné lipy vytvárajú pôsobivý rondel. Lipy boli veľmi poškodené, preto západne od pôvodného založili nový rondel, ktorý ho v budúcnosti nahradí. Dnes sú v parku dva rondely. ^[5]
 

Kostra porastov je z drevín domáceho pôvodu. V parku sa dendrologické zvláštnosti nenachádzajú, park nikdy nemal zbierkový charakter. Kompozične však ide o hodnotné usporiadanie porastov. Z druhov sú zastúpené lipy (Tilia cordata), javory (Acer platanoides a Acer pseudoplatanus), pagaštany (Aesculus hippocastanum), jasene (Fraxinus excelsior a Fraxinus ornus), smreky (Picea abies) a borovice (Pinus sylvestris a Pinus nigra). Výrazným a negatívnym zásahom do porastovej štruktúry bolo vnesenie ihličnatých a vždyzelených kríkov koncom 20. storočia a založenie skalky na svahu pod kaštieľom. ^[6]
 

Vybavenie parku prvkami drobnej architektúry pochádza z posledného desaťročia. Okrem informačných pylónov a voliéry pre pávy má minimálnu estetickú hodnotu. Pri vybavení parku treba spomenúť existenciu externej expozície súčasnej slovenskej plastiky inštalovanú v jednotlivých častiach. Umelecké diela sú umiestnené v okrajových polohách porastových skupín, v periférnych častiach parkových dispozície a vo väzbe na komunikačný systém. Sú tu umiestnené diela klasikov slovenského moderného sochárstva. Ide napríklad o pôsobivú plastiku Milenci od A. Trizuliaka, provokačne pôsobiaci monumentálny Megalit P. Meluzina, evokujúci mýtické menhiry a sochársky monument J. Jankoviča Krucifix. ^[7]
 

Exteriérová expozícia moderného umenia je nesporne originálnym ozvláštnením historického parku. Predovšetkým lyrické a pokojne pôsobiace diela majú trend splynúť s porastovou kompozíciou. Provokatívne pôsobiace diela prinášajú polemické otázky, avšak ako celok je park vyvážený. Návštevník má možnosť nielen pozrieť sa do minulosti, spoznať významný architektonický objekt dokumentujúci vývoj názorov na obytnú a reprezentačnú funkciu šľachtických sídel, ale prostredníctvom špecificky zameraných expozičných celkov môže oceniť bohatosť kultúrneho vývoja na Spiši, spoznať hĺbku diela Ladislava Mednyánszkého, ale tiež zavŕšiť umelecko-historickú exkurziu dotykom s umeleckými dielami vytvorenými v nedávnej minulosti. V parku dochádza k súzvuku histórie a moderného umenia. ^[8]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.

Súčasný stav a využitie
Stav parku je dobrý. Slúži svojmu účelu.