Iný názov
Jur pri Bratislave

Lokalita
obec Svätý Jur, okres Pezinok, Bratislavský kraj

História a stavebný vývoj
Synagóga bola založená v roku 1790 v bývalej zemianskej kúrii „Edlhof“, pochádzajúcej zo 17. storočia. Budova bola reštaurovaná v roku 1880 a slúžila náboženským účelom až do roku 1942. Neskôr sa objekt využíval ako obytný dom. Okolo synagógy boli pôvodne do ústredného štvorcového dvora situované budovy rituálneho kúpeľa, byt rabína, modlitebňa a byty šachtera a šammesa. ^[1]
 

Synagóga je dvojpodlažný objekt jednoduchého pôdorysu. Interiér tvorí priestor s drevenou galériou na kovových pilieroch. galéria stojaca z troch strán bola určená pre ženy, prízemie pre mužov. Synagóga spolu s ďalšími budovami vytvárali uzavretý dvor. ^[2]
 

Územie bývalej zemianskej kúrie tvorí dodnes jeden celok, zo strany Pezinskej ulice bol neskôr v jednej časti objekt prestavaný na rodinný dom, v druhej časti uličného frontu sa nachádza pozostatok pôvodného objektu v dezolátnom technickom stave. Medzi rodinným domo a synagógou sa nachádza hospodársky dvor, synagóga samotná je prístupná aj úzkou nespevnenou uličkou popri potoku. ^[3]
 

Pôvodná židovská obec v pohnutých rokoch likvidácie židovského obyvateľstva celý komplex predala, nepochybne v nádeji, že po skončení druhej svetovej vojny ho odkúpi naspäť. Keďže sa z pôvodnej židovskej komunity nikto nevrátil, synagóga zostala vo zvláštnej polohe na parcele rodinného domu, bola využívaná iba ako skladisko a dedička pôvodného majiteľa sa k nej stavala s pochopiteľnými rozpakmi. Desaťročia bez údržby sa na objekte viditeľne podpísali, je v mimoriadne zlom technickom stave, prederavená strecha umožňuje zatekanie a je otázkou, ako dlho vydrží bez toho, aby sa samovoľne zrútila. ^[4]

Pamiatková ochrana
Nevyhnutná je rekonštrukcia!
 

Od politických zmien po roku 1989 sa objavilo viacero snáh na obnovu synagógy, dokonca bolo založené občianske združenie. Synagógu navštívilo množstvo osôb, aj prepojených na židovskú komunitu. Všetci zdôrazňovali obrovskú najmä historickú hodnotu objektu a sľubovali pomoc. Takmer všetci potenciálni „záchranári“ uvažovali o verejnom využití priestoru. Mestu chýbala napríklad dôstojná knižnica, ale aj multifunkčný priestor pre kultúrne podujatia. Objavil sa tiež súkromný investor, ktorý chcel budovu odkúpiť a prebudovať na obytné účely a sídlo firmy. Svoju úlohu v snahách o záchranu mala AINova ^[5], napísala niekoľko grantových žiadostí, na ktoré však nezískala pozitívnu reakciu. Pokúšala sa objekt zaevidovať v Ústrednom zozname kultúrnych pamiatok, žiaľ neúspešne, keďže vlastník nesúhlasil. Jediné konkrétne kroky, ktoré dokázala uskutočniť sú, že synagógu zaradila do náučného chodníka a do dokumentárneho filmu, ktorý o Svätom Jure natočila. ^[6]
 

Argumentov za obnovu synagógy je neúrekom, prečo teda zatiaľ všetky plány stroskotali? V prvom rade sa stalo mnoho chýb v komunikácii s vlastníkom. Veľa dobre myslených krokov sa uskutočnilo bez výslovného súhlasu majiteľa a okolo objektu sa zdvihla taká vlna záujmu, ktorá ho viedla k presvedčeniu, že objekt má vysokú trhovú cenu. Táto napríklad bola kameňom úrazu pri žiadostiach, ktoré pripravila AINova. ^[7]
 

Neúspešné sú ďalšie snahy na záchranu, zanikajú na neschopnosti získať finančné prostriedky nielen na obnovu objektu, ale aj na jeho odkúpenie, pretože súkromnému vlastníkovi nemá prečo verejný darca zvyšovať hodnotu majetku. Za týmto príkladom a postojom vlastníka sa dá tušiť jednoduchá motivácia. Okrem synagógy je súčasťou majetku polorozpadnutý objekt na Pezinskej ulici. Je ľahké si domyslieť, že predajná cena synagógy by sa podľa logiky vlastníka mala rovnať nákladom na obnovu rozpadnutého objektu. Je ťažké sa s čudnou logikou vyrovnať v grantových žiadostiach a ešte ťažšie prijať fakt, že objektu pravdepodobne hrozí zánik. Jeho následky vlastníka budú stáť iste nemalé prostriedky, ale na tento argument je zatiaľ hluchý. ^[8]

Súčasný stav a využitie
Stav synagógy je katastrofálny! Je opustená a chátra. Mení sa na ruinu.

Prístup
Stojí v centre mesta.